Patêjan fribordzê
Mo dou prèjidan

Mo dou prèjidan

A propou dè nouthra Chochyètâ

On mo dou prèjidan kantonal:

La chochyètâ kantonale di patêjan fribordzè lè j’ou fondâye le 14 du mi d’où 1960, le premi préjidin ithrè Francis Brodà è la grâta papè ithrè Anne-Marie Yerly, l’è pâ du vouè k’Anne-Marie èkri.

La chochyètâ kantonale di patêjan fribordzè ithrè conpoujaye dè 6 amikalè :

Intrè No dè Friboua, lè la pye viye amikala ke l’a fithâ chè 60 an in 2016, chin fâ 66 an d’adzô.

Lè Yêrdza de la Yanna l’an fithâ lou 50 an in 2010, chin fâ 62 an

Lè Takounè de la Vevéje l’an fithâ lou 40 an le 30 d’oktôbre 2022

Lè Patêjan de la Grevire l’è jou fondaye in 1984, chin fâ 38 an. L’on pou dre ke l’è la benjamine.

Intrè No dè Dzenèva

Lè Grahyà dè Logena

L’Amicala di Grahya dè Lôjena lè j’ou abandenâye l’y a kotchè j’an fôta dè minbro. Chon j’ou grantin bin aktif. Ithrè Suzanne Monney ke l’è j’ou bin di j’an préjidinta.

L’amikala Intrè No dè Dzenèva l’an achebin abandenâ, l’è l’âdzo di minbro, chobrâvan tchè dutrè. L’an bin di j’an betâ chu pi di téâtro dè Nono Purro è prà d’ôtrè j’andrenâye.

Ithrè Robert Kolly k’ithrè prèjidin, l’è j’ou grantin chèkrètéro è bochè de la chochyètâ kantonale.

Du tin dè hou 13 dêri an no j’an intrèprê kotyè gran projè :

Le novi dikchenéro l’è chayê in 2013 apri a poupri 8 an dè travô. L’a rinkontrâ ouna vertâbya raouchête.

No j’an achebin fê oun’ aplikachyion po lè smartphone.

No j’an organijâ la fitha internachionale di patê en 2013 a Bulo, l’è j’ou ‘na tota bala è granta fitha.

Avu la FRIP, ke l’a chon chitso a Lôjena, kan ithro préjidin, no j’an itrèprê lè dèmârtsè po fére rèkonyèthre le Francoprovençal, don nouthron patê, dèvan di j’èchpêre dou konchèye dè l’Europe è a Bêrna pè la komichyon di linvouè minoritére. Lè pâ j’ou to cholè, l’a dourà 7 an po ke rèkonyechichan le patê kemin linvoua minoritére in 2018.

Chuite a la rèkonyechanthe dou patê kemin linvoua minoritére, le konchèye de l’Europe din la Charte que le konchèye fèdèral l’a chinyi, l’a démandâ d’introduire le patê à l’èkoula primêre in 8H. Bêrna l’a chuèvu hou rèkemandahyon è l’a demandâ ou tyinton dè Friboua dè fére le nèchechéro po ke din lè j’èkoulè primêre le patê chi inchènyi in inichyachyon.

No j’an betà chu pi ouna komichyon por inkotchi l’inichyachyon ou patê a l’ékoula primêre.

Adon Carmen Buchillier et Jaques Jenny l’an fê on lordo travô avu di dju dè kârtè farmo intèrèchin po lè j’èlève. No j’an fê in 2021 di test din lè j’èkoulè de la Grevire, chin ch’è farmo bin pachà è lè j’infan chè chon prê ou dju.

Le programe lè j’ou adoptâ pè le charvucho de la kulture dou tchinton dè Friboua, din « Culture èkoula » du 2023. I vudri rèmarhyâ cholidamin Carmen et Dzâtyè po ha rèouchête,

Du j’ora in léve no fudrè inkotchi di profècheu por inchènyi le patê a l’ékoula primêre. Baye mè a kondji dè lanhyi ouna dèmanda po rètsèrtchi di profècheu è di patêjan ke cheran intèrèchi dè vinyi bayi hou kour a l’ékoula primère, chin din ti lè dichtri. I atindo lou mèchâdzo po ch’anonhyi.

Le 17 d’oktôbre dè chti an, avu Carmen no chin j‘â ou Chèrvucho dè la Culture a Bêrna, vê la novala Directrice ke la rinpyahi Madama Isabelle Chassot po dèmandâ on bokon dè chotin po nouthron patê è chuto po le patê a l’èkoula primére. Di kou fô alâ pyorâ po avu ôtyè è po fére avanhyi lè j’afére.

Le travô dou préjidin kantonal, l’è dè trovâ di fran po lè kour dè patê, oupri de la LORO, dè trovâ di sponsors, lè kontakt avu lè directeu di CO po lè kour dè patê, et binchur avu la Direkchyon dè la formachyon è dè la kulture dou tchinton, Madama Sylvie Bonvin po trovâ on bokon dè chotin a nouthron patê.

Bayidè mè a kondji dè rèmarhyâ totè lè pèrchenè di j’amikalè ke ch’okupon di vèyè dè patê, di kour dè patê din lè CO, achebin a l’Unipop, a hou ke van achebin din lè méjon dè rèpou, chin oubyâ lè j’animateu dè Radio Friboua André è Denis. I vudri fèlichitâ ti lè patêjan ke vinyon a l’èmichyon dè Radio Friboua po dèvejâ nouthron bi patê.

No puon achebin fèlichitâ Anne-Marie Yerly è ti nouthrè bon patêjan ke beton di j’artikle din la gajèta La Grevire chu Deché-Delé è no kouâjin a Romain Pittet pyin dè rèouchête po la chuite.

Marcel Thürler
Préjidan de la chochyètâ kantonale di patêjan fribordzè