Patêjan fribordzê
La Gajèta

La Gajèta

Lè novi j’èkri in patê k’on pà yêre din la gajèta La Grevire
Les récents textes en patois qu’on peut lire dans le journal La Gruyère

La chajon di fin

Tyinta bala chenanna po fére lè fin! Din totè lè kotsè, dè totè pâ, lè trakteu fan a ronnâ lou panthè. La natura l’a bin chu fére chti an. De la bouna pyodze po fére a krèthre l’êrba, è chin, tantyè outoua dou vintè dè mé. Prà dè payijan l’an bin kru ke lè ré dou chèlà alâvan pâ rèvinyi è ke le fin chèrè tru mu. L’an adon èprovâ dè fére dou chilo. Chevin yô, mimamin dou chè. Ma… l’è j’ou moyi a bin di pyathè è cherè chur pâ le mèyà!

Bin chur, l’è djamé fachilo d’ithre dèpindin dè la natura. Ma hou ke chè chon pâ tru prèchâ, chti an l’an j’ou réjon. È pu, fô dre ke l’è dou fin dè kalitâ premire. L’a j’ou le tin dè muri on bokon mé ma pâ tru kan mimo. Farè rin dè mô ou bithè d’avi mé dè fibrè a medji chti l’evê.

Bin chur ke por aryâ, fô pâ dou viyo fin rochè. Ma le fére tru rido è atsetâ on mache dè konpyèmin po bayi dèkouthè, l’è pout-ithre pâ ‘na choluchyon panyi.

N’in d’a ke cheron pout-ithre pâ d’akouâ avui mè è ke chè moujon: «tyè ke batayè chi réjan?» Pouârtè pâ bin, i chu to dè gran j’ou proutso dou mondo payijan è i chàbro adi ora on omo de la têra. To le mondo l’arè fôta dè vouèrdâ on bokon dè têra dèjo lè botè…

Chin ke l’è chur, l’è ke la Natura l’arè todoulon le dêri mo è on pou la rèmarhyâ pachke chti an, lè fin l’an bin rindu!

Romain Pittet
Samedi 3 juin 2023

Tinpru

Tinke on piti mo ke l’é tranchlatâ du on viyo papê di j’an mil-nou-thin è ôtyè, ke dèvejè dè Florian Rime, on pèrchenâdzo on bokon tukan dè pê Bulo.

Florian Rime irè vinyê ou mondo in mile vouèthin vouètant’è vouète. Cha famiye chobrâvè ou pyan-pi dou numèrô trèdzè dè la ruva Victor-Tissot.

A l’ékoula, l’irè on to dèboubenâ, réjon po la tyinta, l’a rèchu le chorènon « Tinpru ». Chi chobretyè li è chobrâ tota cha ya.

Tinpru travayivè di kou, dèjo lè j’ouâdre dè Moncheu Zandali, po la chukurchale dè la brâthèri dou Kardinal, adon chitya dêrê le Kabarè dou « Midi ». Ma le travô ke fajê le mé chovin, l’irè dè menâ a la gâre, po lè j’invagounâ, lè bithè ke lè makinyon dou dèfro adzetâvan a la fêre dè Bulo.

In chi tin, kan dèvechan alâ ou chèrvucho, lè j’omo l’avan le drê dè chè vihyi di j’âyon militéro on dzoua dèvan è, l’è chin ke Tinpru fajê. A on kamerâdo ke chè fotê dè li a rèbrekâ:

– Tyè ke te tè krê? I volé profitâ, oumintè on kou, d’ithre bin vuthu po la demindze.

Prà chovin i dremechê din lè j’èthrâbyo. Chi dè Moncheu Fernand Deillon, a la route dè Bouleyres, irè chon prèfèrâ. Ouna né ke l’avê dremê chu la kourtena, l’è l’arouvâye dè la premire bèluètâye dè fèmê ke l’a teri fro du chè chondzo. Chin fére tsemin è manêrè, l’è modâ a l’èthrâbyo po fourni chon roupiyon. Oun’ôtra né, ch’è infelâ din ouna tyéche a lujé. Èlâ! Chin li è j’ou domadzâbyo. Outre la né, on chi l’a fê a tsêre le kevihyo è, môgrâ chè j’ayô, l’a pâ pu le rabadâ. Le lindèman matin, Tinpru l’avi breji cha pupa.

