Lè novi j’èkri in patê k’on pà yêre din la gajèta La Grevire
Les récents textes en patois qu’on peut lire dans le journal La Gruyère
Inke por Akutâ è yêre – pour Écouter et lire Deché-delé
Chèkonda partya de ‘na tsêrgoche
La partya dè dêrê l’è fête d’on achi in fothi ou bin in ormo che l’abo lè in frâno. I fô djêmé betâ le mimo bou tchè l’abo pèchke le bou ch’àjè tru rido, mimamin che la dè la gréche ! Ou dou bè dè l’achi on li fâ di j’aryondè po rèchyêdre lè ryè. Din l’achi on fâ duvè mortéjè po betâ lè palètè. On fâ di pèrtè dè karantè-dou milimêtre po betâ lè pèrtsètè. Lè palètè chon in pyâno è l’an on tenon po lè j’inkrâ din l’achi. Chon tinyiète pè di tseviyè. Lè palètè l’an achebin di pèrtè dè karantè-dou milimêtre po lè pèrtsètè. Du inke, lè prè po betâ lè pertsètè in thuva. Ma po keminhyi i fô lè pyumâ. Chon tinyiète pè le ban d’âno. On pyumè avui le kuti pèryà pè, avui la vachtringa po apyanâ. Bin chur ke fô adjuchtâ, lè pertsètè chan pâ totè lè mimè.
On bâti la tsêrgoche avui lè pèrtsètè. Po keminhyi on betè lè duvè dou mitin. Apri on kou a gôtse è on kou à drête. Lè pèrtsètè chon inkrâyè avui di hyou ke l’an chèrvi a tinyi lè fê ou tsavô. Kan lè pèrtsètè chon pojâyè on lè réchè dè la bouna grantyà è on aryondè lè katro dou mitin po betâ le panê. Le panê l’è achbin in pyâno. On li fâ di pèrtè dè trinta milimêtre po l’ankrâ chu lè pèrtsètè avui lè mimo hyou.
Lè tsêrgoche po le fin è le rèkouâ l’an vouète pèrtsètè.
Lè tsêrgoche po l’êrba l’an dji pèrtsètè. Le panê l’è adon chu totè lè pèrtsètè. L’è in trè pithe.
E po fourni on fâ on pèrtè de tyindzè milimêtre ou mitin di pyumé, dè l’achi et dou panê po la kouârda avui n’a treyè po nyâ le tsêrdzèmin.
Bernâ Repond, Tsarmê
Samedi 23 septembre 2023
La fabrikachyon de n’a tsêrgoche
Lè tsêrgochè ou bin lè tsarètè dè Tsarmê ch’inpyêyon adi ti lè j’an a la bènichon dè Tsarmê po la korcha dè tsarètè.
La tsêrgoche lè fête in duvè partyè. Le dévan lè n’a yudze avui dou yodzon è dêrê, on achi avui duvè ryè.
Po keminhyi i vu dèvejâ dè la partya dévan. Lè fête dè dou yodzon ke chon tinyê pê dou pyumé. Lè yodzon chon pye chyâ fê in duvè partyè. Li a le yodzon è l’inpunya ke chon apondu avui dou boulon. Ma on tràvè adi di yodzon avui l’inpunyè d’ouna pithe. Lè pâ fachilo dè trovâ di korbè adèkouato po chin fére. Lè yodzon è lè j’inpunyè chon jènèralamin in pyâno. Le yodzon pou achebin ithre in frâno. On fâ oun’inkotse din l’inpunyè po apyèyi le tsavô. On fâ duvè mortéjè din le yodzon po pyantâ lè pyôtè. Hou pyôtè in frâno l’an on tenon è chon inkrâyè avui di tseviyè achbin in frâno. A la partya dèchu dè la pyôta, li a achebin on tenon d’a-poupri tyindzè chantimêtre. Li’a lè yodzon dè gôtse è dè drête. On bayè achbin lè yodzon ou fâvre po betâ di chalè in fê po prèjêrvâ le bou ! Lè pyumé chon in frâno, in ormo ou kotchè kou in fothi. On li fâ di mortéjè achebin dè byé po abchorbâ lè borâyè ke vinyion de n’a pâ è dè l’ôtra. Din le pyumé dè dèvan on fâ di pèrtè dè vintè-thin milimêtre po lè pèrtsètè. Din chi dè dêrê, lè pèrtè chon dè trinta milimêtre. Lè pyumé chon achbin inkrâ din lè pyôtè avui di tseviyè in frâno on bin avui di boulon.
La chenanna ke vin, vo j’èchplikèri kemin l’è fête la partya dè dèrê.
Bèrnâ Repond, Tsarmê
Samedi 16 septembre 2023
On bon djâbyo
«T’i on bon djâbyo!» irè ouna di j’èprèchyon dè mon pér’gran Frédon ke l’è modâ po le Gran-Patchi. I no dejê chovin chin è mè krêyo ke pu bin le dre dè li achebin!
L’è pâ rin tyè mon pér’gran. Tan dè bon chovinyi avui li. I chavé no kontâ chè bi chovinyi avui de la ya din chè parolè. L’avé todoulon on mo po rire è ouna pitita gougenèta bin pyathi.
Li a gayâ trintè-thin k’an ke l’è modâ po le Kanada avui ma mér’gran è lou j’infan. Tyin bi l’ègjinpyo dè korâdzo no léchè. Irè on tsêyo! L’a travayi du po arouvâ a chin ke l’a ora è i pou ithre fyê d’avi bin ravuchê.
Tan dè bon chovinyi avui li a l’èthrâbyo apri lè vatsè ou po bayi i piti vèlon, din lè prâ kan on fènâvè ou bin kan on alâvè i pêrè po rèfére lè têrè. M’a aprê la vayà de la têra è de la nouretera.
L’è ouna di dzin ke m’a bayi l’invide d’aprindre le patê è dè le dèvejâ. Chti tsôtin, i mè yèjê mè j’artikle in patê è irè bin kontin por mè. Tyin bi momin! La chenanna pachâ onko, no j’an dèvejâ tré to in patê ou tèlèfone. Li avê to dè gran ouna mouâcha a rire. Mon pér’gran l’a totèvi chu prindre la ya de la bouna pâ môgrâ to è l’a j’ou la fouârthe dè chobrâ pojitife din totè lè j’èpràvè.
I no léchè on bi l’ègjinpyo dè korâdzo.
I tè rèmârhyo dè to kà po ti hou bon momin dè dzouyo è totè hou balè vayà ke te no j’â bayi!
Bon voyâdzo Pér’gran!
