Patêjan fribordzê
La Gajèta

La Gajèta

Lè novi j’èkri in patê k’on pà yêre din la gajèta La Grevire
Les récents textes en patois qu’on peut lire dans le journal La Gruyère

Inke por Akutâ è yêre – pour Écouter et lire Deché-delé

la rubrika in patê din la gajèta La Grevire
la rubrique en patois dans le journal La Gruyère

Vouthin

La dzà dè Vouthin chè tràvè bin pyantâye chu chi poyè intrè katro velâdzo. Chu chi mon, rin dè tsathi, ma dè la pâ dè Morlon, di balè têrè è ouna galéja yuva chu nouthrè ketsè. Li a dè chin on pâr dè j’an, l’an fê ha granta rèchêrva d’ivouè è betâ oun’antêna. Po chin, l’avan tayi on fyê tro de la dzà. Ora, l’è j’ârbro l’an bin rèprê.

Dè la pâ dè Tsarlin, on li tràvè kotyè klèryére yô lè ku-byan âmon bin marindâ. Kotyè renâ l’an prê lou mârkè din di viyo fèni.

Dè la pâ dè Rya, on galé tsemin rèdjin Bulo doulon dè Kudré. On arouvè adon a la fêrma dè Vouthin è pu tantyè ou Vêrdèl ; chi bin ke vouètè la vela dè tru pri…

Ma rèvinyin din chi l’indrê pêjubyo: la dzà. Prà dè mondo âmè li fére on toua. Din totè lè dzà, lè dzin rètràvon di fouârthè è de la nyarga. Chinbyè ke le tin è lè traka charithon. On pou mi rèchpirâ è vêre tan dè balè tsoujè po kô châ ch’èmêrvèyi dèvan la natura.

Ou mitin dè Vouthin, on rètràvè la pêra i tsahyà pri d’ouna viye karyére. Ha pêra l’è bin konyu di dzin dè Morlon. Me n’êmi Jean-Claude m’a de ke kan iran dzouno, chè bayivan chovin rindè-vo a ha pêra. Pâ gran mondo chavê l’ichtouâre dè ha pêra; panyi lè viyo dè Morlon a kô l’avê dèmandâ.

In fajin kotyè rètsêrtsè, l’é rètrovâ ke ha pêra l’a ouna dâta: 1892. Ha pêra in fouârma d’èkuchon l’a achebin ouna gruva churmontâye d’ouna krê fèdèrale. Ha pêra chèrè j’ou gravâye pê on avoka Morâ mouâ in mil-vouè-than-nonantè-katro. Chi Moncheu adon propryétéro dou bin dè Vouthin irè on gran patryote dou viyo Konté dè Grevire. L’è jou d’ayeu chèf di radikô dou dichtri è l’è on di fondateu dè nouthra gajèta La Grevire.

No chin chur pâ lè premi a pachâ din nouthrè dzà. Bin di j’arbro l’an yu nouthrè j’anhyan li pachâ è cheran kotyè pyantè, adi inke, po vêre hou ke van no chouêrdre. No chin tyè dè pachâdzo…

Romain Pittet
Samedi 23 mars 2024

Vivre dèvan dè pachâ l’ârma a gôtse

Li a pâ tyè in Grevire ke le patê rètràvè de la kolà. Chti an, in Vevéje è din la Charna, di bi tèâtro l’an fê a rèvayê nouthra bala linvoua!

La tropa dè tèâtro d’ «Intrè-no» dzuyon chtou tin a Arkonhyi. Le kà l’a tsantâ totè lè chajon dèvan dè léchi pyathe a trè jènèrachyon dè komèdyin chu l’è lan. Tyinta galéja pithe!

L’idé dè ha pithe l’a keminhyi dinche: on kou kan la fiye a Madeleine li dèmandè tyè ke vudrê fére kemin dêrire folèrâ dèvan dè muri. Chin li a fê moujâ è rèmoujâ bin chur… è li a chuto bayi l’invide d’èkrire ouna pithe dè tèâtro avui Marie-Thérèse.

L’è adon l’ichtouâre dè duvè mér’gran è dè lou pititè fiyè ke fan on toua dè montanyè inthinbyo. L’è adon ouna di pititè-fiyè ke dèmandè a hou damè tyè ke vudran fére kemin dêrire folèrâ dèvan dè pachâ l’ârma a gôtse.

Chu le momin, nouthrè mér’gran chon chobrâyè moutsètè ma chè chon rèyu po n’in dèvejâ… l’è adon ke keminhyon a chè kontâ totè lou premirè folèrâ: lè premire tsôthè, la premire pizza amenâ pê lè j’ôvrê italyin,…

Rin dèpye, vo deri! Ma chin ke l’è chur, l’è ke l’an fê di galéjè folèrâ po konprindre ke dèvan dè pachâ l’ârma a gotse, i fô prindre la ya de la bouna pâ è chinpyamin profitâ dè totè hou bounè vouêrbè!

Di novalè pithè, di novalè j’ichtouâre mimamin dou dzoua d’ora; chin fâ dou bin po nouthron bi patê è po intèrèchi lè dzouno, lè j’infan è achebin lè parin.

Chta né è dèman dumidzoua, vo pouédè adi alâ akutâ è vouityi trè gènèrachyon chu lè lan a Arkonhyi. Bravô a là!

Romain Pittet
Samedi 16 mars 2024

La fabrikachyon dè n’a yudze a potson

La yudze a potson ch’inpyêyè chuto kan l’a dè la nê. Ma kotchè kou achebin din lè patchi kan fô tsêrèyi in n’avô dou bou, ou bin ôtra tsouja. La yudze dzubyè djuchto chin ke fô chu la toupa. Po rémontâ l’è pâ tru pèjantà, chuto che l’è ouna yudze a dou pyumé. On pou la portâ chu lè j’èpôlè.

Po keminhyi, on fâ lè yodzon avui lè pyôtè. L’é dza j’ou l’èpâhyo dè l’èchplikâ kan dèvejâvo dè la tsêrgoche. Lè j’inpunyè chon di potson in pyâno po puyi teri la yudze alêgramin avui lè bré. On bayè achebin lè yodzon ou fâvre po betâ lè chalè. Lè pyumé chon in frâno è chon mortéji po lè piôtè è po lè litô. Lè litô chon achebin in frâno. Ora, on pou montâ la yudze. On betè lè pyumé chu lè tenon di pyôtè. To chin l’è ankrâ avui di tseviyè. Apri on fâ on pêrtè dè vintè-thin milimêtre din le potson po betâ lè pèrtsètè in frâno aryondâyè. Hou pèrtsètè chon inkrâyè din le pêrtè dou potson è chon nyâyè ou pyumé avui ouna breda in fê fête pê le fâvre. Po fourni, on betè lè litô din lè mortéjè di pyumé.

La yudze a potson a trè pyumé lè on bokon pye cholida ma achebin pye pèjanta. On l’inpyêyè po tsêrèyi di lochè, dou fin ma achebin po chè yudji !

Bernâ Repond, Tsarmê
Samedi 9 mars 2024

On an dè breje-vire

Chédè-vo chin ke l’è on an dè breje-vire? È bin, le chavé pâ panyi. L’è Dzojè ke m’a kontâ chin. On an dè breje-vire rèvin ti l’è katre an. L’è on an yô le mi dè fèvrê l’a on dzoua dèpye. Portyè? M’in vé pâ vo fére ‘na lethon dè gèografi… Po fére chinpyo, l’è po ke la Têra chè rèbetichè a dzoua po veri ou toua dou chèlà.

On an dè breje-vire, le mi dè fèvrê kontè vintè-nou dzoua. I ché pâ che ti hou ke chon vinyê ou mondo chi dzoua inke fithon lou j’anivèrchéro ti lè katre an, ma pout-ithre ke puyon divijâ l’âdzo pê katro!

Chti an no j’an on dzoua dèpye. Adon, tyè fére d’on dzoua dèpye? On pou ne pâ li moujâ è fére kemin d’abetuda. Ma on pou achebin chè dre, on kou din l’an, è bin i vé prindre on dzoua po fére ôtyè ke féjo djamé. Por alâ trovâ kôkon, por alâ fére ouna pitita verya, po fére dè l’ouâdre a la méjon, po profitâ dè chon tinyèmin ou bin alâ chè promenâ avui kôkon ou bin cholè, bêre on vêro, vouityi di galé payijâdzo, la natura, …

N’in d’a ke van pout-ithre dre, “l’è pâ pachke no j’an on dzoua dèpye ke fô pêrdre chon tin…” Ma di kou, pêrdre on bokon dè chon tin po fére a pyéji a kôkon ou to chinpyamin chè fére a pyéji, è bin l’è le mèyou moyin dè n’in gânyi!

Romain Pittet
Samedi 2 mars 2024

Ou toua dè la dzounèche dè Chorin

È bin! Hou dêri tin, on pou bin dre ke le patê rètràvè to bounamin cha pyathe intche no. Du le mi dè janvié tantyè ou mi d’âvri, oumintè chê pithè dè tèâtro l’an intrètsantâ é intrètsantèron adi lè j’amouirà dè nouthra linvoua.

Ora, l’è la dzounèche dè Chorin, «La Dzoyàja», ke va dzuyi cha pithe in patê: «Ouna trapa dè makinyon». L’è ouna pithe dè Nono Puro betâye chu lè lan pê Marielle Remanin.

L’afére chè pâchè on dedzà, a l’èpâhyo dou martchi folklorike dè Bulo. Din on fêrmo bi dèkouâ, Sidonie, vindyàja dè tsapi, afriyindè lè tsalan ke ch’aproutson dè chon bantsè po èprovâ dè lou j’infelâ on katse-pyà. Ma! L’è chuto Sérafin, chon vejin dè martchi, on vindyà dè kinkayèri è dè krintsemalichè, tyè vouè, l’a le mé dè ravuchête. Anfin po to dre, l’è oun’ichtouâre dè makinyon k’èpràvon dè ch’indjoulâ l’on è l’ôtro. Ma ke chè bayichan achyin! L’è pâ totèvi le renâ k’atrapè le korbé.

Hou dzouno vo j’atindo po lè j’inkoradji le 24 dè fèvrê, le 1-2-3-8-9 dè mâ, a la granta châla dè Chorin. I dzuyon achebin duvè pithè in franché.

A dyora è ke vèkechichè adi grantin nouthron patê!

Bèrnâ Chaney
Samedi 24 février 2024

Le patê a l’èkoula

On chondzo rèalijâ. Tyin dzouyo po la tropa dè l’Intyamon è ti hou j’infan d’avi pu vo prèjintâ ha krèachyon: «Le patê a l’èkoula». Ha pithe dè tèâtro ke kontè l’ichtouâre vretâbya dè la linvoua di fribordzê.
Li avê dou patê, li avê dou franché; chin fâ ke to le mondo n’in trovâvè po chon konto. Fâ pyéji dè vêre di dzin dè to t’âdzo vinyi dèkouvrâ chi tèâtro è prindre konchyanthe dè la retsèthe dè la linvoua dou payi. Chi viyo dèvejâ keminhyè a rèprindre cha vayà ke meretè è chin, i fâ gayâ pyéji!

Ti hou j’infan ke l’an fê a rè-vayê le patê l’an j’ou on pyéji monchtro a montâ chu lè lan. L’è vré ke d’oure è vêre ouna tyindzanna d’infan dèvejâ adrê le patê kemin l’è jou jà on yâdzo, chin i fâ dou bin i j’yè, i j’oroyè è ou kà.
Tyin dzouyo por mè d’avi pu motivâ è betâ in èvan hou j’infan ke l’avan djamé fê nè dè tèâtro, nè dè patê è dè lou bayi go a nouthra linvoua. Chi dzouyo chè péjè pâ.
L’an tréti fê lè taréchè dè lou gran-parin po rètrovâ di viyo j’âyon, di lêvro d’èkoula di j’an karantè ou onko di cha è di katse-krèyon.

Ou keminhyèmin, lè pye viyo kemin lè pye dzouno chè konyechan pâ ti è la dêrire demindze, povan pâ mé chè tyithâ. Dè l’amihyâ è dou pyéji, l’è chin ke kontè din oun’avantura dinche. Christine ke dzuyivè la mér’gran dou dzoua d’ora l’avi dzuyê dzounèta avu l’aryér’gran-mér’ d’ouna fiyèta ke dzuyivè chti an. Chin l’è la pràva ke le patê l’a pâ d’âdzo è i ke adi ora, i pou pyére a to le mondo.

No vo rèmârhyin tré totè è tréti po ti vouthrè galé mèchâdzo è vouthrè j’inkoradzèmin!

