Chin l’è la kotse di « j’auteu »,
hou dzin k’âmon la linvoua dè nouthrè j’anhyan por èkrire di j’ichtouârè, di gougenètè o n’in tranchlatâ di j’ôtrè
Ceci est le coin des « auteurs »,
ces gens qui aiment utiliser la langue de nos anciens pour traduire des textes ou même écrire de petites histoires
Pour obtenir les textes en français, vous pouvez écrire ici
Un texte de Marcel Gachet, décédé en France en janvier 2024
Lé, hou cha’ « pú ! » …
Là-bas, ces sept « coqs ! » …
Lé, hou cha’ « pú »,
Hô pa ha dzà,
Hlyopèttè’in « fú ! »,
Lè j’yè « grejállè ! »,
Qu’le fan’a « gurlâ ! »,
Din ha rojâ,
Lou toúgno blyan, ródzo è pê :
Là-bas, ces sept « coqs », -en haut par cette forêt, – les paupières en « feu ! », – les yeux « myrtilles ! », – qui la font « trembler ! », – dans cette rosée, – leur enflure blanche, rouge et bleu-pers :
Tyè chè dyon-the, chi fron borînhlyo,
Din ha mêrlâ ?
L’cotson bi rê, la cúva drête,
Chîmblyon… « êrbâ ! » : drôl’dè « chalyêta ! » ;
Drôl’dè fathon, lé, dè « bouêrlâ ! »…
Que se disent-ils, ce front gonflé, – dans ce parterre de renoncule âcre ? – Le cou « beau raide », la queue droite comme un « I », – ils semblent… « alper !» : drôle de « sortie printanière » ! – Drôle de façon, là-haut, de pousser une « beuglante » !
Pa l’fon d’la « Tsô », d’ché dou grô tsállè ?
Chè roúvon c’min… dúvè « chenályè ! »
Qu’ch’ran j’ou in-tsan… chin lou j’armályè !
Par le fond de la « Chaux » du Bigitoz, en deçà du grand chalet d’alpage ? – Ils se ruent l’un contre l’autre…. comme deux « sonnailles ! » – qui seraient parties « en-champ »… sans leurs « armailles »* !
I fô lè « j’oúr ! », roútso è ryon,
Hou roubati dè chenalyètta,
Qu’van, dè travê : on coú avô ! on coú amon…
I fô lè « vêr ! »,
Hou fulè d’oúra qu’lè rèprîngnon’a rèvêrtsón,
Pu, lé in an, « l’allâ hlyori ! », ha « Tsejalètta »…
Il faut les « entendre ! », rauques et rondes, – ces roulements de « sonnaillette » à petit bétail, – qui vont, à la traverse : un coup en en-bas ! un coup en amont… – Il faut les « voir ! », ces « vets follets » qui les reprennent à rebours, – puis, là-bas en avant, « aller le fleurir ! », ce pâturage de la « Chesalette »…
On tro plye’ amon, pa chu hou tsêrco dè j’inroúnè ?
L’cà « rèbulyi ! » : lou dzenilyèttè !
L’an tóttè « prê ! » ;
Léchon lou « pú ! » lou tsêrcotâ d’on dêrrî tsan ;
Vouêton dza, tóttè’ apri on « ni ! »…
Un peu plus haut, perchées sur ces chicots d’épicéas dominant ces ruines d’éboulis ? – Le cœur « chamboulé ! » : leurs « galinettes » ! – Elles ont toutes été « prises efficacement ! » ; – elles laissent leurs « coqs ! » se couteler la chair du bec d’un dernier chant ; – toutes regardent déjà…. « après un nid » !
Dú « l’Grô-Vani ! » ?
L’chèlà dèchin, c’min pa’oun’ètyîlla…
Duche a pê ché, « tótta la né ! » ch’è va’ avani,
Bâ pa ha « Tsô », qu’ch’rè, – rè -, « trantyîlla ! »…
Depuis le « Gros-Vanil !» ? – Le soleil descend , comme par une échelle… – D’ici à pas longtemps, c’est « toute la nuit ! » qui va s’évanouir, – en bas par cette « Chaux à moutons », qui sera, – de nouveau -, « tranquille ! »…
MGt, 22/11/2008 —————————————————————————
Texte transmis par son frère Raymond Gachet,
décembre 2024
Un texte de Marcel Gachet, décédé en France en janvier 2024
LE TSÁMO NÊ
Po dèchindre dou chatyim’ étâdzo, a thinqu’àrè dou matin, l’ Tyénon l’a pâ prê « l’ascenseur ».
