Patêjan fribordzê
A l’othô – à la cuisine

A l’othô – à la cuisine

Traduction en patois gruérien, par Raymond Gachet, d’un article paru dans terre & nature sous la plume de M. Blaise Guignard
Vers l’article en français

Dè chêjon


La douhyà inimitâbya dou
pan ou «bèton»
betè in vayà on lathi dè rèthèta

A Châlè (FR), la Bolondzèri Mauron lè ouna di cheule dou tyinton a inkotchi ouna chpèchyalitâ râra :chouârta dè kuchôla fête chin buro avui dou «colostrum bovin», dou bèton in pâtè è ke li balyè chon non. Din le po, le lathi ke Christian Mauron va inpyèyi po fabrekâ chi pan ache râ tyè dè tradihyon, l’è dzôno fonthâ. È la pi lè tan èpècha k’on derê on chimin dorâ chu le poin dè prindre. L’è pout’ithre l’orijine dou mo «bèton» ke bayè din le tyinton dè Friboua le non dou premi lathi d’ouna toura ke vin dè vilâ, d’abouâ po nuri le vi. Lè payijan inpyèyon chin ke l’i a dè tru po fére ha gormandi. Lè achebin pochubyo ke bèton vinyichè dè «Biestmilch», le mo in aleman po «colostrum». Premi lathi dè na toura. Kâ l’è vretâbyamin chi bin a hôta vaya dè nouretera ke le bolondji dè Châlè inpyêyè po fabrekâ on pan rion avu na krotha fonthâye è na mi tindra ke tirè chu le dzôno on bokon kemin la kuchôla, chin le chafro è le buro. Le bèton dou dzoua, on bidon dè thin litre lè jou aportâ pê Willy Patchi, on payijan panchyenâ di j’invrenâdzo ke va le tsèrtchi li mimo vê chè j’èmi payijan. «Li é amenâ dou lathi dè tourè ke l’an vilâ li a min dè karant’è ouèt’arè, no derè pye tâ chi Yannâre. On pou achebin inpyèyi dou lathi dè vatsè ke l’an dza vilâ dou ou trè kou!» Levrâ on bokon dè bèton ou bolondji po n’in fére dou pan l’è din ouna tradihyon pye lârdze dou pan a fathon: lè payijan betâvan lou poupra farna vè le bolondji è vinyan tsèrtchi le pan a parê. Li avê le «karnè dou pan» a débitâ chu l’an. Le bolondji chè payivè in prenyin on pothantâdzo po chon komêrche. «Mon chènya, achebin bolondji n’in fajê to dè gran», no rakontè Jean-Louis Mauron, le pére dè Christian (vêre inke dèjo), ke vin d’arouvâ a Châlè.

«Por on pan de na luvra, i fô trè a katro dèthi dè bèton, no di le fe. Ma n’in féjo pâ a min don litre, chin tyè l’è difichilo d’inpathâ adrê! Li beto 1,6 kg dè farna, 250 g dè chukro è on bokon dè nouthron lèvin méjon». Apri fudrè 6 a 8 menutè por inpathâ. La pâtha ke dê ch’èthindre choupyamin, l’è adon fathenâye in bôlè pu betâye a fèrmintâ por ouna bouna né, dèvan d’ithre markâye in krèjiyon è betâye ou foua ouna karantanna dè menutè è bin churvèya pè le bolondji. I fô chuto pâ ke le chukro bourlichè che l’afére vin tru tsô! «On pou fachilamin chè «loupâ» avu le pan ou bèton, no di Christian Mauron. Cha tinya in gréche fâ la pâtha pye pèjanta è le travô dou «gluten» chè fâ pâ adrê por inlèvâ l’umiditâ». Mi vô atindre on dzoua dèvan dè medji chi pan, chin tyè la mi va ch’èfondrâ in le tayin. A medji pâ tru frè. On chè règalè dè pan ou bèton po le dèchê, ou bin lè katr’arè, «avu dou mê ou in le godjin din le kâfé», no di Jean-Louis, lè j’yè lijin. I fô pâ krêre, chi pan lè pâ ache grâ tyè k’on porè le moujâ in vèyin le bèton, retso in hyà. «La tinya in gréche dou bèton l’è a pou pri parêre tyè ha dou lathi» rèlêvè Benoît Genoud, konchèyà a la chochyètâ Casei, a Grandzenavua FR. Don, in dè pye di grôchè valyà in immunoglobulines (ndlr: de 15 à 40 mg/l), kontre kôtyè trachè din nouthron lathi dè ti lè dzoua, le bèton chè dichêrnè chuto pè cha grôcha pâ in protèyna sérique, intrè 13 è 14% dè chon pê. Ma la protèyna sérique i brètsè in ètsoudin; chin l’è d’ayeu ha rèakchyon ke ch’inpyêyè po fére oun’ôtra chpèchyalitâ avu le bèton. Chouârta dè bratho k’on betè a kouêre ou foua. Willy Patchi, ke levrè chon bèton vê lè Mauron, n’in châ tota la valya. «On fâ tsifrenâ di j’inyon k’on betè ou fon d’on toufelè. On vêchè le bèton pèr dèchu dèvan dè betâ ou foua», no di-the d’on ê gorman!

