Patêjan fribordzê
Hou k’èkrijon

Hou k’èkrijon

Chin l’è la kotse di « j’auteu »,
hou dzin k’âmon la linvoua dè nouthrè j’anhyan por èkrire di j’ichtouârè, di gougenètè o n’in tranchlatâ di j’ôtrè
Ceci est le coin des « auteurs »,
ces gens qui aiment utiliser la langue de nos anciens pour traduire des textes ou même écrire de petites histoires

Traduction en patois gruérien, par Raymond Gachet, d’un article paru dans terre & nature sous la plume de M. Blaise Guignard
Vers l’article en français

Dè chêjon


La douhyà inimitâbya dou
pan ou «bèton»
betè in vayà on lathi dè rèthèta

A Châlè (FR), la Bolondzèri Mauron lè ouna di cheule dou tyinton a inkotchi ouna chpèchyalitâ râra :chouârta dè kuchôla fête chin buro avui dou «colostrum bovin», dou bèton in pâtè è ke li balyè chon non. Din le po, le lathi ke Christian Mauron va inpyèyi po fabrekâ chi pan ache râ tyè dè tradihyon, l’è dzôno fonthâ. È la pi lè tan èpècha k’on derê on chimin dorâ chu le poin dè prindre. L’è pout’ithre l’orijine dou mo «bèton» ke bayè din le tyinton dè Friboua le non dou premi lathi d’ouna toura ke vin dè vilâ, d’abouâ po nuri le vi. Lè payijan inpyèyon chin ke l’i a dè tru po fére ha gormandi. Lè achebin pochubyo ke bèton vinyichè dè «Biestmilch», le mo in aleman po «colostrum». Premi lathi dè na toura. Kâ l’è vretâbyamin chi bin a hôta vaya dè nouretera ke le bolondji dè Châlè inpyêyè po fabrekâ on pan rion avu na krotha fonthâye è na mi tindra ke tirè chu le dzôno on bokon kemin la kuchôla, chin le chafro è le buro. Le bèton dou dzoua, on bidon dè thin litre lè jou aportâ pê Willy Patchi, on payijan panchyenâ di j’invrenâdzo ke va le tsèrtchi li mimo vê chè j’èmi payijan. «Li é amenâ dou lathi dè tourè ke l’an vilâ li a min dè karant’è ouèt’arè, no derè pye tâ chi Yannâre. On pou achebin inpyèyi dou lathi dè vatsè ke l’an dza vilâ dou ou trè kou!» Levrâ on bokon dè bèton ou bolondji po n’in fére dou pan l’è din ouna tradihyon pye lârdze dou pan a fathon: lè payijan betâvan lou poupra farna vè le bolondji è vinyan tsèrtchi le pan a parê. Li avê le «karnè dou pan» a débitâ chu l’an. Le bolondji chè payivè in prenyin on pothantâdzo po chon komêrche. «Mon chènya, achebin bolondji n’in fajê to dè gran», no rakontè Jean-Louis Mauron, le pére dè Christian (vêre inke dèjo), ke vin d’arouvâ a Châlè.

«Por on pan de na luvra, i fô trè a katro dèthi dè bèton, no di le fe. Ma n’in féjo pâ a min don litre, chin tyè l’è difichilo d’inpathâ adrê! Li beto 1,6 kg dè farna, 250 g dè chukro è on bokon dè nouthron lèvin méjon». Apri fudrè 6 a 8 menutè por inpathâ. La pâtha ke dê ch’èthindre choupyamin, l’è adon fathenâye in bôlè pu betâye a fèrmintâ por ouna bouna né, dèvan d’ithre markâye in krèjiyon è betâye ou foua ouna karantanna dè menutè è bin churvèya pè le bolondji. I fô chuto pâ ke le chukro bourlichè che l’afére vin tru tsô! «On pou fachilamin chè «loupâ» avu le pan ou bèton, no di Christian Mauron. Cha tinya in gréche fâ la pâtha pye pèjanta è le travô dou «gluten» chè fâ pâ adrê por inlèvâ l’umiditâ». Mi vô atindre on dzoua dèvan dè medji chi pan, chin tyè la mi va ch’èfondrâ in le tayin. A medji pâ tru frè. On chè règalè dè pan ou bèton po le dèchê, ou bin lè katr’arè, «avu dou mê ou in le godjin din le kâfé», no di Jean-Louis, lè j’yè lijin. I fô pâ krêre, chi pan lè pâ ache grâ tyè k’on porè le moujâ in vèyin le bèton, retso in hyà. «La tinya in gréche dou bèton l’è a pou pri parêre tyè ha dou lathi» rèlêvè Benoît Genoud, konchèyà a la chochyètâ Casei, a Grandzenavua FR. Don, in dè pye di grôchè valyà in immunoglobulines (ndlr: de 15 à 40 mg/l), kontre kôtyè trachè din nouthron lathi dè ti lè dzoua, le bèton chè dichêrnè chuto pè cha grôcha pâ in protèyna sérique, intrè 13 è 14% dè chon pê. Ma la protèyna sérique i brètsè in ètsoudin; chin l’è d’ayeu ha rèakchyon ke ch’inpyêyè po fére oun’ôtra chpèchyalitâ avu le bèton. Chouârta dè bratho k’on betè a kouêre ou foua. Willy Patchi, ke levrè chon bèton vê lè Mauron, n’in châ tota la valya. «On fâ tsifrenâ di j’inyon k’on betè ou fon d’on toufelè. On vêchè le bèton pèr dèchu dèvan dè betâ ou foua», no di-the d’on ê gorman!