Ouna bal’avantura ke no chin pâ prè d’oubyâ!
Chin l’è bi!

Lè j’infan dou Patê a l’èkoula è lou réjan on bokenè krâno
Samedi 17 février 2024

Di rinkontrè d’evê

La fin dè chenanna pachâye, dèjo on bi chèlà, lè dzounèchè gruvèrênè chè chon rètrovâye apri thin k’an po di rinkontrè d’evê. Lè dzouno d’Arbivouè l’an fê on travô monchtro po akuyi to chi mondo. On mache dè bènèvolè l’an prèthâ lou bré po ke l’a fitha chêyè bala.

Lè le thinkimo kou ke lè chochyètâ dè dzounèchè chè rètràvon d’evê. Le dêri kou, a Botèrin, li avê on mache dè nê. Chti an, l’è avui on bi chèlà ke lè dzouno de la kotse chè chon travunyi chu hou dju fê po l’okajyon. To le mondo l’a betâ chè pye balè vithyirè baryolâyè.

Rin dè mi por on velâdzo è ‘na dzounèche tyè dorganijâ ouna fitha inthinbyo. L’è dinche ke lè lin chè rècharon è fâ dou bin.

L’è la chochyètâ dè dzounèche d’Ôtavela è Velâvôlâ ke l’an gânyi lè dju. L’an ora dou j’an po trovâ dou mondo è dou terin po inkotyi la fitha dè dou-mil’vint’è-chê. Bon korâdzo a là!

Romain Pittet
Samedi 10 février 2024

Dè Chorin a Vupin

Ti lè dou j’an, du li-ya dza dji j’an, la Tropa dou Dzubyà rèmontè chu lè lan. Ma chti yan, l’è pâ a Chorin ke chin chè pàchèrè, ma a Vupin, a la Méjon dè Vela, a kouja ke le kabarè dou Chahyo a Chorin, l’è bohyâ.

Lè devindro nà è chèdzè dè fèvrê, pu lè dechando dji è dji-j’èchate, a vouèt’àre, è onko lè demindze ondzè è dji-j’èvouète dè fèvrê, a duvè j’àrè, vo jari l’èpâhyo dè vinyi onkoradji ha tropa dè téâtro ke dèfin nouthron patê.

Kemin no cherin a Vupin, Robert Botchu chè farè on piéji dè rètrachi la retse ichtouâre dè chon velâdzo avu chè dou tsathi yô di chinyà li-yon rênyi. Hou tsathi  chon bin intrètinyê è adi abitâ.

Po rèvinyi ou téâtro, la premire pithe «Portyè pâ no» d’Anne-Marie Yerly, rakontè le tsemin dè ya dè thin galapyà ke chon in mimo tin dèvan on mu yô on dèvenè lè pouârtè dou paradi. L’an tsakon ouna bouna réjon dè povê li intrâ.
La chèkonda pithe «Chôpyé pâ in katson», dè Nono Pürro, chè pâchè din ouna méjon dè rèpou, yô dou panchenéro – on omo è ouna fèmala – chè chon muchi. Van-the lè rètrovâ? A vo dè vinyi a Vupin po le chavê.   

Vonvon Kolly
Samedi 3 février 2024

Tsêrmê, hô yu dou Bredzon (2)

Kan l’a keminhyi chè premire levrèjon dè kochtume d’armayi, le bredzon è lè tsothè dè tridzo, Bertha dèmandâvè chate fran po la fathon è le koton di brodèri. La matêre kothâvè intrè chate è vouè fran le mêtre. Tot’èthê fê chu méjerè è li fayê inveron trè dzoua dè travô por on kochtume. La martchandi vinyê dè Bienne ou dè Langenthal in pithè dè than-tchindzè chantimêtre dè lardzo. Bertha kontâvè trè mêtre po na vithire dè taye moyêna. Le pye pènâbyo èthê dè kopâ la matêre è d’la kàdre.

La brodèri di bal’èthêlè è di liserè èthan fê ou poin d’èpena è lè botenêre chè fajan achebin totè a la man. La broderi chè fajê dè prèferinthe a la vèya, le fi byan chu le kouti bleu choladjivè mé lè j’yè. Lè kemandè vinyan in priyoritâ d’la Grevire yô le kochtume d’armayi èthê le dêri dè Chuiche a ithre naturèlamin portâ, dzoua è demindze pê lè payijan.

Ti lè j’an èthê a pou pri intrè chouchante è chaptante kochtume ke chayivan di man dè Madama Bertha. Lè dèmandè dè kochtume por’infan ne mankâvan pâ, chuto po di nothè, batchimo è anivèrchéro.

Ch’on li dèmandâvè tantyè a kan moujâvè fére di bredzon, in rijolin i rèpondê: « è bin chédè-vo, tan ke pori, è pu kan t’on âmè travayi, adon mé n’in féjo, mé l’é onkora l’invide din fére”. Bertha èthê na figura tipika dou Val dè Tsêrmê. Le ondzè dou mi dè juyè mile-nou-than-vouètant’è-chate, ou mohyi dè Tsêrmê  chenâvê l’agoni. La granta chètse èthê intrâye din cha méjon, Bertha l’avê vouètant’yon’an.

Infan, l’é le chovinyi d’avê pachâ dèvan Bertha po prindre di méjerè, mè parin m’avan payi on kochtume d’armayi po la demindze, bredzon avu lè tsôthè kourtè.

Gérard Rime a Tônon, Tsêrmê
Samedi 27 janvier 2024

Tsêrmê, hô yu dou Bredzon

Tsêrmê l’a véku ouna bala èpoke din la konfèkchyon di bredzon è vithire d’armayi. Bertha Andrey (non dè dzouna fiye) èpàja dè Dzojè Tornare, èthê na féye, l’avê di dê d’ouâ. Èthê achebin na granta chpèchyalichte po brodâ lè bal’èthêlè. In mile-nou-thin-vin-t’yon, a l’âdzo dè chèdz’an, Bertha intrè inaprintechâdzo dè kojandêre din l’atelyé dè kodera dè Madama Luvi Droux a Vôru. Chon mihyi in man nouthra dzouna Bertha ch’inchtalè din la méjon byantse, vê chè parin, ou dèbu d’la route di j’Âchè, è pu pye tâ, chu lè hô dè Tsêrmê, la Pitita Fin. In mile nou-thin-vin-t’è nà maryâdzo è in mile-nou-than-katro vin-thin, Bertha rèchuê le premi pri d’la dzouna Tsanbra Ekonomike d’la Grevire. Rèkonpincha po la mantinyârda di tradichyon, mouda d’outan è kochtumè.

L’è din na tsanbra bâcha è bouajâ, pri d’na fenithra, cha trâbya dè travô è cha viye mèkanike a kâdre « Singer ». Vètinke l’indrê yô pachâvè chè dzornâye. Chu lè parê, di j’èmâdzè dè dèvouhyon, on kruchifi è on kalendrê po konpyètâ le dèkouâ. Kemin tota bouna Gruvèrena, chè premire anâye dè maryâdzo, le tsôtin, Bertha montâvè idji chen’ èpà kô poyivè i tsalè dou Drotsu è dè Pyanfrètse, bin chure in prenyin avui li cha « Singer » koué dèvechê l’akchyenâ avu lè pi. Ché pâ kemin fajê po la prindre ou tsalè, pou-t-ithre avu on mulè ou on tsavô ? Bertha, l’a panyi djêmé oubyâ chè j’ouyè k’èthan inportintè po kàdre.

Afére a chouêdre…

Gérard Rime a Tônon Tsêrmê
Samedi 20 janvier 2024

Lè Hyâ

La kotse di Hyâ l’è bin konyu di dzin dè vêr no. Avui cha galéja tsapala ke rètin bin di fidélo. Hou k’âmon grèpiyi nouthrè vani ch’arithon chovin lé po betâ on piti luminyon ou medji ‘na mouâcha.

La tsapala di Hyâ l’è j’ou fête ou toua di j’an thinkantè-chê. Me n’aryér’gran-pér’ Achille l’avê tsêrèyi le bou po le tê. Fô dre k’alâvè prou chovin, l’evê, avui chè bouébo travayi a la dzà. I modâvon avui lè tsavô du le Patchi, in pachin pê le Karmèl’, le Krê-Baron por alâ din la dzà di Frachi. Ou adon tanty’i Molatrê, apri pachâvan to pri di grôchè è pititè Hyâ por alâ din la dzà de la Braya, on tro dêrê. Mon pér’gran mè dejê ke bin di kou, iran brè in arouvin a la méjon. Le matin d’apri, kan fayê rébetâ lè tsôthè ke l’avan dzalâ dou tin de la né, iran kontin dè rido bêre ‘na tacha dè nê è achurâ on kretchu!

La tsapala di Hyâ atirè on mache dè dzin le tsôtin po la mècha. Kemin dejê l’abé Bovet: Lé-hô chu lè montanyè, pye pri dou Bon-Dyu. Lè Hyâ irè ‘na kotse prou amâye pê me n’êmi Babèta, ke l’a rèdjin lè j’èthêlè la chenanna pachâye. Du Hô-lè, i chon achurâ ‘na bouna binda a vouityi nouthrè vani d’on tro pye hô, di j’èthêlè pyin lè j’yè.
Romain Pittet
Samedi 13 janvier 2024

Ouna redâye dè tèâtro

On an ke keminhyè bin, keminhyè achurâ avui dou tèâtro!

La chajon di tèâtro l’è lanhya! Po dèvejâ di tèâtro patê, li arè po keminhyi la tropa de l’Intyamon ke va dzuyi lè duvè dêrire chenannè dè janvyé avui ouna tyindzanna d’infan. Van chouêdre la tropa dou dzubyà ke dzuyèrè chti an a Vupin. La tropa di Takounè in Vevéje, là, van dzuyi a la fin dou mi dè fèvrê ou kabarè dou Krè.

La dzounèche dè Chorin, kemin dè kothema, prèjintèrè achebin ouna pithe in patê a la fin fèvrê è ou mi dè mâ. To kemin la tropa di patêjan de la Charna a Arkonhyi. È po fourni cherè le toua de la tropa di patêjan de la Grevire ou keminhyèmin d’âvri.

Kô l’è ke l’a de ke le patê irè ou bè dè chè pênè intye-no?

Totè hou balè chochyètâ ke beton chu pi di pithè dè tèâtro in patê din nouthron tyinton chon la pràva ke le viyo dèvejâ l’è adi in ya! Bin chur pâ mé atan dèvejâ ti lè dzoua kemin on yâdzo, ma kan mimo, lè fibordzê li tinyon è l’âmon.

No j’an dè tyè no dèmorâ a l’inmoda dè 2024. Adon alâdè chotinyi hou chochyètâ è prindè avui vo, portyè-pâ, vouthrè j’infan ou piti j’infan ou bin vouthrè j’êmi! Vo pouédè vouityi lè dâtè chu le site di patêjan è l’è j’oure a radiyô-friboua la demindze matin.

Romain Pittet
Samedi 6 janvier 2024

L’An Novi

Le tin di Fithè l’è pâ totafé kemin lè j’ôtro, on prin mé dè tin po chè vêre, mé dè tin po moujâ i j’ôtro, mé dè tin po medji… Bin chur ke l’è pâ tyè intrè Tsalandè è le Boun’An k’on po chè vêre è partadji di bounè vouêrbè dè dzouyo, ma chi tin l’è inke po no rapalâ ke l’è inportin dè prindre le tin.

Vouéro dè kou on chè di: mè fô alâ li dre bondzoua, mè fô alâ la trovâ, mè fô fére chin on kou… Prou chovin chè l’è pâ tru tâ, l’è outoua dè la fin dè l’an k’on moujè a chin.

Po l’an 2024, portyè pâ chè dre ke no puyin prindre dou tin po lè dzin k’on âmè mé chovin è pâ atindre 2025?

Pâ fôta dè grô kadô po chè fére a pyéji. Ou dzoua d’ora, bayi dè chon tin i j’ôtro, prindre on momin po kôkon; krêyo ke l’è chin le pye bi di préjin!

La ya chè pâchè inke è ora. No chin pojâ chu Têra po kotyè djijannè d’an dèvan dè rèmodâ. L’è po ti parê. Adon, chuto pâ rèbetâ a dèman lè bi momin a partadji avui le kà.

Bondzoua dè Boun’An a totè è a ti!