Ton piti-fe Romain Pittet-Yerly
Samedi 9 septembre 2023
Lè tapa-toula
Dè tsôtin pachâ è chti tsôtin, chu jou kotyè chenannè travayi chu lè tê vê mè j’êmi la famiye Pythoud ke l’an oun’antrèprêcha dè fêbyantèri. Chi bi mihyi ègjichtè du grantin. Lè tapa-toula, kemin on di in patê l’an adi on mache dè travô mimamin ke li a mé dè tê pya ou dzoua d’ora. On di chovin ke li a duvè chouârtè dè tê pya: hou ke kàlon è hou ke kàlèron!
Lè badyè k’inpyêyè chi l’artijan l’an pâ bin tsandji. Le travô chè fâ adi balébin to a bré. Me n’êmi Bébert ke fâ chin a Rya m’a de ke chin ke l’a tsandji l’è ke l’an mé dè pêna a trovâ di dzouno po chin fére. L’è toparê on bi mihyi tyédè! Te pou fabrekâ, inkotyi tè pithè a l’ateyé è lè pojâ apri chu pyathe. L’è on travô grâtifyin kan te pou vêre on bi tê, di balè tsenô, lukârnè è bornètè ke t’â fê mimo.
Chin l’è bin vré, l’è on mihyi ke variyè. No j’iran ouna bouna binda è no j’avan chur ‘na bala yuva! Fô bin chur chè bayi achyin po pâ tsêre ma l’abetuda dou «dahu» i vin piti a piti ! Du ke chu jou chu hou tê po pojâ dè l’èternite, i vêyo pâ mé lè méjon de la mima fathon. I gugo on bokon mé hou dètaye è i aprèchiyo chin.
L’è on bokon por to parê, avui le tin ke pâchè, on fâ pâ mé atinhyon ou bi dètaye dè nouthrè méjon, ke chêyon dedin ou in dèfro. Ma di kou, on prin on momin po rèvouityi è on chè di ke l’afére l’è kan mimo bin galéja!
Romain Pittet
Samedi 2 septembre 2023
La fabrikachyon d’on rathi
On keminhyiè pê la rahyoula. Lè rahyoulè chè fajan in thuva. Ma, irè kan mimo on bokon dondzerà. Li avê chovin di j’ètsenè. Pâ fôta dè bin ôtchè po byochi chi bou. On kou, ou bin n’a frochya. Adon mon chènya lè j’a fête in pata. Li avê a-poupri djêmé dè j’ètsenè. Mon chènya aryondâvè lè rahyoulè chu le toua avui on rabo k’irè fê tchè po aryondâ. I fayê kôkon po idji. Iro to dzounè. Mon chènya mè betâvè chu n’a trâbya. Mè bayivè on mochi dè bou avui on pèrtè on piti bokon pye grô tchè le dyamêtre dou bè dè la rahyoula po la tinyi. Ou gro bè dè la rahyoula l’i fajê on tenon kônike po rèchyêdre le dzô. I fajê achebin trè pèrtè dè katro milimêtre po kontrevintâ la rahyoula è le dzô avui trè fyêrtsô dè trè milimêtre è demi. Din le tin, a la pyathe dou fyêrtsô, i betâvan di badyètè dè frâno. Ma iran pâ tan cholido.
Le dzô irè in frâno ou bin in fothi. I fajê ouna mortéje achebin kônike ou mitin dou dzô. Pè i pèrhyivè di pèrtè de dji milimêtre po lè din. Hou pêrtè iran dè byé po ke lè din puéchon ratinyi le fin. I fayê ouna vintanna dè din po on rathi.
Lè din iran in frâno. On lè fajê avui le kakadin. N’in dé fê on mache ! Mon chènya prèparâvè lè mochi dè bou dè la bouna grantyà, dodzè a tyindzè milimêtre d’èpèchyà. I tapâvo chu le bou avui ouna mayoutse chu le kakadin. Lè din iran pyantâyè chu le dzô. I fayê totè lè j’apouinti. Irè prè po montâ le rathi. La rahyoula irè pyantâye din le dzô. Po ankrâ betâvè ouna pyakèta in bou du. Apri betâvè le fyêrtsô è le rathi irè fê.
Bernâ Repond, Tsarmê
Samedi 26 août 2023
Le kontoua di gruvèrin
La chenanna pachâ, vê nouthrè vejin lè medjà dè raklètè, li a j’ou la korcha dè Zierre-Zinal. L’an pachâ, ouna binda dè dzouno gruvèrin l’avan markâ lè dzin avui lou j’inkoradzèmin. Lè j’organijateu de la korcha l’an adon dèmandâ a hou dzouno dè rèvinyi. Vo garantecho ke l’an pâ fê lè tsoujè a mityà! L’an montâ ouna tropa è l’an inkotyi chin in ouârdre. N’in d’a ke chon montâ vuto le matin è d’ôtro ke l’an dza dremê chu pyathe. L’avan prê dè tyè fére de la boura! Di hyotsètè, di chenayètè, di tronpètè, di tronchenàjè è di balè banyére avui nouthra gruva.
Di dzin vinyin dè totè pâ l’an kontâ ke li avê oun’anbyanthe monchtra din ha kotse batchi «Le verâdzo di gruvèrin».
On mache dè dzin dè vêr no l’an fê ha bala korcha dè montanye. Chin fâ pyéji dè vêre ti hou dzouno ke chè mobilijon po chotinyi lè korèri de la Grevire è dou tyinton.
La chenanna ke vin, cherè ou j’alintoua dè la Din dè Bro ke lè chindê van ithre bondâ. Alâdè portyè pâ lè j’inkoradji!
Romain Pittet
Samedi 19 août 2023
Le patê ou Kanada
Chti tsôtin, chu j’ou duvè chenannè ou Kanada avui ma grahyàja trovâ ma famiye. Du vouètantè-vouète, mè gran-parin Frèdon è Elisabeth è katre dè lou chi j’infan chè tinyon lé. No chin ouna vintanna dè koujin-koujinè è tyindzè chàbron ou Québec. Tyin pyéji dè lè rèvêre è partadji di bon momin avui là!
No j’an achebin voyadji on bokon, vouitchi di galé payijâdzo, vijitâ di balè velè è di pechintè fêrmè.
Din chi payi, yô le lathi è lè payijan l’an adi de la vayà, prà dè payijan dè vêr no l’an atsetâ on bin. Din lè j’an chaptantè-vouètantè-nonantè, rin dè badê po nouthrè payijan. Lè piti propriètéro è lè grandji ke l’avan rin a là è ke dèvechan modâ d’on bin a l’ôtro l’avan chur pâ d’avinyi din le mondo payijan dè nouthron payi. L’è din hou j’an ke la kotse chè adon vudya dè bon payijan è armayi. Irè chur pâ rin por là dè to tyithâ ma iran d’obedji che volan kontinuâ din le mihyi. In delé de la goye, l’an chovin bin ravuchê è tyin bouneu d’avi ôtyè a chè è dè povê vêre l’avinyi avui le fôri.