Bèrnâ Chaney
Samedi 27 mai 2023

Gran pèchon

Din ti lè velâdzo, li avê achurâ bin kotyè dè pèchenê! N’in d’a onko d’ayeu, ma l’è lè pèchon ke mankon on bokon.

N’in d’a ke dyon chovin: le pèchon pâ tru… ma la tsê adon, dèdyu! 

Chtou tin, on pou rèchayi lè «grill» è ruthi kotyè balè mouâchè… chin fâ bin pyéji!

Ma le pèchon adon, on pou achebin le brâtâ. Ouna bouna tréta dè ryô: chin l’è ôtyè!

Po rèvinyi a Gran pèchon, irè on pèchenê ke vinyê dè Rya. Alâvè a la pètse ‘na vouêrba è apri, i alâvè ch’infatâ a la Kri Byantse. I amâvè bin bêre kartèta è pèdji pê chi kabarè. Kan i modâvè, on bokon rodzo, l’avê lè kanè ke dèpachivan dè chon cha. Lè fi trinâvan thin mêtre dêri li. Lè j’infan dou velâdzo alâvan adon martchi dèchu è rijan avui chin!

Oun’ichtouâre on bokon min viye ora. Kan mon chènya l’avê outoua dè tyindzè-vint’an, din lè j’an vouètanta, alâvè prou chovin a la pètse avui chè kopin. Di kou, l’avan afére avui hou viyo pèchenê ke kontâvan on mache d’ichtouâre ou bin ke bayivan di konchêye. On kou, adon k’iran in trin dè takinyi la tréta, on dè hou viyo pèchenê k’irè a non Max dejê avui chen’akchan ke fajê a danhyi è roulâ lè «r»: « Po atrapâ dou pèchon, i fô on grrrô varrrrmé è on piti krrrrotsè!» Chin l’avi markâ mon chènya ke mè kontâvè chin kan on alâvè pètchi lè dou. Mè kontâvè achebin k’on kou irè i trétè avui mon parin din on ryô dè montanye. Faji bi chèlà è tsô, ma on tro d’amon, l’orâdzo keminhyivè. Chè chon pâ mèfiyâ è to d’on kou, l’ivouè la keminhyi a montâ poutamin! Mon parin è mon chènya l’an djucho pu chè bayi le bré po règânyi la ruva. Inthinbyo, l’avan adon mé dè fouârthe!

I vo konto onko ouna dêrire è apri vo lécho trintyilo po chta chenanna!

Chin irè adon ou lé de la Grevire. Mon chènya è chè kopin alâvan tsartchi di byan por alâ i brochè. Irè pâ on dzoua dè tsanthe po le pèchon. Pâ ‘na prija… L’an adon keminhyi a ch’okupâ ôtramin è l’an léchi lè kanè avui la pitita hyotsèta. To por on kou, tinke ke ‘na kana modè dè rido din le lé! Chènya l’a djuchto pu la rèprindre ma le fi l’a lâtchi.

L’avan achurâ pâ yu k’on piti byan ch’irè akrotchi è on grô brochè ke pachâvè pêr inke l’a profitâ dè l’okajyon!

L’è viyo pèchenê dou lé de la Grevire dejan ke li avê din chi lé on pechin brochè rujâ ke chè fajê djêmé a prindre, ke l’avê le moua pyin dè krotsè, d’ardiyon è dè kuyi. Chi grô brochè, i l’avan batchi «le grô Jule».

Adon, pout-ithre bin ke chi dzoua, ha léjande irè dèvinyête ‘na vretâ!

Romain Pittet
Samedi 20 mai 2023

Le bou k’inpyêyè le châron

Chuto le frâno, l’ormo, le pyâno, la thuva, on bokon dè vouârnyo, dè fothi, dè pata, dè chôdze. Râramin dou kotchê, de la meléje, dou grétê, de la dâye, dou tsâno è fô l’akachya.