Le bèton vin on bokon cholido avu na bala krotha dorâye. On le chayè dou pya avu na potse pèrhya po léchi kore on bokon le brè. Avu on bokenè dè vin kouè pèr dèchu, chin l’è ôtyè dè rèyi!»

On pya rèjervâ chuto i famiyè dè payijan. È kemin po le pan, dutin ke lè vatsè i vilon, dè dèthanbre a âvri. «Ma on pou betâ le bèton din la dzalêre po n’in fére kôtyè metsè dou tin dou tsôtin che lè dzin n’in dèmandon », no rachurè Christian Mauron. Èvi i j’amateu. La chêjon arouvè ou bè!

Traduction en patois, avec l’aimable accord de l’auteur : Raymond Gachet


Bèchkibo (bechkébo /buchkébo/buchkubo…)

A la fathon dè Carmen Buchillier
A la façon de Carmen Buchillier

Tin por inkotyi: 20 menutè
Tin a atindre: 60 menutè
Tin po kouêre: 15 menutè

Chin ke no fô  (10 porchyon)

500 gramè dè farna

1,5 kuyère a kâfé dè bikarbonate

200 gramè dè chukro

250 gramè dè mê d’acacia ou bin dè hyà

1 kuyére a choupa dè pura dè kanala

1/8 dè kuyére a kâfé dè pura dè bon hyou

½ kuyére a kâfé dè pura d’ani

1 prijè dè pura dè kotya dè muchkata

10 chantilitre d’ivouè

150 gramè de chukro po betâ dèchu kemin garnitura (chukro yache)

Le byan d’on à

Cb/novinbro 2021


Choupa dè tsalè
Soupe de chalet

a la fathon dè Nathalie Sallin, po 12 pèrchenè
à la façon de Nathalie Sallin, pour 12 personnes

Prindre:

15 pre dè têra in kube

3 j’inyon

400 g dè grachèta

400 g dè porâ

350 g dè fâvè

400 g dè kornètè

2 litre dè lathi

6 — 8 litre d’ivuè

Chô, pêvro

Po chèrvi:

6 dèthi dè hyà

500 g dè grevire in lemalè

Pyèrochè, brinlètè è tsifron

Chô, pêvro

Kemin fére:

Fére a kuêre le kurtiyâdzo din l’ivuè ( 3 j’àrè )

Ajoutâ le lathi è kuêre onkor’ oun’àra

Ajoutâ lè kornètè 45 menutè dèvan la fin

Ou momin dè chèrvi:

Hyà, fre, pyèrochè, brinlètè

Prendre:

15 pommes de terre en cubes

3 oignons

400 g d’épinards sauvages (ou ortie-épinard)

400 g de poireau

350 g de fèves

400 de cornettes

2 litres de lait

6 — 8 litres d’eau

Sel, poivre

Pour servir:

6 dl de crème

500 g de gruyère en lamelles

Persil, ciboulettes et croûtons

Sel, poivre

Marche à suivre:

Porter les légumes à ébullition dans l’eau ( 3 h )

Ajouter le lait et cuire encore 1 h

Ajouter les cornettes 45 minutes avant la fin

Au moment de servir:

Crème, fromage, persil, ciboulettes