L’è vré que l’a dyamé pu ch’abituâ a hou grôchè tyéchè a tsálo qu’vo fan a pachâ, in vëlla, dè vir-tè-delé, d’on dè hou »lé-dèchu » bâ i j’ègrâ dè l’intrâye…
Vouè, portan, bin mé ty’on ôtre dzoa, l’è prèchâ d’ ithre avô. Prèchâ dè tavalâ tanty’a la gâre. Dè fére a travalyi chè pyôtè dè gran matin : chin le betèrè dyúchto bin in trin.
Le vilye ómmo chè chin dza rè-vivre :
– Hô-lé, oudrè grô mi, ch’ te tè dèmúrtè lè cánnè dè boun’àra!
L’a dë chin cmin che quôquon d’ôtro îrè avui li. Ma le Tyénon l’è cholè : l’è bin a li-mîmo que dèvëjè.
A chtou j’àrè, dè « bus » po la gâre, n’in d’a, cmin qu’ chê, onco pâ di tsiron. Le grô di dzin módon ou travô tyè na boun’àra plye tâ.
Li, on cou chu plyêthe, attindrè le tin que fudrè.
L’outon l’è inque, è mé tyè chin. Pa chu lè chinmetyîro, lè dêrri botyè dè Tottè-j’Ârmè l’an dza dzalotâ on pâr dè cou.
Cmin chovin a chta chêjon, ly’ è rèvinyê na terya dè bitin : on dè hou tsôtin de la Chin Martin. Ma bâ pa chi Friboua de la mètsanthe, le chèlà bályè bin pou d’afére. L’ è chuto pa chu lè Hôtè, que hlyêrè, è to le chanvré-dza. Ou Bâ, galyâ ti lè matin, di cou tréto le dzoa, ha mâre de nyólla trênè on bocon párto, din h’oúra grije, cmin na gránta búya dè panóchè chu di fi.
Du que le Tyénon travályè pâ mé, chon bouébo l’a prê vêr li, bâ a Dzeveji.
Ou dzoa d’ óra, lè dzoúno tràvon a travalyi plye chyâ in vëlla tyè a la campagne. E, bin mogrâ li, on bî dechándo, le vîlyo fretyi que l’a pachâ cha ya a trintyi hô par d’Amon, l’a j’ou tyè mé a chouêdre. Írè chin… ou bin le « Hôme » !
Ma chti matin, l’anhyan l’è dèchidâ.
Dèchidâ a chè payi, mâr cholè, du-trè dzoa dè rèlin. Pâ chi rèlin de la fin dè l’evê que vo j’annónthè le furi. Ma dyúchto on bocon dè bon tin Hô-lé, a li, por li, apri dza trè j’an dè ha gránta ya grindze dè vîlyo que ch’è dyamé payi bin ôtyè.
L’è pâ po rin, que, chti matin, ch’è betâ in mandzeron. Le mèlyà : chi di demîndzè, ou pe chyâ, chi di poyè d’on yâdzo, chi dè tan dè rindyè, chi dè Bénichon dè par d’Amon.
A ha drôla dè chalyête in plyin mî dè novambre, ly’a di chenánnè que le Tyénon li moújè! L’è pâ ty’on moujiron dè vîlye armalyi. L’è na fouârthe, in li, que tsámpè du dedin. Ôtyè dè yô. Cmin na brotsatâ dè kyô tru pron que prin dè rîdo na tsoudèrâ dè lathi.
L’ari pâ pu, allâ contre!
Po hou du-trè dzoa dè viguétse a cha man, le Tyénon l’a prèparâ chon cha li- mîmo. In catson dè cha bálla-fîlye, pardyî. L’a j’ou prou chovin l’èpâhlyo dè tsalochi l’evê, on yâdzo, quan incotyîvè, po chavi fére. Chin que l’è chon bouébo, l’è bin tru prê pa chon travô, ti lè dzoa, din on burô, po pui rèmarquâ ôtyè.
Por îthre trantyíllo, l’anhyan l’a dyúchto léchi intindre, la chenánna dèvan. Comptâvè bin profitâ dè chi bitin por allâ balyi le bondzoa, chu du-trè dzoa, a cha chèra que chàbrè a Botèrin.
L’a falyu ou Tyénon na grôcha demi-àra, por arouvâ a la gâre. Ly a attindu oncóra on cou atan. Po fourni, l’a pu prindre chon bilyè. Ma… po le Lé-Nê!…
T’ché dza que, tsô pou, »l’autobus » rèmóntè lè premî velâdzo de la Chindzëna. On pou pâ drë que la vëlla dè Friboua, avui ché pâ vouéro dè pon, l’è bin »din la plyanna »… Di parê dè mollache, ache drêtè tyè lè vani d’la Tsintre in Tsêrmê, ly bályon, dri bâ pa chu la Chárna. Chtache, in navatin du Hôta-Rúva, chè trênè, bâ lé ou fon. On derê na lórda chêrpin bràna a mitya indremête.