Le bèton vin on bokon cholido avu na bala krotha dorâye. On le chayè dou pya avu na potse pèrhya po léchi kore on bokon le brè. Avu on bokenè dè vin kouè pèr dèchu, chin l’è ôtyè dè rèyi!»

On pya rèjervâ chuto i famiyè dè payijan. È kemin po le pan, dutin ke lè vatsè i vilon, dè dèthanbre a âvri. «Ma on pou betâ le bèton din la dzalêre po n’in fére kôtyè metsè dou tin dou tsôtin che lè dzin n’in dèmandon », no rachurè Christian Mauron. Èvi i j’amateu. La chêjon arouvè ou bè!

Traduction en patois, avec l’aimable accord de l’auteur : Raymond Gachet


Buchkubo dou Bouneu

Chin kalori è achebin po lè vègane

Po chin i vo fô :

– ouna luvra d’amihyâ

– ouna pouinta dè kuti d’èchpèranthe

– ouna méjera dè bontâ

– ouna pyumuche dè konfianthe

– ouna kuyi d’atinhyon

– ouna grôcha tacha dè djitâ

– ouna potse dè douhyà

– on chatsè dè boun’imeu

– kotyè gotè dè tindrèthe

– ouna punya dè chèkuritâ

Mèhyâdè la luvra d’amihyâ avui la pyumuche dè konfianthe chin fére a règoyi. Ajoutâdè lè j’ôtro j’afére, dinche vo j’alâdè obtinyi na pâtha lèrdjelèta, ma n’oubyâdè chuto pâ d’ajoutâ le chatsè dè boun’imeu !

Fére a fornèyi a la tsalâ dou yi.

Dinche vo j’arâ di buchkubo don rintyè on per dzoua chufirè a vouthron Bouneu

Rosemarie Dévaud
Noël 2023


D’un conte de Grimm, traduit et adapté en patois par Bernard Chaney.

La poura dona è chè chat’infan

L’irè la fèmala la pye poura dou velâdzo, mimo dè to le payi. Mô limâye, le vejâdzo dètsarnâ, la mina trichta, li fajê mô a vêre. A la mouâ dè chen’èpà, ha maliràja l’avê to pèrdu, cha byoutâ, chè dzouyo è chon pou dè fortena. In dèpye l’avê cha fe, chate botsè a nuri, ma môgrâ cha mijére, l’amâvè chè bouébo, è hou-inke le li rindâvan bin.

Kemin le mâleu trakè totèvi lè pye malirà, teché k’on’an, ouna grôcha famena l’è tsejête chu le payi. Po ke lou dona chêyè pâ mé d’obedja dè ch’arenâ po lè nuri, chè fe l’an dèchidâ dè tchithâ la méjon por alâ gânyi lou ya ôtra pâ pê le mondo. L’è avui le kà kapo k’on matin, l’an de a rèvêre a lou poura dona, la tyinta, môgrâ cha ya rijida, n’avê djêmé pyakâ dè lè j’amâ, nè dè lè nuri.

In chè propoujin po fére lè tâtsè lè pye bâchè, chon jelâ d’ouna vela a l’ôtra, ma nyon l’a volu lè j’akovintâ. Tsapouè, koujenê, payijan, è mimo focheryà, ti, lou rèbrekâvan k’iran tru dzouno, tru frelè ; anfin, l’avan ti oun‘èchkuja po lou rèfoujâ dou travô.

Lè dzouno bouébo dremechan chovin le vintro vudyo. Che, di kou, trovâvan la mindra di noureterè a medji, irè pèchke on pèchenê ou bin on majalê lou bayivè kotyè richto dè lou martchandi. Chin le mindro di j’èku po chè payi ouna tsanbra, chè rèpojâvan a ruva dou tsemin ou bin din lè dzà.