Le châron alâvè chovin mimo inkotchi chon bou din lè dzà. I chavê avui djuchtèche chin ke li fayê. L’avê fôta dè pertsètè chètsè in thuva po lè tsêrgochè. Lè trovâvè din lè pyantachyon. L’avê achebin fôta dè korbè in pyâno po fére lè yodzon, lè panè, lè palètè, lè potson è lè j’inpunyè. Chi pyâno le trovâvè din lè dzà routho yô la nê tsanpâvè lè dzounè j’âbro. Pè kan lè j’âbro vinyon pye gran, i van tsêrtchi la lumyére po krèthre. Lè dinche ke bayè di korbè.

La kolaborachyon avui le fâvre.

Le châron travayivè règuliéramin avui le fâvre po to chin ke li fayê in fê ou bin in èhyi. Lè frèpè è lè chèrhyo. Po lè ryè, lè yodzon, lè tsê, lè yodzé è lè chnâko, lè lujatyêrè, lè bredi, lè barganye. L’ari l’èpâhyo d’in dre ôtchè dèpye kan i dèvejèri dè la fabrikachyon di ryè, di tsêrgochè è di yudzè a potson. Ma le fâvre kemandâvè achebin di mandzo dè petsâ, dè drèthô, dè batèran è po bin d’ôtrè badjè. Irè on bokon bayin-bayin!

La kolaborachyon avui le réchyà

Le châron menâvè chon bou du la dzà tanty’a la réche dou Moulin dè Tsarmê. Irè la chole réche ke puyê réchi di korbè avui ’na réche batanta. Ou dzoua d’ora i chari pâ dre yô on porè adi réchi di korbè!

Bernâ Repond, Tsarmê
Samedi 13 mai 2023

La fitha di mujikè

In Grevire, lè giron dè mujikè chon organijâ ti lè j’an ke fournechichan pê dou, katro, chate è nà. Chovinyidè-vo, la dêrire fitha irè ou Payi d’Amon, a Rochinyére. L’è pâ chovin! On tro pye yin po kotyè fanfare dou bâ dou dichtri, ma pâ bin yin po ha dè Monbovon!

Chti an, l’è le premi kou ke cherè on an ke fournè pê trè. Pâ fôta dè dre la fôta a kô! L’è adon ou Patchi ke lè fanfare dè nouthron dichtri van chè rètrovâ la fin dè chenanna dou ondzè ou katouârdzè dè mé. Tyin dzouyo por ti lè menèthrê de la Grevire! Le devindro è le dechando, lè pithè dè konkour rèthrenèron pri de la gâre. Le dèvêlené, di galéjè vèyè chon propoujâye kemin on konchê avui on mache dè dzouno de la kotse. La demindze matin, pyathe ou konkour dè mârtsè. Apri le goutâ, kemin dè kothema, on bi kortéje po fére pyéji i j’oroyè è i j’yè!

Din nouthra Grevire è mimamin din nouthron tyinton dè Friboua, no j’an de la tsanthe d’avi adi on mache dè balè chochyètâ dè mujikè. I beton dè la ya din nouthrè velâdzo è mintinyon di galéjè tradihyon.

Bravô a ti hou dzin ke chè bayon po la mujika è ke grantin onko on pouéchè betâ in an di balè fithè dinche!

Romain Pittet
Samedi 5 mai 2023

Tsantâdè-vê, pititè mayintsètè!

Delon ke vin, lè j’infan l’aran kondji por alâ tsantâ le mi dè mé. In patê, chon a non lè mayintsètè. Hou piti tsantèri dou mi dè mé ch’èpardzemalon din lou velâdzo po anonhyi le rètoua dou furi. Tyinta bala tradihyon! L’è vré ke chevin yô, du kotyè j’an, li a dè min j’an min d’infan ke van tsantâ. Damâdzo! Ma l’è a no dè l’è j’inkoradji!