Plyéjînta a rèvêre po le Tyénon, portan, ha cotse. Lye grèppè, pa rèplyan, pa poyè, pa dzorèttè. L’è le payi a la vê dou franché, dè l’aleman è dou patê fribordzê…
Di méjon a bôgo, vîlyè ou novállè. Di gro bâtimin dè domêne, di villa, di j’ujînè, di grándzè. Lè j’ënè chon dotyè a rînda la route, lè j’ôtrè hô pa dè hou rèveryè rin tan poúttè.
Payjan din l’ârma, din chè j’yè, din to chon couâ, le Tyénon lè vouêtè avui plyéji. Chin li fâ dza dou bin. Du que chàbrè bâ pa Friboua, l’a fôta dè pui pèlâ, dinche, quótyè cou, quaju in catson. Fôta dè vanâ du pa hou pâvèmin de vëlla que li rèvînyon pâ. A quótyè chenánnè d’on novi l’evê, que va l’impachenâ po thin ou chî mê dè tin, dedin è întrèmi dè hou prèjon dè bèton, l’a cmin na medzèjon. Ha dè rètrovâ de la têrra. Dè rètrovâ dè l’êrba, di chapállè, di tsámo, di grètso, di rupîto…
Adon, vouè, a li, hou montágnè, quan-bin l’è tyè po quótyè j’àrè!… E vúto!…
Arouvâ ou Lé-Nê, ch’ in d’allâ, d’on pâ rè plye dègadyi, pa chi tsemin a brî è a crètson que prin in amon du doulon dou lé. Che l’ îvouè dou vîlyo »Lé Dômêna » ly chîmblyè ache nêre, l’è a coúja dè hou vani a botsalè que ly pîndon dèchu du tot’outoua.
Tot’ in montin, le Tyêne rondzèrè chè chovinyi cmin na vîlye bagne, ma que chè rè-prin, na vouêrba, po na modze. Le châ d’avántho. Chin pire chintre hou rin que lî fan mô di travêchè dè tin, grèpèrè ha chouârta d’ègrâ que mênè, hô-lé dêrrê, a ha gránta cómba pêrralúva, tindya, cmin on plyé oujâ, pa chu na chouârta dè grôcha tsoudêre.
Di cou, ly va dri hô; di cou, le tsemin chouê hou chindê a modzon è va bi dè travê. T’ché que rè dèchîn a pêna, pu chè rè crampoúnè po ch’è tsigâ intrèmi dè dou poyè. Cmin la ya, a to prindre… Avui chè plyanè, chè rayèttè, chè frîthè, chè bachêrè…
– Dre que l’é fithâ mè chaptantè-dou j’an ou mî dè júllyè… Drôl’ dè fîtha : le Tyénon le châ atan ty’on ôtro : le grô dè cha ya l’è dêrri li. Ma chè chin oncóra on rènyâ boúgro.
Vouè, ch’in va amon. Chu lè cou dè óndz’àrè, tavállè cmin por on dzoa dè poya. Le pâ bróntsè a pêna pa chu lè pêrrè dè hou poyatè. L’è on bocon »intye-li », que rèvin!… Hou calyóutsè, l’è lè chúvè. Le rè prîngnon in man. Mî : lî rèprîngnon lè pî, ma chè léchè pâ fére : l’è li que vou allâ hô-lé!…
Marmedyi pa lè j’oúrè, di vilye grètso chè drèthon bin, doulon dou tsemin, cmin di j’impontyà. Ma fô mé tyè chin po le dècoradyi. L’invide dè modâ rodâ, chuto cholè, chuto a chen’âdzo, hô pa hou tsô, li pëquè cmin dou grô fyêrtsô.
Din le tin, lî dejan-the pâ »Tîtha dè bà » ?
– Ô, vouite-mè vê ha tyîvra hô-lé, è dou tsevri, chu chi plyanè!…
Le Tyénon ch’arrîthè na vouêrba. L’a dza portan yu chin di milyon dè cou. To chin l’è in li. Ma l’a fôta dè rèvêre. Pâ in chovinyi, po dè vré. Tyè l’a connyu, din cha ya, a pâ ha montagne? Inque-lè ti dou incmahlyâ, è du ly’a grantin. Cmin di vîyo j’èpà!..
To plyan, chin dèbredâ, l’anhyan l’a grèpi dûvè j’àrè dè tin. Ma î fournè pa ly arrouvâ, a chi dêrri tsállè. Te-lo-lé plyantâ, cmin on marti in plyêna dzindzúva, ou mitin dou lórdo patyi bron. I j’alintoua, pri è pe lyin, lijin ou chèlà, na ryólla dè vani. Di hlyotyi, di colyà, di pêrrállè.