Ma, teché k’on dzoua la yê ch’è korohya. Ouna ramâye è la dèkarkachya dou fu dou tin lè j’an obedji dè tsèrtchi on’achokrê. Apri avê vanglâ kotyè j’àrè, lè frârè chè chon trovâ dèvan le mu rèkrouvâ d’anbourdyê è dè mocha d’on viyo tsathi.

Ouna tsanthe por là, tinprâ tantyè i j’ou, dè povê trovâ ouna rèkatse din chi tsathi prou gayâ grô po ti lè rèchyêdre. L’an fyê a la lorda pouârta, ma rin dè rèponcha. Le tsathi irè-the abandenâ ? Le pye viyo, pye tèmèréro tyè lè jôtro, ch’è dèchidâ dè rintrâ. Chè frârè l’an chuèvu. Chè chon rètrovâ din ouna koua gravalâye d’aranyâ è dè mônè. Le tsathi irè bal’è bin abandenâ. L’an keminhyi dè fouinâ pê totè lè rèkotsè, ma l’an trovâ rintyè dè la putha è dè la krache akumulâyè outre di j’an è di j’an. Din l’èthrâbyo, rin dè tsavô, din la dzeniyire, rin d’inpyumâyè. Rin dè doto, iran cholè din chi grô tsathi. Le pye viyo, ke menâvè la binda, l’a onkô on kou kudji dè tchirâ po ch’achurâ ke nyon chobrâvè inke, ma l’è rintyè la rèfrenâye dè cha vouê ke li a rèbrekâ.

Lè bouébo l’an vijitâ totè lè pithè. Arouvâ a la dêrire, chorèprêcha ! Irè on pêyo, poupro, ètsoudâ pêr ouna bala tsemenâ fênamin chkultâye. Ou mitin chè trovâvè ouna trâbya drèhya po chate pèrchenè, ornâye dè ketalichè d’êrdzin ke breyivan a la hyiranthe dou foyidzo. On veretâbyo fèchtin lè j’atindê : di trêtè, dè la pyôta, dou tsebrô, dou pouê-thinlyà è proumatêre d’ôtro pyatalè krouchtiyà atindan d’adodâ lou fan. Lè cha frârè, chin chè fére a prèyi, chè chon atrabyâ è in mankin pâ d’agothâ tsatyè pyati, ch’in règalâvan.

Ma, vinyête du nyena pâ, ou mitin dou rèpé, ouna vouê myôlèrida ch’è fête a oure :

– Chôpyé ! Mé dè lumyére, onkora mé dè lumyére !

Lè frârè l’an pyakâ dè medji è chè chon vuitchi fê. To parê ! Chi tsathi, l’avan vijitâ chin nyon rinkontrâ. Du yô ha vouê povê-the vinyi ? Pou-t-ithre ke l’avan chondji ? È chin j’ôtro pochyin, chon rèvinyê a lou fèchtin. Ma, la premire mouâcha irè adi pâ arouvâye a lou poté ke la vouê rèkeminhyivè cha ninyoula:

– Mé dè lumyére ! Chôpyé, onkora mé dè lumyére !

Intyè, le pye viyo ch’è abadâ in dejin i jôtro :

– Mè fô alâ vuityi chin ke chè trâmè pêr inke.

Chè frârè l’an chyèvu. La vouê pyakâvè pâ dè rèchotâ hou dolinté parolè. Lè bouébo, po dèkrouvâ du yô vinyan hou dzemotâyè, l’an rè tsèrtchi din to le tsathi. Ma bêrnike ! Kemin dèvan, l’an nyon trovâ. Portan, in chè terin pri d’ouna toua vejena, l’an oyu lè dzemotâyè ch’aprotchi. Chè chon betâ a chate po forhyi la lorda pouârta è, a mèjera ke grapiyivan on ochkuro l’ègrâ, lè dzemotâyè chè fajan pye proutsè. Rin dè doto, lè frârè chè terivan pri dè chin ke tsèrtchivan.

Ou ketsè dè la toua, l’an trovâ ouna viye pouârta purya. Chin nyena pêna, l’an infonthâye è chè chon rètrovâ din ouna pithe ke l’avê du grantin pâ rèyu la lumyére. Le pye grô l’a èhyiri la pithe avui cha touârtse : irè ouna tsanbrèta. Akrotchi a la parê, l’i avê on tablô rèprèjintin on grô tsa nê, avui di j’yè inradji, ke lè vuitchivè dè biga.