Dè hou payijan è armayi d’on yâdzo, n’in d’é kriji on mache a la fitha di chuiche ou Mon Sutton. Tyin pyéji dè povê dèvejâ patê ou mitin di j’Amèrikè è d’oure ke la rubrika «Deché-delé» l’a adi dou chukchè ou Kanada! Ha rubrika pouârtè adon bin chon non!
L’é j’ou le pyéji dè pachâ ‘na vouêrba è devejâ avui lè famiyè d’Antoine Bapst, Francis è Jeannine Gobè, Charly è Annick Franyére, Nonè è Eric Dupatchi, Béat è Françoise Dzatyè è bin di j’ôtrè ke vinyan dè totè pâ in Chuiche. Lè frârè a Béat, Conrad è Bènouâ, no fan le pyéji dè dèvejâ a Intrè-no in chi momin!
Vo garantecho ke ti hou payijan l’an pâ oubyâ le patê! Le dèvejon pout-ithre on bokon min ma l’inpyêyon pâ po pyorâ ma pyechyâ dè gran kà po kontâ di bi chovinyi ke rèprèjinton ouna partya dè lou ya pyênè dè korâdzo!
Bounè chalutachyon a vo totè è ti, brâvè dzin ke chobrâdè ou payi di Karibou!
Romain Pittet
Samedi 12 août 2023
Inthinbyo to lè pochubyo
Tyinta bala réjon, è l’è chin ke le «Club alpin» d’la Grevire l’a volu rapalâ tot’in fithin lè than t’an dè cha fondachyon. Po chin, ouna kobya dè dzin dèvouâ l’an organijâ dariremin, chu trè dzoua, ouna chayête a Bonnavaux po di j’andikapâ è po lè j’anhyan dou club. Oun’organijachyon a n’in pâ krêre chè jyè l’è jou betâye chu pi. Du Granvelâ on chin tot’a l’àra ke di j’andze gardyin van no chiêdre to le dzoua. Arouvâ ou park di Bâdè. tsakon l’a rèchu on «T-shirt» avu chon non. On bon kafé avu d’la trèthe a Delabays i va tarubyamin bin in akutin la binvinyête dè Francis Grandjan d’Innê, ke no j’aprin kemin va chè pachâ ha montâye a Bonnavaux.
To bounamin lè dzin chè beton in route. Hou ke l’an fan dè montâ a pi, l’an onko l’èpâhyo dè grèpi din na «jeep» tantya Coudré è pu apri chon idji pâ di j’akonpanyan. Du le park di Bâdè, lè j’andikapâ è hou k’lan le chohyo kour è lè tsanbè mafite chon prê in tsêrdze pa ouna «joëlette», èchpéche dè tsarèta a ouna ràvoua idya pê ouna batèri è chuto terya pê katro dzounè dzin. Atan dè filye tyè d’omo.
Bin chur ke l’a fayu bin dou tin po vêre arouvâ to chi mondo a Bonnavaux, tsakon lè jyè pyin dè dzouyo dè rètrovâ chi bi l’indrê. Le Vani Nê la pu rinvouyi la rèthrenâye d’on kouâr di vani tinyê pê ouna galéja grahyàja in dzakiyon. Apri l’apéro, lè makaroni dou tsalè a Pierrot l’an fi partya don bon rèpé. La dèchinte chè fête avu atan d’éde è dè prèkôchyon.
Apri ouna paryè bala dzornâye, on pou tyè ch’abohyâ è chè dre k’on trâvè adi di dzin k’lan le kà a la bouna pyathe.
Vonvon Kolly
Samedi 5 août 2023
Le tsôtin
Fâ tsô chtou tin! On bokon chè, ma on vou pâ chè pyindre kan mimo.
Le tsôtin l’è ‘na bala chajon è fô n’in profitâ pachke pâchè rido l’afére!
Vê la fin dou furi, chu jou on mê dè tin din ‘na klache a Rya. L’é jou le dzouyo dè rètrovâ lè châlè yô chu jou achètâ, li a dè chin kotyè j’an.
Avui mè j’èléve, no j’an aprê on tsan. In patê bin chur, moujâdè bin! Iran to kontin è chè chon bin aplikâ!
L’é adon kontâ a mè piti ke chi ke l’avê konpojâ la mujika vin dou mimo velâdzo tyè là. È ke dèkouthè l’ékoula, li avi ‘na ruva ke portâvè chon non! L’é achebin kontâ ke chu jou a l’èkoula vê cha fèna Kolète din la mima klache yô on chè trovâvè. Vo vêdè dè kô i vu dèvejâ? Metchi Korpathà bin chur!
L’é adon èchplikâ ke lè parolè iran chayêtè de la pyàma d’on chuti patêjan ke chobrâvè a Machin. Vo j’i achurâ konyu Norbê Brodâ.
L’è li ke l’a èkri hou tan balè parolè dou tsan «Lè chajon».
No j’an adon aprê lè duvè premirè kobyè k’iran «dè chajon»!
«Kan chon hyoryè ou dèfoyè, frêdè, dàthè, bordzenâyè;
i l’è totè a lou fathon ke chè fan balè lè chajon.
Pyan, le furi chè rèvêyè, gonhyin lè bordzon di premi,
Le chèlà, dè chè ré tan bi tsandzè lè kolà, lè kolà dou payi.
Tsôtin k’intrètsantè lè dzin dè ti chè tan bon chon dè fin,
ti lè j’infan chon in kondji, l’è bi dè lè vêre, dè lè vêre dzuyi.»
Hou balè parolè mè fan a moujâ ke li a ‘na tyindzanna d’an in arê, din ha mima châla dè klache, irè mè le piti k’aprinâvo on tsan in patê avui Kolète.
L’è pou-t-ithre la pràva k’ouna pitita tsanthon in patê pou bayi on fyê kou dè man po mantinyi la linvoua…
Romain Pittet
Samedi 29 juillet 2023
On indrê mitiko ke dèjayè
La vènèrâbya kinkayèri Morard va dèjayâ. Ourâye in l’an mil’è nouthin chê, li betèrè la hyâ dèjo le pâna-botè le vint’è nà dè juyè dè chti an. Ha bouteka, viye dè mé d’on chyêkle, léchèrè in dêrê dè li kotyè galé chovinyi.