Romain Pittet
Samedi 30 décembre 2023

Galé Tsalandè

Demindze pachâ, ou Granvelâ, le mohyi irè bondâ por akutâ chi galé konchê ke mèhyâvè lè gènèrachyon è lè chochyètâ dou velâdzo. Lè tsanthon di j’infan l’an betâ dou dzouyo din le kà di dzin. Le kà dou mohyi, chouêvu de la fanfare l’an achebin fê a brèyi lè j’yè di dzin. Din ‘na kotse dou mohyi, la bala rèthe fête pê Gaston è cha binda bayivè i j’infan, l’invide dè dzuyi avui lè fayè è lè pèrchenâdzo. Djuchto dèvan lè j’èthêlè, le Vani Nê fê pê nouthron règrètâ Djan-Luvi chinbyè vèyi chu to chi piti mondo.

Du la louye, i vêyé lè j’infan akutâ la mujika de la fanfare è ke budjivan, danhyivan din lè ban. L’è j’infan chè dzênon min. Che ‘na mujika lou bayè l’invide dè danhyi è dè budji, le fan to tsô! Po Tsalandè, i pu tyè kouâdre a tsakon d’oujâ danhyi, vouêrdâ on bi fôri è oujâ mothrâ dou dzouyo ou toua dè chè.

Kemin lè j’infan ke beton dou chèlà din le mondo, Tsalandè l’è inke po no rapalâ ke môgrâ to, i chàbrè on rè dè chèlà po tsakon dè no, oun’èthêla po no j’idji a kontinuâ è prindre la ya de la bouna pâ.

Din la Pé, le Dzouyo è avui le Fôri, vo kouâjo on to galé Tsalandè.

Romain Pittet
Samedi 23 décembre 2023

Ou tin dè Tsalandè

Ou tin dè Tsalandè, Dyu l’è vinyê. 

Din la kotse dè la Grevire, l’è vinyê chi dzoua dè bouneu ke Dyu l’a volu po invouyi chon fe chu la Têra. Lè vani chè chon indremê din le chèlà. La yê chè betâye in fitha, lè j’èthêlè l’an brèyi por invitâ lè dzin a prèyi, a moujâ a chi bouébo ke va vinyi por no, po no j’idji a moujâ, po no j’idji a prèyi.

L’è la dona k’la inkotyi la méjon, l’a betâ la trâbya, l’a tsandji l’ivouè bènête. Le chènya l’a gratâ ‘na motsèta, alumâ le fu. To pri, l’anhyan ch’achitè pri dou forni. Chu la parê, ouna krê l’è inke, k’no j’idje a chondji, k’invitè lè dzin a prèyi po la mouâ ke vindrè è on dzoua dè bouneu, po rapalâ chi tin, po no j’idji a modâ.

La Grevire l’a betâ cha vithire byantse, lè botè krèjenon chu le tsemin ke van chouêdre lè dzin por alâ tantyè ou mohyi. Vê la miné, van tsantâ è prèyi, in chi bon tin dè dzouyo, fithâ chi bouébo, fithâ Tsalandè, ke l’è benéj’ por no chi dzoua dè gran bouneu, po no ratsetâ dou mô, din ha né dè Tsalandè.

Maurice Murith
Samedi 16 décembre 2023

La Chin Nikolé

Ha bala fitha, poupr’a tsakon dè nouthrè velâdzo, vin ti lè j’an no rèdzoyi le kà!
Chi boun’anhyan to barbu ke rèvin chu Têra por inkoradji lè j’infan a chobrâ chu le bon tsemin è lou dre ke chon amâ. Tyinta bala kothema! L’y a on mache dè galéjè tsanthon po ha fitha. Dêriremin, Anne-Marie Yêrle è Nicolas Pernet n’in d’an chayi ouna novala. On piti trèjouâ po lè j’oroyè! Tinke ouna partya di parolè: 

“Ou kà dè la chonbra né li vo yu?

N’in d’a ke l’an de: no l’an apêchu. I va arouvâ, l’è tan d’amâ.

Ô di balè tsoujè è di bonbon, tyè ke va portâ nouthron bon Chin?

Chin Nikolé intrâd’intye-no.

-I vinyo vo portâ din ha né dè bouneu, du Hô de l’Indelé, on mèchâdzo dè Pé.

Le pye bi di prèjin, i l’è pâ din ma lota. L’è din le kà di dzin ke chè va rètrovâ.

Ô gran Chin Nikolé pê nouthrè tsan galé, no vo rèmârhyèrin dou fon dè nouthron kà,

bin châdzo no chàbrèrin tantyè a l’an ke vin … “

Tyin galé bokon dè tsanthon! A vo totè è ti, bouna Chin Nikolé!

È oubyâdè pâ dè medji ‘na mouâcha dè hou bon bichkôme ou mê dou Paradi, on vretâbyo anti-kouêrla! 

Romain Pittet
Samedi 9 décembre 2023

Lè j’infan ch’intèrèchon

M’in vé kotyè kou bayi di pitit’inichyachyon ou patê. A Vuadin, din le kâdro dè «fritime», i propoujon di j’aktivitâ ou velâdzo. Po lè dou premi j’an, ti lè kou ouna vintanna dè piti du katre a trèdz’an. La chenanna pachâye, ou mujé gruvèrin, ouna djijanna chon vinyê dèkourâ chin ke l’è le patê. No j’an dèvejâ on bokon, tsantâ è fê kotyè dju in patê.

Chin l’è la pràva ke li a rè dè l’intèrè po nouthra linvoua. Dêriremin, chu jou in chtâdzo a Bro. Kemin dè kothema, lou j’é aprê on tsan in patê. Chu jou èthenâ di j’infan è dè l’invide ke l’an d’aprindre. Mimamin hou ke vinyon d’ayeu; por là, l’è novi è i ch’intèrèchon!

Ouna pitita ke chàbrè a Botèrin l’a keminhyi a mè chayi lè dzoua de la chenanna in patê è prà d’ôtrè mo. Li é dèmandâ du yô i chavê to chin è m’a de ke l’a oyu on bokon dè patê vê cha «dona dè dzoua» è ke di kou, chè prin ou dju dè rèkopiyâ di mo dou dikchenéro patê. Chin m’a bin éthenâ.

Fô moujâ ke ti hou j’infan ke l’an dè l’intèrè, fô pâ pachâ dèkouthè! Adon l’è a no dè l’è j’inkoradji a vouèrdâ l’invide d’aprindre.

Dè tsôtin, i féjo achebin oun’inichyachyon ou «pâch’pâre vakanthè». I dèmando ti l’è kou portyè l’an rèyi chin. On kou, ‘na fiyèta mè di: «Bin mè, avui ma chèra, on vou aprindre le patê. Dinche, on porè chè dre di chèkrè chin ke lè parin konprenyichan! »

Tru galé!

Romain Pittet
Samedi 2 décembre 2023

Pon ‘na-vela

Vo j’ithè achurâ dza j’ou pachâ pê le velâdzo dè Pon ‘na-vela.

Du ha galéja kotse, no j’an ‘na galéja yuva chu le lé è lè montanyè. Chuto le Molèjon.

To pri de la goye, l’y a adi kotyè viyè méjon ke l’an j’ou tsô dè pachâ din l’ivouè to kemin ha galéja tsapala dè Tuji. Le gran mohyi dè chi velâdzo l’è bin vouêrdâ pê Nouthra-Dona; la tsapala, li, on pou dre ke l’è dèjo la bouna vouêrda dè Malou!

Le kabarè, L’Infan-dou-bon-kà irè in Tuji po keminhyi. Ora, l’è on tro d’amon dou velâdzo. A la fin dè novinbro è ou keminhyèmin dè dèthanbre, la chochyètâ dè dzounèche chè tin dèkouthè le kabarè. Du pachâ karant’an, i beton chu pi on tèâtro dè rèthèta. Tyin bi è lordo travô i fan! Che vo j’i invide dè rire ‘na mouâcha, vo chédè yô alâ!

Ouê ouê, a Pon ‘na-vela, l’y a pâ tyè dou golf k’on pou dèvejâ, ma l’y a prà dè balè tsoujè ke li chè fan è on pou tyè lè j’inkoradji è lè fèlichitâ.

Romain Pittet
Samedi 25 novembre 2023

Lè kârtè

Chi mi dè novinbro no fâ moujâ a on tin a dzuyi i kârtè.

Chi dju l’a totêvi dèmorâ on mache dè dzin. In famiye, avui di j’êmi, a la rèkruva, ou tsalè, ou kabarè ou in voyâdzo, lè kârtè chè fan adi prou chovin chayi!

Mè, l’é aprê a dzuyi avui mè gran-parin. Ou poutse è ou chibre. L’é le chovinyi ke m’avan achebin aprê a dzuyi ou binokle. Ma ora, l’é djuchto rètinyê le non. Adon che vo chédè chin k’irè le binokle, fédè mè chunyo!

Mon pér’gran m’a kontâ k’ou velâdzo dou Patchi, on omo k’irè a non Dzojè amâvè tarubyamin dzuyi i kârtè. Achtou ke povê, i modâvè tanty’ou kabarè po rètrovâ chè kopin è tapâ le karton in dejin: «atou, bokeli, kopa, a tè dè bayi, …» On kou, ouna demindze apri la mècha, cha fèna li avi intèrdi dè li alâ. Adon iran chobrâ lè dou a la méjon po goutâ. Ma chi l’omo amâvo mi bêre cha poma tyè dè l’ithre è on kou ke cha fèna l’è jou fro, l’è modâ dè rido bâ ou kâfé de la gâre. To por on kou, la dama l’è rintrâye din le kabarè inradja è l’a de: «L’è topari pâ krêyâbyo! dou tin ke chu jou bayi i dzeniye, mon Josaaaph lavi!»

Mimamin ch’on âmè bin dzuyi i kârtè, on bokon dè chèlà farè rin dè mô tyédè!

Bouna fin dè chenanna!

Romain Pittet
Samedi 18 novembre 2023

L’outon

Chaptanbre, outenè dza, l’ivouè dou piti ryô anyatè le tron di vèrnè byantsè ke chè vihyon dè ruye. Po chè fére a rakrotchi pê la né, a tsô pou, lè dzoua chè rakuchon. Doulon dè la tsarêre, lè gran pubyo èchpardzemalon lou foyè dorâyè.

Dèjo lè kotyê, bouébo è fiyè ramâchon lè dêrirè kotyè. La brijon di chenayè no chohyè a l’oroye ke le tin di rindyè è dè la bènichon l’è arouvâ. Le vinyoubyo ch’è nipâ dè chè balè kolà, le rejin l’è mà. Venindjàjè è venindjà, chon d’àra a venindji. Kemin ti lè j’an, Le vin cherè intrètsantâre è lè gardyètè dzoyàjè.

Oktôbre: a ruva dou bou, on’odzè bramâ le thê. Prèjenêre dè la nyola, la dzà léchè chè lègremè dèpourâ du chè foyè.  Du tin j’a ôtro, di dzapâyè mèhyâyè a di kou dè fuji, tràbyon la tyêja: tsouye-tè, grahyàja bètse! Lè tsahyà è lou tsin trinon din la kotse.

Novinbre: avui la frètchyà dè la nyola, inke Tolèchin. Chu la foucha dè nouthrè j’anhyan, avui rèchpè chè hyenè la mardjita di mouâ.

Dèthanbre: le mi di bèchkébo. Lè j’infan chon dzoyà dè vêre rè la granta bârba byantse dou bon Chin-Nikolé. Duche a na tyindzanna dè dzoua, la pouârta dè l’evê ch’àrèrè è, kan l’oura malête chohyèrè chu lè rojêrè è ke lè dzordi chè manchàlèron dè byan, amâbyo l’outon, dutrè dzoua dèvan Tsalandè, a pâ dè là te t’in n’oudri.

Bèrnâ Chaney
Samedi 11 novembre 2023

Lecho

I chu gayâ benéje dè vo dèvejâ dou velâdzo dè Lecho. Chi l’indrê l’è pyéjin kemin to è chè tràvè bin pyantâ intrè Granvelâ è Monbovon, ou pi di Milè.

A Lecho, li a on galé piti mohyi dèkouthè la viye èkoula yô li a jou ‘na klache tantyè li a ouna djijanna d’an. On li tràvè adi on kabarè ke l’è chobrâ din chè kolà d’on yâdzo avui chè balè parê a korâye.

Lè dzin dè Lecho chon on bokon kemin lou velâdzo: pri lè j’on di j’ôtro. Kan li a ouna fitha ou velâdzo, to le mondo li vin è prà dè mondo li partichipon. Hou balè méjon d’on yâdzo chovin bin botchatâyè vouêrdon ou mitin dè là ouna bala fontanna. Me n’êmi Paul m’a de k’on pou pâ mé bêre la lena ma le devindro né, dè tsôtin, l’è prou chovin ke lè dzin de la kotse chè rètràvon lè pi din l’ivouè po bêre kartèta!