Vêr no, avui mè dou frârè, irè pâ rin tyè ha kothema. No j’an j’ou de la tsanthe d’avi ‘na dona è on pér’gran k’amâvan le tsan è ke l’avan a kà dè no j’aprindre di galéjè mèlodiyè prou chovin in patê. Ma dona Claire-Lyse chayivè lè piti bredzon. Kan no j’iran to piti, no j’avan lè tsothè rakuchyè è on betâvè di pyalè byantsè avouê. No j’avan on piti loyi po lè trè, adon irè a tsakon chon toua dè le portâ. On keminhyivè a ouèt’àrè. Irè pâ tyèchyon dè tarlatâ. Le dumidzoua, mon chènya no portâvè tot’ amon dou velâdzo, a la fêrma dè Solange è Toinon di Mon. On rèdèchindâvè adon a pi tantyè ou bâ di Mon. Ou j’alintoua dè katre àrè è dèmi, ma dona no menâvè adon tantyè in Prila vê cha koujena. Li avi dza pou dè dzin k’alâvan din lè fêrmè lè pye rèteryè. No j’iran adon rèchouê kemin di rê! Le bon go di piti pan ou chokolà ou a la vaniye dè Jacqueline mè fâ adi a chalivâ!

Apri chin, on pachâvè onko vê ma tanta Laurence a Morlon. Dè rètoua a la méjon, no j’iran to kontin dè medji on bokon dè bonbeniche è dè kontâ nouthrè pititè j’èpârnyè… Fô dre ke kan on tsantâvè in patê è in bredzon, prà dè dzin no bayivan on piti ôtyè dèpye!

Ma chin ke m’a le mé markâ, l’è pâ lè fran: l’è dè vêre mon pér’gran pyorâ chu le ban dèvan la méjon kan on li tsantâvè «La montagne c’est mon rêve».

Di bon chovinyi pâ bin viyo ke fan tsô ou kà!

Bouna fin dè chenanna è keminhyidè bin ha ke va arouvâ: in tsanthon!

Romain Pittet
Samedi 29 avril 2023

Le patê a l’èkoula

Kan l’é keminhyi l’èkoula, in mil-nouthin karantè-trè, n’irè pâ tyèchyon dè dèvejâ in patê. A la rèkrèachyon, le réjan gugâvè pa la fenithra è che no j’intindi dèvejâ in patê no javan ouna roulâye in rintrin. Din chi tin, din bin di famiye, intrè là, lè dzin  dèvejâvan chuto in patê. Chin bayivè di galéjè rijârdè kan lè j’infan alâvan a l’èkoula.

Mè chovinyo ke Luvi dè Tsangramon, kan l’a keminhyi l’èkoula, irè on bokon pouirà. On kou l’a chintu ke l’avi ôtyè dè prèchin a ratinyi. L‘è chayê dè chon ban, l’a fi to le toua di rintsè di bouébo, po arouvâ vê chon frâre Frèdon, ke chè trovâvè pri di fenithrè. L’a chèko pa la mandze è l’i-ya de: Frèdon mè fô alâ pichi. Frèdon è Luvi l’avan on ôtro frâre, Néné, ke n’irè pâ on inradji dè hyinthe. Kan i rintrâvè d’l’èkoula i fotê cha tyéche chu la loyèta in pachin dèvan nouthra méjon è la rèprinyê le matin. Po lè dèvê: nyintà.

A l’èkoula di fiyè, achebin in chi tin, ma chèra m’a kontâ kon kou la mouêna l’avi bayi kemin konpojichyon: J’aide à mon papa. La fiye d’on piti payijan l’avê èkri: Le matin j’arrache les fumiers à papa. I voli bin chur dre: trére lè fèmê.

Chi tin l’è bin pachâ è no j’arin dyora di réjan – kemin Romain – ke van rèaprindre le patê i j’infan. Tyin bouneu!

Vonvon Kolly
Samedi 22 avril 2023


Kemin yêre le patê?
Comment lire le patois?

Prononchyachyon

N’in d’a prà ke dyon k’âmon bin yêre le patê a ôta vouê po mi le konprindre. N’in d’a achebin ke chan pâ tru yô pyathi lè j’akchan. Rin l’è fô in patê, ma l’è vré k’ou dzoua d’ora, li a oun’«orthographe» on bokon pye chinpya po to le mondo. On kou k’on châ kotyè bâjè, on pou dza bin chè dègremiyi. Adon tinke-lè:

Trè chouârtè dè «a»: le «a» (le tsa – la fitha) chè prononhyè kemin din «véranda» in franché. Le «à» (le chèlà – pouirà) kemin din «grâce». Le «â» (amâ – l’âno) kemin din «or».