Bouébelè, m’in chovinyo k’avui ma dona kan no vinyan pê Bulo, djêmé no pachâvan dèvan chen’ inchènye ch’in ch’arèthâ. Kemin pâ oubyâ la tchikâye dè chon pyantchi foulâ outre mé d’on chyêkle pê milè pâ dè grelon, dè chôrkè è dè botètè.
Intche-li, on trovâvè to chin k’irè nèchechéro ou travô dè ti lè dzoua: Du la pitita kuyére a kâfé tantyè a la grôcha marmita po la mènadjire, du le kuti dè fata tantyè a la drèthô po l’inkotsâre. Pindu a chon hyi ou mitin di potsè, di dèbatyà è di kuti brechè, chè brinâvan di lintêrnè a pètrol è totè chouârtè d’éjè.
Che pêr ajâ… le dyo bin, che pêr ajâ! On omo rintrâvè on bokon dè biga du l’apèrô è ke korohya, cha fèna li frèjâvè le redyè chu la titha, po le rinpyathi l’avê pâ fota dè kore trinta chê magajin, le mimo dzoua, i rètrovâvè le mimo vê Morard.
Din chi piti komêrche, on povê atsetâ rintyè on hyou ou bin on boulon a la vê, l’è pâ kemin din hou grô magajin dou dzoua d’ora yô, kan vo j’i fôta d’on hyou, vo j’ithè d’obedji d’in’atsetâ on patyè dè than pithè.
Lè pètsenê achebin, du la gôla a l’achtikô, trovâvan to chin ke lou j’irè néchechèro po pètsenâ. Po lè tsahyà l’i avê di fuji, dè la dradja, di bicha, di jumèlè, di kajakè è di tsapi.
On kou, tinyidè vo bin! L’é rinkontrâ ouna dama ke chobrâvè a Paris è ke m’a de:
– Tsatyè kou ke vinyo a Bulo, mè fô pachâ vê Morard, l’è la chouârta dè bouteka k’on tràvè pâ mé vêr-no.
Maliràjamin por tè, poura kinkayèri, po pâ tè léchi liji dè rindre chèrvucho adi grantin, la modèrnijachyon t’a rounyi kour la ya. Adon, le vint’è nà dè juyè dou mile vint’è trè, oun’inpartya dè nouthron kà modèrè avui tè.
Bèrnâ Chaney
Samedi 22 juillet 2023
Le Bon-Dyu tanty’a Mothèlon
Demindze matin pachâ, avui ma miya, no chin montâ a vèlo tanty’a Mothèlon po la mècha.
Dèvan ha galéja pitita tsapala, l’abé Yachon l’a de la mècha. On mache dè mondo chè rèdzoyi din ha bala kotse dè montanye.
L’è vré ke ti lè dzin k’iran inke, iran inke pachke l’avan invide, adon l’abyanthe irè bouna. I tràvo ke l’è bi dè vouèrdâ hou balè kothemè dè dre la mècha fro, din la natura. Lè dzin âmon bin chin. Ou dzoua d’ora, pâ fachilo dè vêre lè mohyi bondâ. Ma chin vou pâ a dre ke lè dzin krêyon min… Pouârtè pâ bin a chin ke vo krêdè, ke vo bayidè le non dè Bon-Dyu, Natura, «Energie»,… To chin lè bin méhyâ, è du tin ke vo j’apouârtè ôtyè din vouthra ya, l’è chin ke kontè! Ha Fouârthe l’è inke po idyi hou ke volon.
To chin po dre ke no j’an pachâ on bi momin, in montanye, to pri dou ryô. È moujâdè bin ke l’apèrô a la pinta, l’è pâ krouyo è l’è pâ dè rèfoujâ!
Romain Pittet
Samedi 15 juillet 2023
Chin l’è bi!
La fin dè chenanna pachâ, ti lè dzouno de la Grevire chè chon rinkontrâ a Tsêrlin po ha grôcha fitha.
Chin l’è bi! On bi kortéje avui on mondo monchtro! To le velâdzo irè bondâ.
Fô dre ke di bi kortéje dinche, i fâ pyéji a vêre!
Di farmo bi tsê è di galé kochtume ke chon jou fê pê nouthrè chochyètâ dè dzounèche. Che on adichenâvè totè hou j’àrè dè travô, chin i fâ pâ rin!
La Rotse l’a gânyi le tsê in danhyin outoua dè ha bala chouitsouâze è d’on bi ban tayi din on lordo biyon.
Machin l’a gânyi le premi pri po l’è j’âyon avui po têmo: le kuti chuiche.
È po fourni, l’è Vuadin ke l’a gânyi lè dju! L’è adon là ke l’aron la granta tâtse d’organijâ lè RJG l’an ke vin!
A l’apèrô di prèjidin è di chindike, l’é rèmarkâ ke prà dè dzin ke chon ingadji po lè kemounè chon j’ou din lè komité dè nouthrè chochyètâ dè dzounèche… L’è bi dè vêre ke lè dzouno, ou dzoua d’ora onko, âmon ch’ingadji po fére di balè tsoujè din nouthron dichtri!
Nouthrè dzounèchè chon balè!
Chin l’è bi!
Romain Pittet
Samedi 8 juillet 2023
La fabrikachyon de n’a rya
Po keminhyi le châron fâ l’abo. I fô ke le bou chi fréjéri chè. On prin dou frâno ou bin dè l’ormo, ou bin dou pyâno, râramin dou kotyê. On betè chi bou chu le toua po le veri. On fâ dou pya po lè frèpè. Apri, on fâ duvè trachè po fére lè mortéjè po lè ré. On fâ ouna répartichyon di ré (chê, vouète, dodzè ou bin chèdzè), chin dépin che lè ’na rya po ’na tsêrgoche, ’na bèluèta ou bin on tsê. Lè mortéjè chè fan po keminhyi avui la mortéjeuje è po fourni a la man avui on bèdâno. On pou pâ fére ’na mortéje perpindikuléro a l’akche pèchke i fô abchorbâ lè borâyè ke vinyon de ‘na pâ è dè l’ôtra. Chon fête a-poupri a vouètanta kran. Li’a ’na rya gôtse è ’na rya drête. Po n’a rya dè bèluètè, lè ré chon pyantâ in kinkonche. Le fâvre frèpè l’abo di duvè pâ. Lè j’ètsoudè a rodzo è lè betè chu l’abo. To tsô i fyê l’abo din le no inpyâ d’ivouè po le rèvintâ. L’abo lè rinforhyi è chè frêjè pâ kan on pyantè lè ré. Apri, le châron fâ lè ré in frâno. Lè tenon chon a-poupri dou milimêtre pye èpè tchè lè mortéjè. Adon kemin no fan he po fére intrâ lè ré din lè mortéjè? On betè l’abo a kouêre di n’a marmita pyêna d’ivouè. Le bou vin adon to tindro è on pou pyantâ lè ré. Apri on perhyiè l’abo ou mitin po betâ la rya din l’achi. Du chin, on fâ lè djintè in frâno, in ormo ou bin in pyâno. On kontè ouna djinta po dou ré. Kemin on fâ po pyantâ lè djintè din lè ré? Che vo vouityidè n’a rya ke lè kutchya, on vè ke lè ré ch’aron du l’abo in dèfro. Adon on chârè lè ré to pri di dè la djinta avui on djenya tantchè ke lè tenon alichan din lè pèrtè dè la djinta. On pou pâ betâ n’a djinta apri l’ôtra, fô totè lè betâ inthinbyo kotchè milimêtre pèchke li a ouna tseviye intrèmi di djintè. Apri on lè pyantè ti milimêtre pê milimêtre in verin la rya. Po fourni, le châron rèva vê le fâvre po betâ le thèrhyo ou toua dè la djinta.