A Lecho, li a onko ouna chochyètâ dè tir. La chochyètâ dè tsan chè betâye ora avui lè velâdzo vejin. On i tràvè achebin la kotse dou Bu yô kotyè fêrmè è méjon li chon vouèrdâ pê ‘na tsapala ryonda.

La choyètâ dè dzounèche chon ‘na tyindzanna. Pâ fôta d’ithre tru, du tin ke to le mondo travayè. L’è vré ke chàvon chè charâ lè kàdo. Ou mitin dou mi d’ou, i organijon la pètanke. Ha fitha atirè on mache dè dzin è to le velâdzo li va. Po pâ ithre dèrandji de la boura d’ouna fitha, le mèyou moyin, l’è dè li alâ!

Po le chèkon kou, a la fin dou tsôtin, l’an organijâ ouna korcha ke fâ le toua dou lé. On mondo monchtro pâchè ou velâdzo po li partichipâ.

A vêre to chin ke li chè pâchè, on pou dre ke Lecho l’è on velâdzo yô li a onko bin de la ya!

Romain Pittet
Samedi 4 novembre 2023

Dza on an!

Tinke dza on an ke l’é rèprê la rubrika «Deché-delé». Le tin i vôlè!

Kan iro piti, mè rapalo k’irè tarubyamin gran, on an. Ma du ke chu chayi de l’èkoula; dè l’èkoula chèkondére bin chur pachke a l’ékoula li chu adi… è bin i chinbyè ke lè j’an pâchon pye rido! Ma l’é de la tsanthe pachke l’é tyè vint’è trè j’an. Ma a tot’âdzo l’è bin dè chè rindre konto ke l’è le momin préjin ke fô pâ oubyâ d’aprèchyâ!

Adon po le momin, l’é adi kotyè j’idé por èkrire mè biyôtè ma i ché pâ tanty’a kan! L’é bin chur pâ le mereto d’avi konpojâ thinkantè dou j’artikle. Po chin, l’é la tsanthe dè povê kontâ chu le chotin dè Vonvon Kolly, Bèrnâ Chaney, Gérard Rime è Bèrnâ Repond ke m’invouyon achebin lou j’èkri dè tin j’in tin. Chin mè fâ pyéji dè lè betâ è i mè fâ ouna pitita pouja achebin. L’avé de a Titi Yêrle ke cholè, irè on bokon tru. Adon i rèmârhyo totè hou dzin ke mè chotinyon è ke l’an a kà d’èkrire in patê.

I vu achebin rèmarhyâ hou ke prinnyon la pêna dè yêre le patê ou dè l’akutâ chu le «site» dè la gajèta. Chin mè fâ tsô ou kà dè vêre è d’oure ke prà dè mondo dèginyon pâ le patê ma ke li tinyon è l’âmon.

A vo totè è ti: on grô Marthi!

Romain Pittet
Samedi 28 octobre 2023

Pachâdè-pri!

Tyin dzouyo dè vêre to chi mondo ke l’è vinyê vouityi lè galéjè foto dè mon chènya Alexandre.

Di bithè è di bèthètè dè vêr no è d’ayeu, di payijâdzo è di yuvè de la kotse è di j’alintoua…

Mon chènya l’avi ‘na pahyinthe monchtra è i povê pachâ di j’àrè, di né è di dzoua din la natura. Di kou, i rintrâvè bredouye è di kou bènirà d’avi kaptivâ le momin majike d’ouna rinkontr’avui ‘na bithe charvâdze.

Chin fâ kotyè j’an ke travayo chu chi projè ke mè tinyê tan a kà. Chi ke l’a fê le mé dè j’àrè, l’è mon chènya è i meretâvè ke chon travô chi mothrâ on dzoua.

Che vo j’i onko pâ j’ou l’èpâhyo dè pachâ, pâ dè pochyin ! Chta né du chi j’àrè dèmi è dèman dumidzoua du duvè j’àrè vo j’akuyo avui gran pyéji, adon pachâdè-pri !

I rèmârhyo to chi bi mondo ke mè chotin è i èchpéro ke lè j’èmâdzè, lè kârtè ou le lêvro dè mon chènya tràvèron di galéjè pyathè vêr vo è ke hou balè bithè è yuvè vo bayèron le fôri in lè vouitin !

Romain Pittet
Samedi 21 octobre 2023

Trontsè

Djan Gugler irè vinyê ou mondo ou Bry, ma irè orijinéro dè La Rotse. Pâ gran, ma ramachâ, l’irè on krik è, po chin, l’avê rèchu le chobretyè dè «Trontsè»

Kan, l’i a dè chin bin kotyè j’an, le tsalè dè Bouna Fontanna irè j’ou akouèthrâ pê la nê, l’è li ke l’a portâ a dzin, du le Grô-Pyané, le fêrayâdzo è oun’inpartya di cha dè thinkanta kilo dè tsô è dè chimin po rè le bâti.

On dzoua, cha fouârthe dè koloche li a dzuyê on krouyo toua. Chin ch’è pachâ din la kràja di Morthey. On tropi dèvechê rèmouâ po le tsalè d’avô è, lè j’armayi l’an propoujâ a Trontsè dè tringalâ la grôcha panthe nêre. Chin fére tsemin è manêrè, Trontsè ch’è abohyâ, l’a infelâ cha titha intrè lè dou batsi è v’lan! D’on pechin kou dè rin la grôcha panthe nêre ch’è rètrovâye tsèrdja chu chè lârdzè j’èpôlè.

Arouvâ ou tsalè d’avô l’a fê parê, ma a rèvèrtson. Èlâ! L’è j’ou gânyi pê la pèjintyà dou yâdzo è ch’è rètrovâ a rèbedou, la titha inkouéchya bâ-lé dè la tsoudêre. Bèniràjamin, lè j’armayi k’arouvâvan avu le richto dou trin dè tsalè l’an teri fro dè ha pouta gonhya, chin chin, l’arê ètofâ.

Outre la krouye chajon on le rinkontrâvè pê lè tsemin, tsebrotin to cholè. I dremechê chovin din lè j’èthrâbyo. Dinche, in mile nouthin djij’è nà, kan la maladi l’a gânyi le payi, la kemouna dè La Rotse l’è j’ou d’obedja dè l’èbèrdji din chen’èpetô pêrmo ke chi l’omo ke vanglâvè, dèvinyê dondzerà po lè bithè.                                                                                                                                                              

L’irè achebin on grô l’amateu dè kâfé nê. On kou, l’avê dèmandâ a on dè chè konpâre k’alâvè marindâ ou Stekel:

–  Lé, tè bayon tyè a la marinda?

– Pèrdji, dou kâfé nê!

In fajin la pota Trontsè li a rèbrekâ:

– Te n’in d’â dè la tsanthe, yô chu ora, i fan rintyè dè la choupa.

Bèrnâ Chaney
Samedi 14 octobre 2023

A dzènà po di mothrè

I bayè a batayi pê Bulo; l’arouvâye de la grôch’intrèprêcha Rolex ke va prindre pyathe duch’a ‘na vouêrba chu lè prâ de la fêrma dè Prila. Chi galé bin, bi pya, on bokon in rètré de la vela ma ke l’arouvâye dè l’otorouta l’a tsandji che n’avinyi. Ouna têra dè kalitâ premire ke lè j’otoritâ l’an rèyi dè léchi a oun’intrèprêcha cholèta. Chu ti hou mêtre karâ, li a achurâ de la pyathe po di j’ôtro na? Po kotyè j’artijan pye piti dè vêr no ke tsêrtson ‘na kotse po ch’inchtalâ. Portyè ne pâ moujâ a là? Li a portan prou pyathe chu chi bin po fére le bouneu dè mé d’on intrepreneu?

Bin na, to le bin dè Prila l’è rèjèrvâ po on grô è la vela n’in d’è fyê! A là, on lou bayè avui pyéji la pyathe de ‘na kinkayèri. Avui là, on pou to dè gran patsèyi…

Van-the vretâbyamin bayi atan dè travô pou hou dè vêr no? va chavê!

Mè chinbyè ke po lè grô, n’in d’a ke l’an vuto fê dè chè betâ a dzènà.

La têra, ke chêyè po la travayi ou bin po la bâti ne chè tràvè pâ mé fachilamin. Adon portyè ne pâ la tsouyi on bokon è bin moujâ a kemin l’inpyèyi.

Chin ke l’è chur, l’è ke: avui ou chin mothrè, lè pâlèyâre è lou machinè cheron a l’àra po dèkapâ la vègètala dè Prila.

Romain Pittet
Samedi 7 septembre 2023

La fêre d’Êrbivouè

Outenè dza è la chenanna pachâye, bin kotyè tropi chon rèmodâ po le bâ. Vouè, l’è a Chinchâlè è a Êrbivouè ke bin di j’armayè pâchèron.

On mache dè dzin chè rètràvon din hou rindyè organijâyè chovin pê di bènèvole.

A Êrbivouè, l’è in mil-nou-thin-vouètantè-chê ke l’an rèbetâ chin chu pi. L’è bin chur pâ mé ouna fêre avui di bithè a vindre, ma pechyâ on martchi avui di j’artijan de la kotse è chuto le pachâdzo dè bin kotyè tropi ke l’an pachâ le tsôtin chu lè hô di montanyè de la kràja de l’Intyamon.

Che vo j’i chê, li a to chin ke fô po chè rèdzoyi la gardyèta. Che vo j’i fan, vo pouédè medji ‘na raklèta, ‘na fondya, de la tsanbèta, di makaron è onko bin di j’ôtrè tsoujè.

Le dèvêlené, n’in d’a po ti lè go ! Che vo j’i invide dè danhyi : alâdè a la granta châla, che vo j’i invide dè tsantâ : alâdè din la kantine yô lè mujikè di j’an vouètantè rèjenèron. Po de la mujika dou dzoua d’ora, li a la grandze è po la tchololo, li a onko bin di pyathè !

Chin ke l’è bi, l’è ke totè lè gènèrachyon chè mèhyon. Li a atan dè dzouno tyè dè min dzouno parto. Lè dou menèthrê ke dzuyon po le bal mè dejan on kou :  « L’è drôlo ma l’è ouna di cholè pyathè yô on vê atan dè dzouno danhyi ! »

L’è vré ke ha fêre l’a prê on bokon l’anbyanthe de la bènichon d’on yâdzo è i fâ pyéji a vêre.

Li a achurâ pâ tyè a Êrbivouè ke fâ bon chè tinyi po fére la fitha è vouityi di bi tropi ma on pou dre ke vô la pêna dè li pachâ ! 

Romain Pittet
Samedi 30 septembre 2023

Chèkonda partya de ‘na tsêrgoche

La partya dè dêrê l’è fête d’on achi in fothi ou bin in ormo che l’abo lè in frâno. I fô djêmé betâ le mimo bou tchè l’abo pèchke le bou ch’àjè tru rido, mimamin che la dè la gréche ! Ou dou bè dè l’achi on li fâ di j’aryondè po rèchyêdre lè ryè. Din l’achi on fâ duvè mortéjè po betâ lè palètè. On fâ di pèrtè dè karantè-dou milimêtre po betâ lè pèrtsètè. Lè palètè chon in pyâno è l’an on tenon po lè j’inkrâ din l’achi. Chon tinyiète pè di tseviyè. Lè palètè l’an achebin di pèrtè dè karantè-dou milimêtre po lè pèrtsètè. Du inke, lè prè po betâ lè pertsètè in thuva. Ma po keminhyi i fô lè pyumâ. Chon tinyiète pè le ban d’âno. On pyumè avui le kuti pèryà pè, avui la vachtringa po apyanâ. Bin chur ke fô adjuchtâ, lè pertsètè chan pâ totè lè mimè.

On bâti la tsêrgoche avui lè pèrtsètè. Po keminhyi on betè lè duvè dou mitin. Apri on kou a gôtse è on kou à drête. Lè pèrtsètè chon inkrâyè avui di hyou ke l’an chèrvi a tinyi lè fê ou tsavô. Kan lè pèrtsètè chon pojâyè on lè réchè dè la bouna grantyà è on aryondè lè katro dou mitin po betâ le panê. Le panê l’è achbin in pyâno. On li fâ di pèrtè dè trinta milimêtre po l’ankrâ chu lè pèrtsètè avui lè mimo hyou.

Lè tsêrgoche po le fin è le rèkouâ l’an vouète pèrtsètè.