Katre chouârtè dè «e»: le «e» (la demindze – la vela) kemin din «chemin». Le «é» (le bré – galé) kemin din «café». Le «è» (l’èchkabi – tokelè) kemin din «marais». Le «ê» (l’evê – le tsê) kemin din «chêne». On rètràvè hou katre chouârtè din le mo «dèvêlené».

Ôtramin, l’i a achebin le «th» (la fitha – dèthorbâ) ke chè di kemin on «H aspiré» ou bin on èchpéche dè «S» kemin le «the» in anglé. Le «H» (la hyà – hyori) chè prononhyè to dè gran.

Li a achebin le «o» (velâdzo – ora) kemin din «homme». Le «ô» (tsavô – kôkon) kemin din «marteau».

È po fourni, kan li a dou «n» a chouêdre apri on «a» (la chenanna – Varvalanna) on prononhyè «an + n».

Binchur, li a onko kotyè diferinthè chuvin du yô vo vinyidè. Chti dechando, l’artikle l’è pou-t-ithre min intèrèchin po lè chuti patêjannè è patêjan. Ma fô moujâ a to le mondo, tyédè! È dinche n’in d’arè pou-t-ithre ke charan mi prononhyi le non dou novi kartchi de la gâre dè Bulo ke l’è jou batchi «Le velâdzo».

Romain Pittet
Samedi 12 novembre 2022, dans La Gruyère « Deché delé »

Akutâ chi l’èkri
Ecouter ce texte

Comment lire le patois?
Kemin yêre le patê?

Prononciation

Il y en a beaucoup qui disent qu’ils aiment bien lire le patois à haute voix pour mieux le comprendre. Il y en a aussi qui ne savent pas trop où placer les accents. Rien n’est faux en patois, mais c’est vrai qu’au jour d’aujourd’hui, il y a une orthographe un peu plus simple pour tout le monde. Une fois qu’on sait quelques bases, on peut déjà bien se débrouiller. Alors les voilà:

Trois sortes de «a»: le «a» (le tsa – la fitha) (le chat – la fête) se prononce comme dans «véranda» en français. Le «à» (le chèlà – pouirà) (le soleil – peureux) comme dans «grâce». Le «â» (amâ – l’âno) (aimer – l’âne) comme dans «or».

Quatre sortes de «e»: le «e» (la demindze – la vela) (dimanche – la ville) comme dans «chemin». Le «é» (le bré – galé) (le bras – joli) comme dans «café». Le «è» (l’èchkabi – tokelè) (l’escabeau – sot) comme dans «marais». Le «ê» (l’evê – le tsê) (l’hiver – le char) comme dans «chêne». On retrouve ces quatre sortes de «e» dans le mot «dèvêlené» (le soir).

Autrement, il y a aussi le «th» (la fitha – dèthorbâ) (la fête – déranger ) qui se dit comme un «Haspiré» ou bien une sorte de «S» comme le «the» en anglais. Le «H» (la hyà – hyori) (la fleur/la crème – fleurir) se prononce toujours.

Il y a aussi le «o» (velâdzo – ora) (village – maintenant) comme dans «homme». Le «ô» (tsavô – kôkon) (cheval, quelqu’un) comme dans «marteau».

Et pour finir, quand il y a deux «n» à suivre après un «a» (la chenanna – Varvalanna) (la semaine – Varvalanna) on prononce «an + n».

Bien sûr, il y a encore quelques différences suivant d’où vous venez. Ce samedi, l’article est peut-être moins intéressant pour les excellents patoisantes et patoisants. Mais il faut penser à tout le monde n’est-ce pas! Et comme ça, il y en aura peut-être qui sauront mieux prononcer le nom du nouveau quartier de la gare de Bulle qui a été baptisé «Le velâdzo» (le village).

Romain Pittet
Samedi 12 novembre 2022, dans La Gruyère « Deché delé »

Ecouter ce texte
Akutâ chi l’èkri