Bèrnâ Repond Tsarmê
Samedi 1er juillet 2023
Tsêrlin no j’akuyè
Chti an, lè trintè-chatyimè rinkontrè dè dzounèche gruvèrênè chè pâchèron a Tsêrlin!
La fin dè chenanna ke vin, l’è din chi galé velâdzo ke lè chochyètâ dè dzounèche de la Grevire van chè rèvêre po rèinvantâ le payi, ou pechyâ référe le mondo outoua d’on vêro.
Dedzà né, ouna marinda è on konchê d’ouna binda ke no vin d’Ôtriche. On bokon dè «tchololo» kemin on di, dè tyè bin keminhyi la fitha!
Le devindro, lè j’infan di j’èkoulè poran èprovâ lè dju chu lè tchin chè travunyèron lè chochyètâ po chavê nekoué porè organijâ ha fitha l’an ke van!
Le dechando matin, a vouèt’àrè dèmi, on galé kortéje avui di bi tsê è di farmo balè vithirè moujâ, bâti è koju pê nouthrè dzouno!
Lè dzouno de la kotse chè bayon dè to kà po fére di bi tsê è di bi j’âyon. Bin chur, n’in d’a ke volon a to pri gânyi!
Ma l’è la demindze dumidzoua ke l’anbyianthe cherè monchtra. Kô l’è ke gânyèrè lè dju chti an?
Po le chavê, vinyidè chotinyi totè hou balè chochyètâ dè dzounèche le la Grevire ke l’an a kà dè fére a vivre nouthrè balè tradihyon din nouthrè velâdzo!
On bi mèhyo dè gènèrachyon, dè tyè chè dèmorâ, bêre kartèta è pachâ di bon momin pê Tsêrlin!
Romain Pittet
Samedi 24 juin 2023
Julon è Loyon
Julon è Loyon èthan dou bon Tsêrmèjan kô dè tin j’à ôtro travayivan inthinbyo. Julon irè chobrâ mouchtiyè. Ti dou fajan è prenyan di travô a tâtse chu dèmârste. On kou, chon j’ou akovintâ por’èpèrèyi kotyè patherâdzo chu di montanye din lè j’inveron dè Tsêrmê. Ti dou èthan di bon j’ôvrê, fajan di galé pèrèvouè fê din lè rêyè, poupro è chépro.
Adon, le delon ou matin montâvan a pi, na lota avu lou badyè, cha dè tourichte avu on bokon dè nourèta kar chobrâvan la chenanna. Fajan bin chur lou popote mimo è dremechan chu le fin din lè tsalè. Loyon èthê todzoua on bon travayà, Julon achebin ma di kou l’invide li mankâvè. Fayê adon pâ tru li in dèmandâ. On dzoua k’irè pâ dèchidâ, è koué voli arèthâ dè travayi, in vouitin la yê, i dyejê a Loyon:
– Akuta l’i a di nyolè chu la Franthe, no fô lèvi.
Loyon l’avê to konprê!
Gérard Rime a Tônon, Tsêrmê
Samedi 17 juin 2023
La Fithâ-Dyu
Ouna bala fitha dè vêr no, l’è achebin la Fithâ-Dyu.
Din bin di velâdzo, lè fanfare van rèvèyi lè dzin du katr’àrè in dzuyin la dyane ! Tyinta galéja kothema ! Apri, lè menèthrê chàbron po dzuyi dou tin de la prochèchyon. Chevin yô, li a onko katr’omo po portâ le pâyo dèchu l’inkourâ. A Rya, men’êmi Monique mè dejê ke chè rapèlâvè ke kan irè pitita, on di porteu irè Alfred a Kotolon. Chin l’avi markâ pachke l’avi di pechintè man dè payijan è dèveché betâ di gan byan po portâ le pâyo. Le pâyo… chin lè on mo k’on oyè pâ mé tan chovin, tyé ? Bin vouè, vo l’ari oyu trè kou ! L’è in rèchayin hou viye mo ke no van lè vouèrdâ.
Ouna galéja tradihyon, l’è achebin le mé de la Fithâ-Dyu. Du gran tin, lè dzin dè vêr no alâvan tsartchi on piti fothi po betâ pri de la méjon le demikro né. Dinche, irè adon bèni dou tin de la prochèchyon è protèdjivè la méjon è la fêrma. Chevin yô, i dejan k’che le mé dèpachivè le tê, volé a dre k’irè la fèna ke kemindâvè a la méjon !
Ha galéja kothema, on poré la krêre dyora mouârta… Ma, vouityidè on bokon ou toua dè vo, kan vo j’alâdè vo promenâ, on pou ithre èthenâ dou nonbre dè mé k’on pou onko apèchouêdre !
L’è achurâ oun’afére dè famiye. On piti ou bin ‘na pitita ke l’è jou avui cha dona ou bin chon chènya ou chè gran-parin tsartyi on mé po la Fithâ-Dyu, chin i mârkè è l’è dinche ke la gènèrachyon d’apri l’a invide dè kontinuâ.
Dè hou pititè tradihyon dinche, n’in d’a on mache, è chin ke kontè, l’è ke no j’ôchin dou pyéji a lè mantinyi !
Romain Pittet
Samedi 10 juin 2023
La chajon di fin
Tyinta bala chenanna po fére lè fin! Din totè lè kotsè, dè totè pâ, lè trakteu fan a ronnâ lou panthè. La natura l’a bin chu fére chti an. De la bouna pyodze po fére a krèthre l’êrba, è chin, tantyè outoua dou vintè dè mé. Prà dè payijan l’an bin kru ke lè ré dou chèlà alâvan pâ rèvinyi è ke le fin chèrè tru mu. L’an adon èprovâ dè fére dou chilo. Chevin yô, mimamin dou chè. Ma… l’è j’ou moyi a bin di pyathè è cherè chur pâ le mèyà!