Lè tsêrgoche po l’êrba l’an dji pèrtsètè. Le panê l’è adon chu totè lè pèrtsètè. L’è in trè pithe.

E po fourni on fâ on pèrtè de tyindzè milimêtre ou mitin di pyumé, dè l’achi et dou panê po la kouârda avui n’a treyè po nyâ le tsêrdzèmin.

Bernâ Repond, Tsarmê
Samedi 23 septembre 2023

La fabrikachyon de n’a tsêrgoche

Lè tsêrgochè ou bin lè tsarètè dè Tsarmê ch’inpyêyon adi ti lè j’an a la bènichon dè Tsarmê po la korcha dè tsarètè.

La tsêrgoche lè fête in duvè partyè. Le dévan lè n’a yudze avui dou yodzon è dêrê, on achi avui duvè ryè.

Po keminhyi i vu dèvejâ dè la partya dévan. Lè fête dè dou yodzon ke chon tinyê pê dou pyumé. Lè yodzon chon pye chyâ fê in duvè partyè. Li a le yodzon è l’inpunya ke chon apondu avui dou boulon. Ma on tràvè adi di yodzon avui l’inpunyè d’ouna pithe. Lè pâ fachilo dè trovâ di korbè adèkouato po chin fére. Lè yodzon è lè j’inpunyè chon jènèralamin in pyâno.  Le yodzon pou achebin ithre in frâno. On fâ oun’inkotse din l’inpunyè po apyèyi le tsavô. On fâ duvè mortéjè din le yodzon po pyantâ lè pyôtè. Hou pyôtè in frâno l’an on tenon è chon inkrâyè avui di tseviyè achbin in frâno. A la partya dèchu dè la pyôta, li a achebin on tenon d’a-poupri tyindzè chantimêtre. Li’a lè yodzon dè gôtse è dè drête. On bayè achbin lè yodzon ou fâvre po betâ di chalè in fê po prèjêrvâ le bou ! Lè pyumé chon in frâno, in ormo ou kotchè kou in fothi. On li fâ di mortéjè achebin dè byé po abchorbâ lè borâyè ke vinyion de n’a pâ è dè l’ôtra. Din le pyumé dè dèvan on fâ di pèrtè dè vintè-thin milimêtre po lè pèrtsètè. Din chi dè dêrê, lè pèrtè chon dè trinta milimêtre. Lè pyumé chon achbin inkrâ din lè pyôtè avui di tseviyè in frâno on bin avui di boulon.

La chenanna ke vin, vo j’èchplikèri kemin l’è fête la partya dè dèrê.

Bèrnâ Repond, Tsarmê
Samedi 16 septembre 2023

On bon djâbyo

«T’i on bon djâbyo!» irè ouna di j’èprèchyon dè mon pér’gran Frédon ke l’è modâ po le Gran-Patchi. I no dejê chovin chin è mè krêyo ke pu bin le dre dè li achebin!

L’è pâ rin tyè mon pér’gran. Tan dè bon chovinyi avui li. I chavé no kontâ chè bi chovinyi avui de la ya din chè parolè. L’avé todoulon on mo po rire è ouna pitita gougenèta bin pyathi.

Li a gayâ trintè-thin k’an ke l’è modâ po le Kanada avui ma mér’gran è lou j’infan. Tyin bi l’ègjinpyo dè korâdzo no léchè. Irè on tsêyo! L’a travayi du po arouvâ a chin ke l’a ora è i pou ithre fyê d’avi bin ravuchê.

Tan dè bon chovinyi avui li a l’èthrâbyo apri lè vatsè ou po bayi i piti vèlon, din lè prâ kan on fènâvè ou bin kan on alâvè i pêrè po rèfére lè têrè. M’a aprê la vayà de la têra è de la nouretera.

L’è ouna di dzin ke m’a bayi l’invide d’aprindre le patê è dè le dèvejâ. Chti tsôtin, i mè yèjê mè j’artikle in patê è irè bin kontin por mè. Tyin bi momin! La chenanna pachâ onko, no j’an dèvejâ tré to in patê ou tèlèfone. Li avê to dè gran ouna mouâcha a rire. Mon pér’gran l’a totèvi chu prindre la ya de la bouna pâ môgrâ to è l’a j’ou la fouârthe dè chobrâ pojitife din totè lè j’èpràvè.

I no léchè on bi l’ègjinpyo dè korâdzo.

I tè rèmârhyo dè to kà po ti hou bon momin dè dzouyo è totè hou balè vayà ke te no j’â bayi!

Bon voyâdzo Pér’gran!

Ton piti-fe Romain Pittet-Yerly
Samedi 9 septembre 2023

Lè tapa-toula

Dè tsôtin pachâ è chti tsôtin, chu jou kotyè chenannè travayi chu lè tê vê mè j’êmi la famiye Pythoud ke l’an oun’antrèprêcha dè fêbyantèri. Chi bi mihyi ègjichtè du grantin. Lè tapa-toula, kemin on di in patê l’an adi on mache dè travô mimamin ke li a mé dè tê pya ou dzoua d’ora. On di chovin ke li a duvè chouârtè dè tê pya: hou ke kàlon è hou ke kàlèron!

Lè badyè k’inpyêyè chi l’artijan l’an pâ bin tsandji. Le travô chè fâ adi balébin to a bré. Me n’êmi Bébert ke fâ chin a Rya m’a de ke chin ke l’a tsandji l’è ke l’an mé dè pêna a trovâ di dzouno po chin fére. L’è toparê on bi mihyi tyédè! Te pou fabrekâ, inkotyi tè pithè a l’ateyé è lè pojâ apri chu pyathe. L’è on travô grâtifyin kan te pou vêre on bi tê, di balè tsenô, lukârnè è bornètè ke t’â fê mimo.

Chin l’è bin vré, l’è on mihyi ke variyè. No j’iran ouna bouna binda è no j’avan chur ‘na bala yuva! Fô bin chur chè bayi achyin po pâ tsêre ma l’abetuda dou «dahu» i vin piti a piti ! Du ke chu jou chu hou tê po pojâ dè l’èternite, i vêyo pâ mé lè méjon de la mima fathon. I gugo on bokon mé hou dètaye è i aprèchiyo chin.

L’è on bokon por to parê, avui le tin ke pâchè, on fâ pâ mé atinhyon ou bi dètaye dè nouthrè méjon, ke chêyon dedin ou in dèfro. Ma di kou, on prin on momin po rèvouityi è on chè di ke l’afére l’è kan mimo bin galéja!

Romain Pittet
Samedi 2 septembre 2023

La fabrikachyon d’on rathi

On keminhyiè pê la rahyoula. Lè rahyoulè chè fajan in thuva. Ma, irè kan mimo on bokon dondzerà. Li avê chovin di j’ètsenè. Pâ fôta dè bin ôtchè po byochi chi bou. On kou, ou bin n’a frochya. Adon mon chènya lè j’a fête in pata. Li avê a-poupri djêmé dè j’ètsenè. Mon chènya aryondâvè lè rahyoulè chu le toua avui on rabo k’irè fê tchè po aryondâ. I fayê kôkon po idji. Iro to dzounè. Mon chènya mè betâvè chu n’a trâbya. Mè bayivè on mochi dè bou avui on pèrtè on piti bokon pye grô tchè le dyamêtre dou bè dè la rahyoula po la tinyi. Ou gro bè dè la rahyoula l’i fajê on tenon kônike po rèchyêdre le dzô. I fajê achebin trè pèrtè dè katro milimêtre po kontrevintâ la rahyoula è le dzô avui trè fyêrtsô dè trè milimêtre è demi. Din le tin, a la pyathe dou fyêrtsô, i betâvan di badyètè dè frâno. Ma iran pâ tan cholido.

Le dzô irè in frâno ou bin in fothi. I fajê ouna mortéje achebin kônike ou mitin dou dzô. Pè i pèrhyivè di pèrtè de dji milimêtre po lè din. Hou pêrtè iran dè byé po ke lè din puéchon ratinyi le fin. I fayê ouna vintanna dè din po on rathi.

Lè din iran in frâno. On lè fajê avui le kakadin. N’in dé fê on mache ! Mon chènya prèparâvè lè mochi dè bou dè la bouna grantyà, dodzè a tyindzè milimêtre d’èpèchyà. I tapâvo chu le bou avui ouna mayoutse chu le kakadin. Lè din iran pyantâyè chu le dzô. I fayê totè lè j’apouinti. Irè prè po montâ le rathi. La rahyoula irè pyantâye din le dzô. Po ankrâ betâvè ouna pyakèta in bou du. Apri betâvè le fyêrtsô è le rathi irè fê.

Bernâ Repond, Tsarmê
Samedi 26 août 2023

Le kontoua di gruvèrin

La chenanna pachâ, vê nouthrè vejin lè medjà dè raklètè, li a j’ou la korcha dè Zierre-Zinal. L’an pachâ, ouna binda dè dzouno gruvèrin l’avan markâ lè dzin avui lou j’inkoradzèmin. Lè j’organijateu de la korcha l’an adon dèmandâ a hou dzouno dè rèvinyi. Vo garantecho ke l’an pâ fê lè tsoujè a mityà! L’an montâ ouna tropa è l’an inkotyi chin in ouârdre. N’in d’a ke chon montâ vuto le matin è d’ôtro ke l’an dza dremê chu pyathe. L’avan prê dè tyè fére de la boura! Di hyotsètè, di chenayètè, di tronpètè, di tronchenàjè è di balè banyére avui nouthra gruva.

Di dzin vinyin dè totè pâ l’an kontâ ke li avê oun’anbyanthe monchtra din ha kotse batchi «Le verâdzo di gruvèrin».

On mache dè dzin dè vêr no l’an fê ha bala korcha dè montanye. Chin fâ pyéji dè vêre ti hou dzouno ke chè mobilijon po chotinyi lè korèri de la Grevire è dou tyinton.

La chenanna ke vin, cherè ou j’alintoua dè la Din dè Bro ke lè chindê van ithre bondâ. Alâdè portyè pâ lè j’inkoradji!

Romain Pittet
Samedi 19 août 2023

Le patê ou Kanada

Chti tsôtin, chu j’ou duvè chenannè ou Kanada avui ma grahyàja trovâ ma famiye. Du vouètantè-vouète, mè gran-parin Frèdon è Elisabeth è katre dè lou chi j’infan chè tinyon lé. No chin ouna vintanna dè koujin-koujinè è tyindzè chàbron ou Québec. Tyin pyéji dè lè rèvêre è partadji di bon momin avui là! 

No j’an achebin voyadji on bokon, vouitchi di galé payijâdzo, vijitâ di balè velè è di pechintè fêrmè.

Din chi payi, yô le lathi è lè payijan l’an adi de la vayà, prà dè payijan dè vêr no l’an atsetâ on bin. Din lè j’an chaptantè-vouètantè-nonantè, rin dè badê po nouthrè payijan. Lè piti propriètéro è lè grandji ke l’avan rin a là è ke dèvechan modâ d’on bin a l’ôtro l’avan chur pâ d’avinyi din le mondo payijan dè nouthron payi. L’è din hou j’an ke la kotse chè adon vudya dè bon payijan è armayi. Irè chur pâ rin por là dè to tyithâ ma iran d’obedji che volan kontinuâ din le mihyi. In delé de la goye, l’an chovin bin ravuchê è tyin bouneu d’avi ôtyè a chè è dè povê vêre l’avinyi avui le fôri.

Dè hou payijan è armayi d’on yâdzo, n’in d’é kriji on mache a la fitha di chuiche ou Mon Sutton. Tyin pyéji dè povê dèvejâ patê ou mitin di j’Amèrikè è d’oure ke la rubrika «Deché-delé» l’a adi dou chukchè ou Kanada! Ha rubrika pouârtè adon bin chon non!

L’é j’ou le pyéji dè pachâ ‘na vouêrba è devejâ avui lè famiyè d’Antoine Bapst, Francis è Jeannine Gobè, Charly è Annick Franyére, Nonè è Eric Dupatchi, Béat è Françoise Dzatyè è bin di j’ôtrè ke vinyan dè totè pâ in Chuiche. Lè frârè a Béat, Conrad è Bènouâ, no fan le pyéji dè dèvejâ a Intrè-no in chi momin!

Vo garantecho ke ti hou payijan l’an pâ oubyâ le patê! Le dèvejon pout-ithre on bokon min ma l’inpyêyon pâ po pyorâ ma pyechyâ dè gran kà po kontâ di bi chovinyi ke rèprèjinton ouna partya dè lou ya pyênè dè korâdzo!

Bounè chalutachyon a vo totè è ti, brâvè dzin ke chobrâdè ou payi di Karibou!