Dèvan chi tablô l’i avê on fôteye in vèlu è, din chi foteye, irè achètâ on viyelè tinyin on grô lêvro intrè chè man. L’avê di pê byan ke li tsejechan chu lè dzènà è ouna granta bârba ke li rèkrouvâvè lè pi. Chatsin pâ che ch’irè dou viyo oubin dou tablô ke l’avan la pètoche, lè frârè l’an rèchoutâ. Adon, drelin-drelin, le viyelè ch’è betâ a lè chupiyi :

– Chôpyé, mé dè lumyére !

Le pye grô di frârè chè teri pri dè li avui cha touârtse in li dejin :

– Tinke dè la lumyére !

A la hyiranthe dè la touârtse, dè rido le viyelè l’a keminhyi dè yêre chon grô lêvro. I yêjê pas lè frâjè, ma lè rupâvè kemin che l’avê pouêre ke la touârtse chè dèhyênè. Dèvan chè j’yè, outre di grantè menutè, lè pâdzè oujâyè dèfelâvan dè to katro. N’irè pâ tan a kouja dè chi drôlo dè pèrchenâdzo ke lè frârè ch’achintan mô a l’éje, ma pechyâ a kouja dè la pouta yére dou tsa nê k’irè pintolâ chu le tablô.

Cha lèkture fournête, le viyelè l’a fê ouna chouchpirâye dè choladzèmin. L’a vuitchi lè chate bouébo è l’a rèmarhyâ chi ke tinyê la touârtse in li dejin :

– Rèmarhyin bin mon bouébo, rèmarhyin bin a vo ti ! Vêdè-vo, l’i a dè chin bin grantin, iro on omo chin kà è inpitoyâbyo. Kan mè rinkontrâvan, lè dzin dègalenâvan, lè donè mè chupiyivan dè tsouyi lou j’infan, lè j’omo rèhyamâvan men’induljanthe. Chin ratinya, terivo a profi dè mon povê. Amâvo nyon è konyeché pâ la pityi. Ma teché k’on dzoua, on ‘omo, ke vanglâvè deché-delé, l’è j’ou abathourdi pê mè krouyè j’akchyon. Maliràjamin por mè, chi vangle irè on majichyin è, po mè puni, m’a dèbèni è inprèjenâ din ha pithe ochkura in mè dejin ke tràvèré pâ le bon rèpou dèvan k’ôcho fournê la lèkture dè chi grô lêvro. Chi grô lêvro dèvejè dè pèrchenâdzo châdzo è bon, dè la choufranthe di viktimè dè l’indjuchtiche, dè mè mèfê, dè men’orgouè, dè ma kroyètâ, di chegotâyè di donè ke l’an pêrdu lou j’infan.

L’i a ouna redâye dè j’an ke, din l’ochkuritâ dè ha tsanbrèta, invrenâ dè la dolà è dè l’inpahyinthe, èpràvo dè yêre chi lêvro. Di j’an è di j’an a atindre chi ke vindrè m’èhyiri po ke chêyo dèlevrâ dè chi malèfitho. Vo m’i chôvâ, adon, po vo rèkonpinchâ, vo bayo chi tsathi. L’è prou gayâ viyo, ma, a la kâva, vo tràvèri inkrotâ chate toupenè inpyâyè dè pithè d’ouâ. Chin cherè vouthron kovin.

Kemin le lou j’avê de le viy’omo, lè cha bouébo l’an trovâ lè toupenè è, avui ha fortena, l’an pu rindre ou tsathi cha glouâre d’antan. L’an fê a vinyi lou dona è, avui li, l’an vèku bènirà po totèvi.

Bèrnâ Chaney
Décembre 2023


Tinke la premire ke no vo propoujin. L’è dè Bèrnâ Chaney
La première que nous vous proposons est de Bernard Chaney

A propou d’on mèhyo dè kurtiyâdzo

I vu pâ vo rakontâ di chalârdè ! L’é bi avê on piti pê din la charvala è on kà dè karda, chu pâ tsejê dè la dêrire pyodze. Ma, l’è kan t’â pâ mé on ravounè, rin dè buro po koujenâ lè j’èpenatsè, nè dè pimin din ta ya, ke te keminhyè dè moujâ ke lè rirochètè chon kouètè, ke l’è la fin di fanfyoulè, ke te tè prin le tsou po rin, ke t’â dou brè dè ruta din lè vênè, ke t’â la titha kemin ouna kudra, ke te t’akupiyè pâ mé dè tè j’inyon, ke te n’in d’a grô chu le pre dè têra, ke t’i djuchto bon a rupâ lè lètron pê la rachena è, pechyâ tyè dè fére le porâ kemin ouna kudrèta, t’âmè mi pèjâ chu le tsanpinyon.

– Tyè ke vo ditè ? Féjo pâ le pê ? Adon… râva po chin !

Bèrnâ Chaney
Décembre 2023