Bin chur, l’è djamé fachilo d’ithre dèpindin dè la natura. Ma hou ke chè chon pâ tru prèchâ, chti an l’an j’ou réjon. È pu, fô dre ke l’è dou fin dè kalitâ premire. L’a j’ou le tin dè muri on bokon mé ma pâ tru kan mimo. Farè rin dè mô ou bithè d’avi mé dè fibrè a medji chti l’evê.
Bin chur ke por aryâ, fô pâ dou viyo fin rochè. Ma le fére tru rido è atsetâ on mache dè konpyèmin po bayi dèkouthè, l’è pout-ithre pâ ‘na choluchyon panyi.
N’in d’a ke cheron pout-ithre pâ d’akouâ avui mè è ke chè moujon: «tyè ke batayè chi réjan?» Pouârtè pâ bin, i chu to dè gran j’ou proutso dou mondo payijan è i chàbro adi ora on omo de la têra. To le mondo l’arè fôta dè vouèrdâ on bokon dè têra dèjo lè botè…
Chin ke l’è chur, l’è ke la Natura l’arè todoulon le dêri mo è on pou la rèmarhyâ pachke chti an, lè fin l’an bin rindu!
Romain Pittet
Samedi 3 juin 2023
Tinpru
Tinke on piti mo ke l’é tranchlatâ du on viyo papê di j’an mil-nou-thin è ôtyè, ke dèvejè dè Florian Rime, on pèrchenâdzo on bokon tukan dè pê Bulo.
Florian Rime irè vinyê ou mondo in mile vouèthin vouètant’è vouète. Cha famiye chobrâvè ou pyan-pi dou numèrô trèdzè dè la ruva Victor-Tissot.
A l’ékoula, l’irè on to dèboubenâ, réjon po la tyinta, l’a rèchu le chorènon « Tinpru ». Chi chobretyè li è chobrâ tota cha ya.
Tinpru travayivè di kou, dèjo lè j’ouâdre dè Moncheu Zandali, po la chukurchale dè la brâthèri dou Kardinal, adon chitya dêrê le Kabarè dou « Midi ». Ma le travô ke fajê le mé chovin, l’irè dè menâ a la gâre, po lè j’invagounâ, lè bithè ke lè makinyon dou dèfro adzetâvan a la fêre dè Bulo.
In chi tin, kan dèvechan alâ ou chèrvucho, lè j’omo l’avan le drê dè chè vihyi di j’âyon militéro on dzoua dèvan è, l’è chin ke Tinpru fajê. A on kamerâdo ke chè fotê dè li a rèbrekâ:
– Tyè ke te tè krê? I volé profitâ, oumintè on kou, d’ithre bin vuthu po la demindze.
Prà chovin i dremechê din lè j’èthrâbyo. Chi dè Moncheu Fernand Deillon, a la route dè Bouleyres, irè chon prèfèrâ. Ouna né ke l’avê dremê chu la kourtena, l’è l’arouvâye dè la premire bèluètâye dè fèmê ke l’a teri fro du chè chondzo. Chin fére tsemin è manêrè, l’è modâ a l’èthrâbyo po fourni chon roupiyon. Oun’ôtra né, ch’è infelâ din ouna tyéche a lujé. Èlâ! Chin li è j’ou domadzâbyo. Outre la né, on chi l’a fê a tsêre le kevihyo è, môgrâ chè j’ayô, l’a pâ pu le rabadâ. Le lindèman matin, Tinpru l’avi breji cha pupa.
Bèrnâ Chaney
Samedi 27 mai 2023
Gran pèchon
Din ti lè velâdzo, li avê achurâ bin kotyè dè pèchenê! N’in d’a onko d’ayeu, ma l’è lè pèchon ke mankon on bokon.
N’in d’a ke dyon chovin: le pèchon pâ tru… ma la tsê adon, dèdyu!
Chtou tin, on pou rèchayi lè «grill» è ruthi kotyè balè mouâchè… chin fâ bin pyéji!
Ma le pèchon adon, on pou achebin le brâtâ. Ouna bouna tréta dè ryô: chin l’è ôtyè!
Po rèvinyi a Gran pèchon, irè on pèchenê ke vinyê dè Rya. Alâvè a la pètse ‘na vouêrba è apri, i alâvè ch’infatâ a la Kri Byantse. I amâvè bin bêre kartèta è pèdji pê chi kabarè. Kan i modâvè, on bokon rodzo, l’avê lè kanè ke dèpachivan dè chon cha. Lè fi trinâvan thin mêtre dêri li. Lè j’infan dou velâdzo alâvan adon martchi dèchu è rijan avui chin!
Oun’ichtouâre on bokon min viye ora. Kan mon chènya l’avê outoua dè tyindzè-vint’an, din lè j’an vouètanta, alâvè prou chovin a la pètse avui chè kopin. Di kou, l’avan afére avui hou viyo pèchenê ke kontâvan on mache d’ichtouâre ou bin ke bayivan di konchêye. On kou, adon k’iran in trin dè takinyi la tréta, on dè hou viyo pèchenê k’irè a non Max dejê avui chen’akchan ke fajê a danhyi è roulâ lè «r»: « Po atrapâ dou pèchon, i fô on grrrô varrrrmé è on piti krrrrotsè!» Chin l’avi markâ mon chènya ke mè kontâvè chin kan on alâvè pètchi lè dou. Mè kontâvè achebin k’on kou irè i trétè avui mon parin din on ryô dè montanye. Faji bi chèlà è tsô, ma on tro d’amon, l’orâdzo keminhyivè. Chè chon pâ mèfiyâ è to d’on kou, l’ivouè la keminhyi a montâ poutamin! Mon parin è mon chènya l’an djucho pu chè bayi le bré po règânyi la ruva. Inthinbyo, l’avan adon mé dè fouârthe!
I vo konto onko ouna dêrire è apri vo lécho trintyilo po chta chenanna!
Chin irè adon ou lé de la Grevire. Mon chènya è chè kopin alâvan tsartchi di byan por alâ i brochè. Irè pâ on dzoua dè tsanthe po le pèchon. Pâ ‘na prija… L’an adon keminhyi a ch’okupâ ôtramin è l’an léchi lè kanè avui la pitita hyotsèta. To por on kou, tinke ke ‘na kana modè dè rido din le lé! Chènya l’a djuchto pu la rèprindre ma le fi l’a lâtchi.