Romain Pittet
Samedi 12 août 2023

Inthinbyo to lè pochubyo

Tyinta bala réjon, è l’è chin ke le «Club alpin» d’la Grevire l’a volu rapalâ tot’in fithin lè than t’an dè cha fondachyon. Po chin, ouna kobya dè dzin dèvouâ l’an organijâ dariremin, chu trè dzoua, ouna chayête a Bonnavaux po di j’andikapâ è po lè j’anhyan dou club. Oun’organijachyon a n’in pâ krêre chè jyè l’è jou betâye chu pi. Du Granvelâ on chin tot’a l’àra ke di j’andze gardyin van no chiêdre to le dzoua. Arouvâ ou park di Bâdè. tsakon l’a rèchu on «T-shirt» avu chon non. On bon kafé avu d’la trèthe a Delabays i va tarubyamin bin in akutin la binvinyête dè Francis Grandjan d’Innê, ke no j’aprin kemin va chè pachâ ha montâye a Bonnavaux.

To bounamin lè dzin chè beton in route. Hou ke l’an fan dè montâ a pi, l’an onko l’èpâhyo dè grèpi din na «jeep» tantya Coudré è pu apri chon idji pâ di j’akonpanyan. Du le park di Bâdè, lè j’andikapâ è hou k’lan le chohyo kour è lè tsanbè mafite chon prê in tsêrdze pa ouna «joëlette», èchpéche dè tsarèta a ouna ràvoua idya pê ouna batèri è chuto terya pê katro dzounè dzin. Atan dè filye tyè d’omo.

Bin chur ke l’a fayu bin dou tin po vêre arouvâ to chi mondo a Bonnavaux, tsakon lè jyè pyin dè dzouyo dè rètrovâ chi bi l’indrê. Le Vani Nê la pu rinvouyi la rèthrenâye d’on kouâr di vani tinyê pê ouna galéja grahyàja in dzakiyon. Apri l’apéro, lè makaroni dou tsalè a Pierrot l’an fi partya don bon rèpé. La dèchinte chè fête avu atan d’éde è dè prèkôchyon.

Apri ouna paryè bala dzornâye, on pou tyè ch’abohyâ è chè dre k’on trâvè adi di dzin k’lan le kà a la bouna pyathe. 

Vonvon Kolly
Samedi 5 août 2023

Le tsôtin

Fâ tsô chtou tin! On bokon chè, ma on vou pâ chè pyindre kan mimo.

Le tsôtin l’è ‘na bala chajon è fô n’in profitâ pachke pâchè rido l’afére!

Vê la fin dou furi, chu jou on mê dè tin din ‘na klache a Rya. L’é jou le dzouyo dè rètrovâ lè châlè yô chu jou achètâ, li a dè chin kotyè j’an.

Avui mè j’èléve, no j’an aprê on tsan. In patê bin chur, moujâdè bin! Iran to kontin è chè chon bin aplikâ!

L’é adon kontâ a mè piti ke chi ke l’avê konpojâ la mujika vin dou mimo velâdzo tyè là. È ke dèkouthè l’ékoula, li avi ‘na ruva ke portâvè chon non! L’é achebin kontâ ke chu jou a l’èkoula vê cha fèna Kolète din la mima klache yô on chè trovâvè. Vo vêdè dè kô i vu dèvejâ? Metchi Korpathà bin chur!

L’é adon èchplikâ ke lè parolè iran chayêtè de la pyàma d’on chuti patêjan ke chobrâvè a Machin. Vo j’i achurâ konyu Norbê Brodâ.

L’è li ke l’a èkri hou tan balè parolè dou tsan «Lè chajon».

No j’an adon aprê lè duvè premirè kobyè k’iran «dè chajon»!

«Kan chon hyoryè ou dèfoyè, frêdè, dàthè, bordzenâyè;

i l’è totè a lou fathon ke chè fan balè lè chajon.

Pyan, le furi chè rèvêyè, gonhyin lè bordzon di premi,

Le chèlà, dè chè ré tan bi tsandzè lè kolà, lè kolà dou payi.

Tsôtin k’intrètsantè lè dzin dè ti chè tan bon chon dè fin,

ti lè j’infan chon in kondji, l’è bi dè lè vêre, dè lè vêre dzuyi.»

Hou balè parolè mè fan a moujâ ke li a ‘na tyindzanna d’an in arê, din ha mima châla dè klache, irè mè le piti k’aprinâvo on tsan in patê avui Kolète.

L’è pou-t-ithre la pràva k’ouna pitita tsanthon in patê pou bayi on fyê kou dè man po mantinyi la linvoua…

Romain Pittet
Samedi 29 juillet 2023


On indrê mitiko ke dèjayè

La vènèrâbya kinkayèri Morard va dèjayâ. Ourâye in l’an mil’è nouthin chê, li betèrè la hyâ dèjo le pâna-botè le vint’è nà dè juyè dè chti an. Ha bouteka, viye dè mé d’on chyêkle, léchèrè in dêrê dè li kotyè galé chovinyi.

Bouébelè, m’in chovinyo k’avui ma dona kan no vinyan pê Bulo, djêmé no pachâvan dèvan chen’ inchènye ch’in ch’arèthâ. Kemin pâ oubyâ la tchikâye dè chon pyantchi foulâ outre mé d’on chyêkle pê milè pâ dè grelon, dè chôrkè è dè botètè.

Intche-li, on trovâvè to chin k’irè nèchechéro ou travô dè ti lè dzoua: Du la pitita kuyére a kâfé tantyè a la grôcha marmita po la mènadjire, du le kuti dè fata tantyè a la drèthô po l’inkotsâre. Pindu a chon hyi ou mitin di potsè, di dèbatyà è di kuti brechè, chè brinâvan di lintêrnè a pètrol è totè chouârtè d’éjè.

Che pêr ajâ… le dyo bin, che pêr ajâ! On omo rintrâvè on bokon dè biga du l’apèrô è ke korohya, cha fèna li frèjâvè le redyè chu la titha, po le rinpyathi l’avê pâ fota dè kore trinta chê magajin, le mimo dzoua, i rètrovâvè le mimo vê Morard.

Din chi piti komêrche, on povê atsetâ rintyè on hyou ou bin on boulon a la vê, l’è pâ kemin din hou grô magajin dou dzoua d’ora yô, kan vo j’i fôta d’on hyou, vo j’ithè d’obedji d’in’atsetâ on patyè dè than pithè.

Lè pètsenê achebin, du la gôla a l’achtikô, trovâvan to chin ke lou j’irè néchechèro po pètsenâ.  Po lè tsahyà l’i avê di fuji, dè la dradja, di bicha, di jumèlè, di kajakè è di tsapi.

On kou, tinyidè vo bin! L’é rinkontrâ ouna dama ke chobrâvè a Paris è ke m’a de:

– Tsatyè kou ke vinyo a Bulo, mè fô pachâ vê Morard, l’è la chouârta dè bouteka k’on tràvè pâ mé vêr-no.

Maliràjamin por tè, poura kinkayèri, po pâ tè léchi liji dè rindre chèrvucho adi grantin, la modèrnijachyon t’a rounyi kour la ya. Adon, le vint’è nà dè juyè dou mile vint’è trè, oun’inpartya dè nouthron kà modèrè avui tè.

Bèrnâ Chaney
Samedi 22 juillet 2023


Le Bon-Dyu tanty’a Mothèlon

Demindze matin pachâ, avui ma miya, no chin montâ a vèlo tanty’a Mothèlon po la mècha.
Dèvan ha galéja pitita tsapala, l’abé Yachon l’a de la mècha. On mache dè mondo chè rèdzoyi din ha bala kotse dè montanye.
L’è vré ke ti lè dzin k’iran inke, iran inke pachke l’avan invide, adon l’abyanthe irè bouna. I tràvo ke l’è bi dè vouèrdâ hou balè kothemè dè dre la mècha fro, din la natura. Lè dzin âmon bin chin. Ou dzoua d’ora, pâ fachilo dè vêre lè mohyi bondâ. Ma chin vou pâ a dre ke lè dzin krêyon min… Pouârtè pâ bin a chin ke vo krêdè, ke vo bayidè le non dè Bon-Dyu, Natura, «Energie»,… To chin lè bin méhyâ, è du tin ke vo j’apouârtè ôtyè din vouthra ya, l’è chin ke kontè! Ha Fouârthe l’è inke po idyi hou ke volon.
To chin po dre ke no j’an pachâ on bi momin, in montanye, to pri dou ryô. È moujâdè bin ke l’apèrô a la pinta, l’è pâ krouyo è l’è pâ dè rèfoujâ! 
Romain Pittet
Samedi 15 juillet 2023


Chin l’è bi!

La fin dè chenanna pachâ, ti lè dzouno de la Grevire chè chon rinkontrâ a Tsêrlin po ha grôcha fitha.

Chin l’è bi! On bi kortéje avui on mondo monchtro! To le velâdzo irè bondâ.

Fô dre ke di bi kortéje dinche, i fâ pyéji a vêre!

Di farmo bi tsê è di galé kochtume ke chon jou fê pê nouthrè chochyètâ dè dzounèche. Che on adichenâvè totè hou j’àrè dè travô, chin i fâ pâ rin!

La Rotse l’a gânyi le tsê in danhyin outoua dè ha bala chouitsouâze è d’on bi ban tayi din on lordo biyon.

Machin l’a gânyi le premi pri po l’è j’âyon avui po têmo: le kuti chuiche.

È po fourni, l’è Vuadin ke l’a gânyi lè dju! L’è adon là ke l’aron la granta tâtse d’organijâ lè RJG l’an ke vin!

A l’apèrô di prèjidin è di chindike, l’é rèmarkâ ke prà dè dzin ke chon ingadji po lè kemounè chon j’ou din lè komité dè nouthrè chochyètâ dè dzounèche… L’è bi dè vêre ke lè dzouno, ou dzoua d’ora onko, âmon ch’ingadji po fére di balè tsoujè din nouthron dichtri!

Nouthrè dzounèchè chon balè!

Chin l’è bi!

Romain Pittet
Samedi 8 juillet 2023

La fabrikachyon de n’a rya

Po keminhyi le châron fâ l’abo. I fô ke le bou chi fréjéri chè. On prin dou frâno ou bin dè l’ormo, ou bin dou pyâno, râramin dou kotyê. On betè chi bou chu le toua po le veri. On fâ dou pya po lè frèpè. Apri, on fâ duvè trachè po fére lè mortéjè po lè ré. On fâ ouna répartichyon di ré (chê, vouète, dodzè ou bin chèdzè), chin dépin che lè ’na rya po ’na tsêrgoche, ’na bèluèta ou bin on tsê. Lè mortéjè chè fan po keminhyi avui la mortéjeuje è po fourni a la man avui on bèdâno. On pou pâ fére ’na mortéje perpindikuléro a l’akche pèchke i fô abchorbâ lè borâyè ke vinyon de ‘na pâ è dè l’ôtra. Chon fête a-poupri a vouètanta kran. Li’a ’na rya gôtse è ’na rya drête. Po n’a rya dè bèluètè, lè ré chon pyantâ in kinkonche. Le fâvre frèpè l’abo di duvè pâ. Lè j’ètsoudè a rodzo è lè betè chu l’abo. To tsô i fyê l’abo din le no inpyâ d’ivouè po le rèvintâ. L’abo lè rinforhyi è chè frêjè pâ kan on pyantè lè ré. Apri, le châron fâ lè ré in frâno. Lè tenon chon a-poupri dou milimêtre pye èpè tchè lè mortéjè. Adon kemin no fan he po fére intrâ lè ré din lè mortéjè? On betè l’abo a kouêre di n’a marmita pyêna d’ivouè. Le bou vin adon to tindro è on pou pyantâ lè ré. Apri on perhyiè l’abo ou mitin po betâ la rya din l’achi. Du chin, on fâ lè djintè in frâno, in ormo ou bin in pyâno. On kontè ouna djinta po dou ré. Kemin on fâ po pyantâ lè djintè din lè ré? Che vo vouityidè n’a rya ke lè kutchya, on vè ke lè ré ch’aron du l’abo in dèfro. Adon on chârè lè ré to pri di dè la djinta avui on djenya tantchè ke lè tenon alichan din lè pèrtè dè la djinta. On pou pâ betâ n’a djinta apri l’ôtra, fô totè lè betâ inthinbyo kotchè milimêtre pèchke li a ouna tseviye intrèmi di djintè. Apri on lè pyantè ti milimêtre pê milimêtre in verin la rya. Po fourni, le châron rèva vê le fâvre po betâ le thèrhyo ou toua dè la djinta.

Bèrnâ Repond Tsarmê
Samedi 1er juillet 2023

Tsêrlin no j’akuyè

Chti an, lè trintè-chatyimè rinkontrè dè dzounèche gruvèrênè chè pâchèron a Tsêrlin!

La fin dè chenanna ke vin, l’è din chi galé velâdzo ke lè chochyètâ dè dzounèche de la Grevire van chè rèvêre po rèinvantâ le payi, ou pechyâ référe le mondo outoua d’on vêro.

Dedzà né, ouna marinda è on konchê d’ouna binda ke no vin d’Ôtriche. On bokon dè «tchololo» kemin on di, dè tyè bin keminhyi la fitha!

Le devindro, lè j’infan di j’èkoulè poran èprovâ lè dju chu lè tchin chè travunyèron lè chochyètâ po chavê nekoué porè organijâ ha fitha l’an ke van!

Le dechando matin, a vouèt’àrè dèmi, on galé kortéje avui di bi tsê è di farmo balè vithirè moujâ, bâti è koju pê nouthrè dzouno!

Lè dzouno de la kotse chè bayon dè to kà po fére di bi tsê è di bi j’âyon. Bin chur, n’in d’a ke volon a to pri gânyi!

Ma l’è la demindze dumidzoua ke l’anbyianthe cherè monchtra. Kô l’è ke gânyèrè lè dju chti an?

Po le chavê, vinyidè chotinyi totè hou balè chochyètâ dè dzounèche le la Grevire ke l’an a kà dè fére a vivre nouthrè balè tradihyon din nouthrè velâdzo!

On bi mèhyo dè gènèrachyon, dè tyè chè dèmorâ, bêre kartèta è pachâ di bon momin pê Tsêrlin!

Romain Pittet
Samedi 24 juin 2023

Julon è Loyon

Julon è Loyon èthan dou bon Tsêrmèjan kô dè tin j’à ôtro travayivan inthinbyo. Julon irè chobrâ mouchtiyè. Ti dou fajan è prenyan di travô a tâtse chu dèmârste. On kou, chon j’ou akovintâ por’èpèrèyi kotyè patherâdzo chu di montanye din lè j’inveron dè Tsêrmê. Ti dou èthan di bon j’ôvrê, fajan di galé pèrèvouè fê din lè rêyè, poupro è chépro.

Adon, le delon ou matin montâvan a pi, na lota avu lou badyè, cha dè tourichte  avu on bokon dè nourèta kar chobrâvan la chenanna. Fajan bin chur lou popote mimo è dremechan chu le fin din lè tsalè. Loyon èthê todzoua on bon travayà,  Julon achebin ma di kou l’invide li mankâvè. Fayê adon pâ tru li in dèmandâ. On dzoua k’irè pâ dèchidâ, è koué voli arèthâ dè travayi, in vouitin la yê, i dyejê a Loyon:

– Akuta l’i a di nyolè chu la Franthe, no fô lèvi.

Loyon l’avê to konprê!

Gérard Rime a Tônon, Tsêrmê 
Samedi 17 juin 2023

La Fithâ-Dyu

Ouna bala fitha dè vêr no, l’è achebin la Fithâ-Dyu.

Din bin di velâdzo, lè fanfare van rèvèyi lè dzin du katr’àrè in dzuyin la dyane ! Tyinta galéja kothema ! Apri, lè menèthrê chàbron po dzuyi dou tin de la prochèchyon. Chevin yô, li a onko katr’omo po portâ le pâyo dèchu l’inkourâ. A Rya, men’êmi Monique mè dejê ke chè rapèlâvè ke kan irè pitita, on di porteu irè Alfred a Kotolon. Chin l’avi markâ pachke l’avi di pechintè man dè payijan è dèveché betâ di gan byan po portâ le pâyo. Le pâyo… chin lè on mo k’on oyè pâ mé tan chovin, tyé ? Bin vouè, vo l’ari oyu trè kou ! L’è in rèchayin hou viye mo ke no van lè vouèrdâ.

Ouna galéja tradihyon, l’è achebin le mé de la Fithâ-Dyu. Du gran tin, lè dzin dè vêr no alâvan tsartchi on piti fothi po betâ pri de la méjon le demikro né. Dinche, irè adon bèni dou tin de la prochèchyon è protèdjivè la méjon è la fêrma. Chevin yô, i dejan k’che le mé dèpachivè le tê, volé a dre k’irè la fèna ke kemindâvè a la méjon !

Ha galéja kothema, on poré la krêre dyora mouârta… Ma, vouityidè on bokon ou toua dè vo, kan vo j’alâdè vo promenâ, on pou ithre èthenâ dou nonbre dè mé k’on pou onko apèchouêdre !

L’è achurâ oun’afére dè famiye. On piti ou bin ‘na pitita ke l’è jou avui cha dona ou bin chon chènya ou chè gran-parin tsartyi on mé po la Fithâ-Dyu, chin i mârkè è l’è dinche ke la gènèrachyon d’apri l’a invide dè kontinuâ.

Dè hou pititè tradihyon dinche, n’in d’a on mache, è chin ke kontè, l’è ke no j’ôchin dou pyéji a lè mantinyi !

Romain Pittet
Samedi 10 juin 2023

La chajon di fin

Tyinta bala chenanna po fére lè fin! Din totè lè kotsè, dè totè pâ, lè trakteu fan a ronnâ lou panthè. La natura l’a bin chu fére chti an. De la bouna pyodze po fére a krèthre l’êrba, è chin, tantyè outoua dou vintè dè mé. Prà dè payijan l’an bin kru ke lè ré dou chèlà alâvan pâ rèvinyi è ke le fin chèrè tru mu. L’an adon èprovâ dè fére dou chilo. Chevin yô, mimamin dou chè. Ma… l’è j’ou moyi a bin di pyathè è cherè chur pâ le mèyà!

Bin chur, l’è djamé fachilo d’ithre dèpindin dè la natura. Ma hou ke chè chon pâ tru prèchâ, chti an l’an j’ou réjon. È pu, fô dre ke l’è dou fin dè kalitâ premire. L’a j’ou le tin dè muri on bokon mé ma pâ tru kan mimo. Farè rin dè mô ou bithè d’avi mé dè fibrè a medji chti l’evê.

Bin chur ke por aryâ, fô pâ dou viyo fin rochè. Ma le fére tru rido è atsetâ on mache dè konpyèmin po bayi dèkouthè, l’è pout-ithre pâ ‘na choluchyon panyi.

N’in d’a ke cheron pout-ithre pâ d’akouâ avui mè è ke chè moujon: «tyè ke batayè chi réjan?» Pouârtè pâ bin, i chu to dè gran j’ou proutso dou mondo payijan è i chàbro adi ora on omo de la têra. To le mondo l’arè fôta dè vouèrdâ on bokon dè têra dèjo lè botè…

Chin ke l’è chur, l’è ke la Natura l’arè todoulon le dêri mo è on pou la rèmarhyâ pachke chti an, lè fin l’an bin rindu!

Romain Pittet
Samedi 3 juin 2023

Tinpru

Tinke on piti mo ke l’é tranchlatâ du on viyo papê di j’an mil-nou-thin è ôtyè, ke dèvejè dè Florian Rime, on pèrchenâdzo on bokon tukan dè pê Bulo.

Florian Rime irè vinyê ou mondo in mile vouèthin vouètant’è vouète. Cha famiye chobrâvè ou pyan-pi dou numèrô trèdzè dè la ruva Victor-Tissot.

A l’ékoula, l’irè on to dèboubenâ, réjon po la tyinta, l’a rèchu le chorènon « Tinpru ». Chi chobretyè li è chobrâ tota cha ya.

Tinpru travayivè di kou, dèjo lè j’ouâdre dè Moncheu Zandali, po la chukurchale dè la brâthèri dou Kardinal, adon chitya dêrê le Kabarè dou « Midi ». Ma le travô ke fajê le mé chovin, l’irè dè menâ a la gâre, po lè j’invagounâ, lè bithè ke lè makinyon dou dèfro adzetâvan a la fêre dè Bulo.

In chi tin, kan dèvechan alâ ou chèrvucho, lè j’omo l’avan le drê dè chè vihyi di j’âyon militéro on dzoua dèvan è, l’è chin ke Tinpru fajê. A on kamerâdo ke chè fotê dè li a rèbrekâ:

– Tyè ke te tè krê? I volé profitâ, oumintè on kou, d’ithre bin vuthu po la demindze.

Prà chovin i dremechê din lè j’èthrâbyo. Chi dè Moncheu Fernand Deillon, a la route dè Bouleyres, irè chon prèfèrâ. Ouna né ke l’avê dremê chu la kourtena, l’è l’arouvâye dè la premire bèluètâye dè fèmê ke l’a teri fro du chè chondzo. Chin fére tsemin è manêrè, l’è modâ a l’èthrâbyo po fourni chon roupiyon. Oun’ôtra né, ch’è infelâ din ouna tyéche a lujé. Èlâ! Chin li è j’ou domadzâbyo. Outre la né, on chi l’a fê a tsêre le kevihyo è, môgrâ chè j’ayô, l’a pâ pu le rabadâ. Le lindèman matin, Tinpru l’avi breji cha pupa.

Bèrnâ Chaney
Samedi 27 mai 2023

Gran pèchon

Din ti lè velâdzo, li avê achurâ bin kotyè dè pèchenê! N’in d’a onko d’ayeu, ma l’è lè pèchon ke mankon on bokon.

N’in d’a ke dyon chovin: le pèchon pâ tru… ma la tsê adon, dèdyu! 

Chtou tin, on pou rèchayi lè «grill» è ruthi kotyè balè mouâchè… chin fâ bin pyéji!

Ma le pèchon adon, on pou achebin le brâtâ. Ouna bouna tréta dè ryô: chin l’è ôtyè!

Po rèvinyi a Gran pèchon, irè on pèchenê ke vinyê dè Rya. Alâvè a la pètse ‘na vouêrba è apri, i alâvè ch’infatâ a la Kri Byantse. I amâvè bin bêre kartèta è pèdji pê chi kabarè. Kan i modâvè, on bokon rodzo, l’avê lè kanè ke dèpachivan dè chon cha. Lè fi trinâvan thin mêtre dêri li. Lè j’infan dou velâdzo alâvan adon martchi dèchu è rijan avui chin!

Oun’ichtouâre on bokon min viye ora. Kan mon chènya l’avê outoua dè tyindzè-vint’an, din lè j’an vouètanta, alâvè prou chovin a la pètse avui chè kopin. Di kou, l’avan afére avui hou viyo pèchenê ke kontâvan on mache d’ichtouâre ou bin ke bayivan di konchêye. On kou, adon k’iran in trin dè takinyi la tréta, on dè hou viyo pèchenê k’irè a non Max dejê avui chen’akchan ke fajê a danhyi è roulâ lè «r»: « Po atrapâ dou pèchon, i fô on grrrô varrrrmé è on piti krrrrotsè!» Chin l’avi markâ mon chènya ke mè kontâvè chin kan on alâvè pètchi lè dou. Mè kontâvè achebin k’on kou irè i trétè avui mon parin din on ryô dè montanye. Faji bi chèlà è tsô, ma on tro d’amon, l’orâdzo keminhyivè. Chè chon pâ mèfiyâ è to d’on kou, l’ivouè la keminhyi a montâ poutamin! Mon parin è mon chènya l’an djucho pu chè bayi le bré po règânyi la ruva. Inthinbyo, l’avan adon mé dè fouârthe!

I vo konto onko ouna dêrire è apri vo lécho trintyilo po chta chenanna!

Chin irè adon ou lé de la Grevire. Mon chènya è chè kopin alâvan tsartchi di byan por alâ i brochè. Irè pâ on dzoua dè tsanthe po le pèchon. Pâ ‘na prija… L’an adon keminhyi a ch’okupâ ôtramin è l’an léchi lè kanè avui la pitita hyotsèta. To por on kou, tinke ke ‘na kana modè dè rido din le lé! Chènya l’a djuchto pu la rèprindre ma le fi l’a lâtchi.

L’avan achurâ pâ yu k’on piti byan ch’irè akrotchi è on grô brochè ke pachâvè pêr inke l’a profitâ dè l’okajyon!

L’è viyo pèchenê dou lé de la Grevire dejan ke li avê din chi lé on pechin brochè rujâ ke chè fajê djêmé a prindre, ke l’avê le moua pyin dè krotsè, d’ardiyon è dè kuyi. Chi grô brochè, i l’avan batchi «le grô Jule».

Adon, pout-ithre bin ke chi dzoua, ha léjande irè dèvinyête ‘na vretâ!