L’avan achurâ pâ yu k’on piti byan ch’irè akrotchi è on grô brochè ke pachâvè pêr inke l’a profitâ dè l’okajyon!
L’è viyo pèchenê dou lé de la Grevire dejan ke li avê din chi lé on pechin brochè rujâ ke chè fajê djêmé a prindre, ke l’avê le moua pyin dè krotsè, d’ardiyon è dè kuyi. Chi grô brochè, i l’avan batchi «le grô Jule».
Adon, pout-ithre bin ke chi dzoua, ha léjande irè dèvinyête ‘na vretâ!
Romain Pittet
Samedi 20 mai 2023
Le bou k’inpyêyè le châron
Chuto le frâno, l’ormo, le pyâno, la thuva, on bokon dè vouârnyo, dè fothi, dè pata, dè chôdze. Râramin dou kotchê, de la meléje, dou grétê, de la dâye, dou tsâno è fô l’akachya.
Le châron alâvè chovin mimo inkotchi chon bou din lè dzà. I chavê avui djuchtèche chin ke li fayê. L’avê fôta dè pertsètè chètsè in thuva po lè tsêrgochè. Lè trovâvè din lè pyantachyon. L’avê achebin fôta dè korbè in pyâno po fére lè yodzon, lè panè, lè palètè, lè potson è lè j’inpunyè. Chi pyâno le trovâvè din lè dzà routho yô la nê tsanpâvè lè dzounè j’âbro. Pè kan lè j’âbro vinyon pye gran, i van tsêrtchi la lumyére po krèthre. Lè dinche ke bayè di korbè.
La kolaborachyon avui le fâvre.
Le châron travayivè règuliéramin avui le fâvre po to chin ke li fayê in fê ou bin in èhyi. Lè frèpè è lè chèrhyo. Po lè ryè, lè yodzon, lè tsê, lè yodzé è lè chnâko, lè lujatyêrè, lè bredi, lè barganye. L’ari l’èpâhyo d’in dre ôtchè dèpye kan i dèvejèri dè la fabrikachyon di ryè, di tsêrgochè è di yudzè a potson. Ma le fâvre kemandâvè achebin di mandzo dè petsâ, dè drèthô, dè batèran è po bin d’ôtrè badjè. Irè on bokon bayin-bayin!
La kolaborachyon avui le réchyà
Le châron menâvè chon bou du la dzà tanty’a la réche dou Moulin dè Tsarmê. Irè la chole réche ke puyê réchi di korbè avui ’na réche batanta. Ou dzoua d’ora i chari pâ dre yô on porè adi réchi di korbè!
Bernâ Repond, Tsarmê
Samedi 13 mai 2023
La fitha di mujikè
In Grevire, lè giron dè mujikè chon organijâ ti lè j’an ke fournechichan pê dou, katro, chate è nà. Chovinyidè-vo, la dêrire fitha irè ou Payi d’Amon, a Rochinyére. L’è pâ chovin! On tro pye yin po kotyè fanfare dou bâ dou dichtri, ma pâ bin yin po ha dè Monbovon!
Chti an, l’è le premi kou ke cherè on an ke fournè pê trè. Pâ fôta dè dre la fôta a kô! L’è adon ou Patchi ke lè fanfare dè nouthron dichtri van chè rètrovâ la fin dè chenanna dou ondzè ou katouârdzè dè mé. Tyin dzouyo por ti lè menèthrê de la Grevire! Le devindro è le dechando, lè pithè dè konkour rèthrenèron pri de la gâre. Le dèvêlené, di galéjè vèyè chon propoujâye kemin on konchê avui on mache dè dzouno de la kotse. La demindze matin, pyathe ou konkour dè mârtsè. Apri le goutâ, kemin dè kothema, on bi kortéje po fére pyéji i j’oroyè è i j’yè!
Din nouthra Grevire è mimamin din nouthron tyinton dè Friboua, no j’an de la tsanthe d’avi adi on mache dè balè chochyètâ dè mujikè. I beton dè la ya din nouthrè velâdzo è mintinyon di galéjè tradihyon.
Bravô a ti hou dzin ke chè bayon po la mujika è ke grantin onko on pouéchè betâ in an di balè fithè dinche!
Romain Pittet
Samedi 5 mai 2023
Tsantâdè-vê, pititè mayintsètè!
Delon ke vin, lè j’infan l’aran kondji por alâ tsantâ le mi dè mé. In patê, chon a non lè mayintsètè. Hou piti tsantèri dou mi dè mé ch’èpardzemalon din lou velâdzo po anonhyi le rètoua dou furi. Tyinta bala tradihyon! L’è vré ke chevin yô, du kotyè j’an, li a dè min j’an min d’infan ke van tsantâ. Damâdzo! Ma l’è a no dè l’è j’inkoradji!
Vêr no, avui mè dou frârè, irè pâ rin tyè ha kothema. No j’an j’ou de la tsanthe d’avi ‘na dona è on pér’gran k’amâvan le tsan è ke l’avan a kà dè no j’aprindre di galéjè mèlodiyè prou chovin in patê. Ma dona Claire-Lyse chayivè lè piti bredzon. Kan no j’iran to piti, no j’avan lè tsothè rakuchyè è on betâvè di pyalè byantsè avouê. No j’avan on piti loyi po lè trè, adon irè a tsakon chon toua dè le portâ. On keminhyivè a ouèt’àrè. Irè pâ tyèchyon dè tarlatâ. Le dumidzoua, mon chènya no portâvè tot’ amon dou velâdzo, a la fêrma dè Solange è Toinon di Mon. On rèdèchindâvè adon a pi tantyè ou bâ di Mon. Ou j’alintoua dè katre àrè è dèmi, ma dona no menâvè adon tantyè in Prila vê cha koujena. Li avi dza pou dè dzin k’alâvan din lè fêrmè lè pye rèteryè. No j’iran adon rèchouê kemin di rê! Le bon go di piti pan ou chokolà ou a la vaniye dè Jacqueline mè fâ adi a chalivâ!
Apri chin, on pachâvè onko vê ma tanta Laurence a Morlon. Dè rètoua a la méjon, no j’iran to kontin dè medji on bokon dè bonbeniche è dè kontâ nouthrè pititè j’èpârnyè… Fô dre ke kan on tsantâvè in patê è in bredzon, prà dè dzin no bayivan on piti ôtyè dèpye!
Ma chin ke m’a le mé markâ, l’è pâ lè fran: l’è dè vêre mon pér’gran pyorâ chu le ban dèvan la méjon kan on li tsantâvè «La montagne c’est mon rêve».