Romain Pittet
Samedi 20 mai 2023

Le bou k’inpyêyè le châron

Chuto le frâno, l’ormo, le pyâno, la thuva, on bokon dè vouârnyo, dè fothi, dè pata, dè chôdze. Râramin dou kotchê, de la meléje, dou grétê, de la dâye, dou tsâno è fô l’akachya.

Le châron alâvè chovin mimo inkotchi chon bou din lè dzà. I chavê avui djuchtèche chin ke li fayê. L’avê fôta dè pertsètè chètsè in thuva po lè tsêrgochè. Lè trovâvè din lè pyantachyon. L’avê achebin fôta dè korbè in pyâno po fére lè yodzon, lè panè, lè palètè, lè potson è lè j’inpunyè. Chi pyâno le trovâvè din lè dzà routho yô la nê tsanpâvè lè dzounè j’âbro. Pè kan lè j’âbro vinyon pye gran, i van tsêrtchi la lumyére po krèthre. Lè dinche ke bayè di korbè.

La kolaborachyon avui le fâvre.

Le châron travayivè règuliéramin avui le fâvre po to chin ke li fayê in fê ou bin in èhyi. Lè frèpè è lè chèrhyo. Po lè ryè, lè yodzon, lè tsê, lè yodzé è lè chnâko, lè lujatyêrè, lè bredi, lè barganye. L’ari l’èpâhyo d’in dre ôtchè dèpye kan i dèvejèri dè la fabrikachyon di ryè, di tsêrgochè è di yudzè a potson. Ma le fâvre kemandâvè achebin di mandzo dè petsâ, dè drèthô, dè batèran è po bin d’ôtrè badjè. Irè on bokon bayin-bayin!

La kolaborachyon avui le réchyà

Le châron menâvè chon bou du la dzà tanty’a la réche dou Moulin dè Tsarmê. Irè la chole réche ke puyê réchi di korbè avui ’na réche batanta. Ou dzoua d’ora i chari pâ dre yô on porè adi réchi di korbè!

Bernâ Repond, Tsarmê
Samedi 13 mai 2023

La fitha di mujikè

In Grevire, lè giron dè mujikè chon organijâ ti lè j’an ke fournechichan pê dou, katro, chate è nà. Chovinyidè-vo, la dêrire fitha irè ou Payi d’Amon, a Rochinyére. L’è pâ chovin! On tro pye yin po kotyè fanfare dou bâ dou dichtri, ma pâ bin yin po ha dè Monbovon!

Chti an, l’è le premi kou ke cherè on an ke fournè pê trè. Pâ fôta dè dre la fôta a kô! L’è adon ou Patchi ke lè fanfare dè nouthron dichtri van chè rètrovâ la fin dè chenanna dou ondzè ou katouârdzè dè mé. Tyin dzouyo por ti lè menèthrê de la Grevire! Le devindro è le dechando, lè pithè dè konkour rèthrenèron pri de la gâre. Le dèvêlené, di galéjè vèyè chon propoujâye kemin on konchê avui on mache dè dzouno de la kotse. La demindze matin, pyathe ou konkour dè mârtsè. Apri le goutâ, kemin dè kothema, on bi kortéje po fére pyéji i j’oroyè è i j’yè!

Din nouthra Grevire è mimamin din nouthron tyinton dè Friboua, no j’an de la tsanthe d’avi adi on mache dè balè chochyètâ dè mujikè. I beton dè la ya din nouthrè velâdzo è mintinyon di galéjè tradihyon.

Bravô a ti hou dzin ke chè bayon po la mujika è ke grantin onko on pouéchè betâ in an di balè fithè dinche!

Romain Pittet
Samedi 5 mai 2023

Tsantâdè-vê, pititè mayintsètè!

Delon ke vin, lè j’infan l’aran kondji por alâ tsantâ le mi dè mé. In patê, chon a non lè mayintsètè. Hou piti tsantèri dou mi dè mé ch’èpardzemalon din lou velâdzo po anonhyi le rètoua dou furi. Tyinta bala tradihyon! L’è vré ke chevin yô, du kotyè j’an, li a dè min j’an min d’infan ke van tsantâ. Damâdzo! Ma l’è a no dè l’è j’inkoradji!

Vêr no, avui mè dou frârè, irè pâ rin tyè ha kothema. No j’an j’ou de la tsanthe d’avi ‘na dona è on pér’gran k’amâvan le tsan è ke l’avan a kà dè no j’aprindre di galéjè mèlodiyè prou chovin in patê. Ma dona Claire-Lyse chayivè lè piti bredzon. Kan no j’iran to piti, no j’avan lè tsothè rakuchyè è on betâvè di pyalè byantsè avouê. No j’avan on piti loyi po lè trè, adon irè a tsakon chon toua dè le portâ. On keminhyivè a ouèt’àrè. Irè pâ tyèchyon dè tarlatâ. Le dumidzoua, mon chènya no portâvè tot’ amon dou velâdzo, a la fêrma dè Solange è Toinon di Mon. On rèdèchindâvè adon a pi tantyè ou bâ di Mon. Ou j’alintoua dè katre àrè è dèmi, ma dona no menâvè adon tantyè in Prila vê cha koujena. Li avi dza pou dè dzin k’alâvan din lè fêrmè lè pye rèteryè. No j’iran adon rèchouê kemin di rê! Le bon go di piti pan ou chokolà ou a la vaniye dè Jacqueline mè fâ adi a chalivâ!

Apri chin, on pachâvè onko vê ma tanta Laurence a Morlon. Dè rètoua a la méjon, no j’iran to kontin dè medji on bokon dè bonbeniche è dè kontâ nouthrè pititè j’èpârnyè… Fô dre ke kan on tsantâvè in patê è in bredzon, prà dè dzin no bayivan on piti ôtyè dèpye!

Ma chin ke m’a le mé markâ, l’è pâ lè fran: l’è dè vêre mon pér’gran pyorâ chu le ban dèvan la méjon kan on li tsantâvè «La montagne c’est mon rêve».

Di bon chovinyi pâ bin viyo ke fan tsô ou kà!

Bouna fin dè chenanna è keminhyidè bin ha ke va arouvâ: in tsanthon!

Romain Pittet
Samedi 29 avril 2023

Le patê a l’èkoula

Kan l’é keminhyi l’èkoula, in mil-nouthin karantè-trè, n’irè pâ tyèchyon dè dèvejâ in patê. A la rèkrèachyon, le réjan gugâvè pa la fenithra è che no j’intindi dèvejâ in patê no javan ouna roulâye in rintrin. Din chi tin, din bin di famiye, intrè là, lè dzin  dèvejâvan chuto in patê. Chin bayivè di galéjè rijârdè kan lè j’infan alâvan a l’èkoula.

Mè chovinyo ke Luvi dè Tsangramon, kan l’a keminhyi l’èkoula, irè on bokon pouirà. On kou l’a chintu ke l’avi ôtyè dè prèchin a ratinyi. L‘è chayê dè chon ban, l’a fi to le toua di rintsè di bouébo, po arouvâ vê chon frâre Frèdon, ke chè trovâvè pri di fenithrè. L’a chèko pa la mandze è l’i-ya de: Frèdon mè fô alâ pichi. Frèdon è Luvi l’avan on ôtro frâre, Néné, ke n’irè pâ on inradji dè hyinthe. Kan i rintrâvè d’l’èkoula i fotê cha tyéche chu la loyèta in pachin dèvan nouthra méjon è la rèprinyê le matin. Po lè dèvê: nyintà.

A l’èkoula di fiyè, achebin in chi tin, ma chèra m’a kontâ kon kou la mouêna l’avi bayi kemin konpojichyon: J’aide à mon papa. La fiye d’on piti payijan l’avê èkri: Le matin j’arrache les fumiers à papa. I voli bin chur dre: trére lè fèmê.

Chi tin l’è bin pachâ è no j’arin dyora di réjan – kemin Romain – ke van rèaprindre le patê i j’infan. Tyin bouneu!

Vonvon Kolly
Samedi 22 avril 2023


Kemin yêre le patê?
Comment lire le patois?

Prononchyachyon

N’in d’a prà ke dyon k’âmon bin yêre le patê a ôta vouê po mi le konprindre. N’in d’a achebin ke chan pâ tru yô pyathi lè j’akchan. Rin l’è fô in patê, ma l’è vré k’ou dzoua d’ora, li a oun’«orthographe» on bokon pye chinpya po to le mondo. On kou k’on châ kotyè bâjè, on pou dza bin chè dègremiyi. Adon tinke-lè:

Trè chouârtè dè «a»: le «a» (le tsa – la fitha) chè prononhyè kemin din «véranda» in franché. Le «à» (le chèlà – pouirà) kemin din «grâce». Le «â» (amâ – l’âno) kemin din «or».

Katre chouârtè dè «e»: le «e» (la demindze – la vela) kemin din «chemin». Le «é» (le bré – galé) kemin din «café». Le «è» (l’èchkabi – tokelè) kemin din «marais». Le «ê» (l’evê – le tsê) kemin din «chêne». On rètràvè hou katre chouârtè din le mo «dèvêlené».

Ôtramin, l’i a achebin le «th» (la fitha – dèthorbâ) ke chè di kemin on «H aspiré» ou bin on èchpéche dè «S» kemin le «the» in anglé. Le «H» (la hyà – hyori) chè prononhyè to dè gran.

Li a achebin le «o» (velâdzo – ora) kemin din «homme». Le «ô» (tsavô – kôkon) kemin din «marteau».

È po fourni, kan li a dou «n» a chouêdre apri on «a» (la chenanna – Varvalanna) on prononhyè «an + n».

Binchur, li a onko kotyè diferinthè chuvin du yô vo vinyidè. Chti dechando, l’artikle l’è pou-t-ithre min intèrèchin po lè chuti patêjannè è patêjan. Ma fô moujâ a to le mondo, tyédè! È dinche n’in d’arè pou-t-ithre ke charan mi prononhyi le non dou novi kartchi de la gâre dè Bulo ke l’è jou batchi «Le velâdzo».

Romain Pittet
Samedi 12 novembre 2022, dans La Gruyère « Deché delé »

Akutâ chi l’èkri
Ecouter ce texte

Comment lire le patois?
Kemin yêre le patê?

Prononciation

Il y en a beaucoup qui disent qu’ils aiment bien lire le patois à haute voix pour mieux le comprendre. Il y en a aussi qui ne savent pas trop où placer les accents. Rien n’est faux en patois, mais c’est vrai qu’au jour d’aujourd’hui, il y a une orthographe un peu plus simple pour tout le monde. Une fois qu’on sait quelques bases, on peut déjà bien se débrouiller. Alors les voilà:

Trois sortes de «a»: le «a» (le tsa – la fitha) (le chat – la fête) se prononce comme dans «véranda» en français. Le «à» (le chèlà – pouirà) (le soleil – peureux) comme dans «grâce». Le «â» (amâ – l’âno) (aimer – l’âne) comme dans «or».

Quatre sortes de «e»: le «e» (la demindze – la vela) (dimanche – la ville) comme dans «chemin». Le «é» (le bré – galé) (le bras – joli) comme dans «café». Le «è» (l’èchkabi – tokelè) (l’escabeau – sot) comme dans «marais». Le «ê» (l’evê – le tsê) (l’hiver – le char) comme dans «chêne». On retrouve ces quatre sortes de «e» dans le mot «dèvêlené» (le soir).

Autrement, il y a aussi le «th» (la fitha – dèthorbâ) (la fête – déranger ) qui se dit comme un «Haspiré» ou bien une sorte de «S» comme le «the» en anglais. Le «H» (la hyà – hyori) (la fleur/la crème – fleurir) se prononce toujours.

Il y a aussi le «o» (velâdzo – ora) (village – maintenant) comme dans «homme». Le «ô» (tsavô – kôkon) (cheval, quelqu’un) comme dans «marteau».

Et pour finir, quand il y a deux «n» à suivre après un «a» (la chenanna – Varvalanna) (la semaine – Varvalanna) on prononce «an + n».

Bien sûr, il y a encore quelques différences suivant d’où vous venez. Ce samedi, l’article est peut-être moins intéressant pour les excellents patoisantes et patoisants. Mais il faut penser à tout le monde n’est-ce pas! Et comme ça, il y en aura peut-être qui sauront mieux prononcer le nom du nouveau quartier de la gare de Bulle qui a été baptisé «Le velâdzo» (le village).

Romain Pittet
Samedi 12 novembre 2022, dans La Gruyère « Deché delé »

Ecouter ce texte
Akutâ chi l’èkri