Di bon chovinyi pâ bin viyo ke fan tsô ou kà!
Bouna fin dè chenanna è keminhyidè bin ha ke va arouvâ: in tsanthon!
Romain Pittet
Samedi 29 avril 2023
Le patê a l’èkoula
Kan l’é keminhyi l’èkoula, in mil-nouthin karantè-trè, n’irè pâ tyèchyon dè dèvejâ in patê. A la rèkrèachyon, le réjan gugâvè pa la fenithra è che no j’intindi dèvejâ in patê no javan ouna roulâye in rintrin. Din chi tin, din bin di famiye, intrè là, lè dzin dèvejâvan chuto in patê. Chin bayivè di galéjè rijârdè kan lè j’infan alâvan a l’èkoula.
Mè chovinyo ke Luvi dè Tsangramon, kan l’a keminhyi l’èkoula, irè on bokon pouirà. On kou l’a chintu ke l’avi ôtyè dè prèchin a ratinyi. L‘è chayê dè chon ban, l’a fi to le toua di rintsè di bouébo, po arouvâ vê chon frâre Frèdon, ke chè trovâvè pri di fenithrè. L’a chèko pa la mandze è l’i-ya de: Frèdon mè fô alâ pichi. Frèdon è Luvi l’avan on ôtro frâre, Néné, ke n’irè pâ on inradji dè hyinthe. Kan i rintrâvè d’l’èkoula i fotê cha tyéche chu la loyèta in pachin dèvan nouthra méjon è la rèprinyê le matin. Po lè dèvê: nyintà.
A l’èkoula di fiyè, achebin in chi tin, ma chèra m’a kontâ kon kou la mouêna l’avi bayi kemin konpojichyon: J’aide à mon papa. La fiye d’on piti payijan l’avê èkri: Le matin j’arrache les fumiers à papa. I voli bin chur dre: trére lè fèmê.
Chi tin l’è bin pachâ è no j’arin dyora di réjan – kemin Romain – ke van rèaprindre le patê i j’infan. Tyin bouneu!
Vonvon Kolly
Samedi 22 avril 2023
Kemin yêre le patê?
Comment lire le patois?
Prononchyachyon
N’in d’a prà ke dyon k’âmon bin yêre le patê a ôta vouê po mi le konprindre. N’in d’a achebin ke chan pâ tru yô pyathi lè j’akchan. Rin l’è fô in patê, ma l’è vré k’ou dzoua d’ora, li a oun’«orthographe» on bokon pye chinpya po to le mondo. On kou k’on châ kotyè bâjè, on pou dza bin chè dègremiyi. Adon tinke-lè:
Trè chouârtè dè «a»: le «a» (le tsa – la fitha) chè prononhyè kemin din «véranda» in franché. Le «à» (le chèlà – pouirà) kemin din «grâce». Le «â» (amâ – l’âno) kemin din «or».
Katre chouârtè dè «e»: le «e» (la demindze – la vela) kemin din «chemin». Le «é» (le bré – galé) kemin din «café». Le «è» (l’èchkabi – tokelè) kemin din «marais». Le «ê» (l’evê – le tsê) kemin din «chêne». On rètràvè hou katre chouârtè din le mo «dèvêlené».
Ôtramin, l’i a achebin le «th» (la fitha – dèthorbâ) ke chè di kemin on «H aspiré» ou bin on èchpéche dè «S» kemin le «the» in anglé. Le «H» (la hyà – hyori) chè prononhyè to dè gran.
Li a achebin le «o» (velâdzo – ora) kemin din «homme». Le «ô» (tsavô – kôkon) kemin din «marteau».
È po fourni, kan li a dou «n» a chouêdre apri on «a» (la chenanna – Varvalanna) on prononhyè «an + n».
Binchur, li a onko kotyè diferinthè chuvin du yô vo vinyidè. Chti dechando, l’artikle l’è pou-t-ithre min intèrèchin po lè chuti patêjannè è patêjan. Ma fô moujâ a to le mondo, tyédè! È dinche n’in d’arè pou-t-ithre ke charan mi prononhyi le non dou novi kartchi de la gâre dè Bulo ke l’è jou batchi «Le velâdzo».
Romain Pittet
Samedi 12 novembre 2022, dans La Gruyère « Deché delé »
Akutâ chi l’èkri
Ecouter ce texte
Comment lire le patois?
Kemin yêre le patê?
Prononciation
Il y en a beaucoup qui disent qu’ils aiment bien lire le patois à haute voix pour mieux le comprendre. Il y en a aussi qui ne savent pas trop où placer les accents. Rien n’est faux en patois, mais c’est vrai qu’au jour d’aujourd’hui, il y a une orthographe un peu plus simple pour tout le monde. Une fois qu’on sait quelques bases, on peut déjà bien se débrouiller. Alors les voilà:
Trois sortes de «a»: le «a» (le tsa – la fitha) (le chat – la fête) se prononce comme dans «véranda» en français. Le «à» (le chèlà – pouirà) (le soleil – peureux) comme dans «grâce». Le «â» (amâ – l’âno) (aimer – l’âne) comme dans «or».
Quatre sortes de «e»: le «e» (la demindze – la vela) (dimanche – la ville) comme dans «chemin». Le «é» (le bré – galé) (le bras – joli) comme dans «café». Le «è» (l’èchkabi – tokelè) (l’escabeau – sot) comme dans «marais». Le «ê» (l’evê – le tsê) (l’hiver – le char) comme dans «chêne». On retrouve ces quatre sortes de «e» dans le mot «dèvêlené» (le soir).
Autrement, il y a aussi le «th» (la fitha – dèthorbâ) (la fête – déranger ) qui se dit comme un «Haspiré» ou bien une sorte de «S» comme le «the» en anglais. Le «H» (la hyà – hyori) (la fleur/la crème – fleurir) se prononce toujours.
Il y a aussi le «o» (velâdzo – ora) (village – maintenant) comme dans «homme». Le «ô» (tsavô – kôkon) (cheval, quelqu’un) comme dans «marteau».
Et pour finir, quand il y a deux «n» à suivre après un «a» (la chenanna – Varvalanna) (la semaine – Varvalanna) on prononce «an + n».
Bien sûr, il y a encore quelques différences suivant d’où vous venez. Ce samedi, l’article est peut-être moins intéressant pour les excellents patoisantes et patoisants. Mais il faut penser à tout le monde n’est-ce pas! Et comme ça, il y en aura peut-être qui sauront mieux prononcer le nom du nouveau quartier de la gare de Bulle qui a été baptisé «Le velâdzo» (le village).
Romain Pittet
Samedi 12 novembre 2022, dans La Gruyère « Deché delé »