– Dyu che fâ bî!..
Cmin che vinyê dè chalyi dè vretâblya prèjon, le vîlye armalyi de la vëlla l’è chobrâ fro. Râdzê!… L’è quan-mo pâ le momin dè chè rè-infatâ dedin na carbólla!… Quan-bin cheri on aryà!…
Ch’ achîtâ, d’ena dzoúta dè cu, chu le bè di j’ègrâ que mênon ou trintsâblyo.
– Tyînta lumiére!.. E tyînta pé!… A vo rèpojâ dè tótta na ya!…
Chu la frèthètta, le chèlà l’è fran cmin on cuti. Frè cmin l’îvouè dou borni, bâ lé ou fon dou patyi. Pi óra, le Tyénon ly a rèvintâ, tanty’ î càdo, lè dou chignon dè chè bré.
To chin qu’ îrè âyo l’è vinyê hlyâ.
Pa chu hou vîlyè pêrrè dè patyi, quótyè rodze-cúva ch’abotáchon cmin di rèchouâ implyumatyi.
– Prou chûr lè dêrri…
Le Tyénon l’a teri fro chon ignon :
– Ô, dza midzoa…
Brè dè tsô, l’a tsandyi cha tsemije. Pu, bu na golâ, medyi na mouâcha. A rèchyâ amon pa hou brî, chti matin, chè rèfrîntsè grîjè l’an rè-prê quótyè pê rochè…
Amin que chî le chèlà…
Chon oncóra boun’ èchtóma câlâ, le vîlyo fretyi va quan-mo fére on toa ou trintsâblyo.
Pa ti hou tsállè, vouéro dè fretyi l’an trintyi cmin li, dèvan li? Du vouér’ dè tin? Vouéro a manèyi tsô dzoa ha brêya a vouè’ fî dè loton? E pu, dyúchto apri, on dè hou dèfajyà que chàbron cmin pindu, tanty’a la fin, din hou chêrvallè di vîlyo j’armalyi?
L’anhyan va totyi la bouârna.
In narihlyin prèvon, achënè chi chon dè pêvro muji que l’an lè hyîndrè mátsè dè hou crà dou fu. Gúguè hô pa le grô borni, nê dè chourtse. Chu le tê dè tavilyon, le têvi a bachcúla, cottâ dè dyîja po l’evê, fâ cmin on grô tsêpi carrâ.
Ma portyè tarlatâ pa dedin? Hou trâ, chi mourè, hou parê lijintè ou tsapujyè, néjyè ou inchourtyè, to chin l’è tru bin de la mîma vêna tyè chè j’oú a li, tyè chè bré, du j’óra cordâ cmin di tsálo, po que le Tyénon ôchè fôta dè chè fére a accrêre ôtyè.
Vouè, chin que và, l’è chè rè-implyâ lè j’yè dè vîlyè j’èmâzè. L’è, rè, chohlyâ a cha dyîja. Rè èvorâ lè chohlyè dè chè pormon rèthrin. Rèvêre cha montagne. La rè acutâ. Rèfére chyó hou patyi, hou vani, hou vêrochi.
Chîmblyè portan que ly’a pâ mé oun’ârma. Ma l’è dyuchtamin chin que li fô… On chónno, d’na demi-àra chu lè j’èpontè dou gro l’aryà.
Bin tan rèvon d’la nyólla de la gránta Chárna, le Tyénon l’ari volu tantyè a lè vêre tralenâ, pa hou fon dè colyà, hou j’oúrèttè hlyârè!… Hou fulè rètsoudâ, ly tsalenâ cmin di piti j’èlyúdzo.
Le Tyénon l’a rèprê on chindolè. Po la vèprâ, on galé toua a fére, pa hou j’in- dêrrê dè Combi.
On tro in’an, delé de ha frèthètta, di bèjalâyè toúppè. Le vîlyo braconnié l’ari fêrmâ : quótyè tsámo in trin dè tséthotâ. E léva-lé, chu la gránta frîtha dè Brèmingâ, on lórdo boc…
Le Tyénon l’è pâ cholè a profitâ dou tsôtin de la Chin Martin!…
Ly’a tyîndzè dzoa, portan, l’evê ch’è ch’îrè dza teri pri. In poû, ou in bî, par inque amon, le tin poû tsandyi de na tourdze. Le fô chavi chintre : h’oúra que vîrè ou que vîrè pâ. Ha yê on tan chi poû min âya. Ha né pâ prou frètse. Ou bin le contréro… Chi grô mé dè tin que hou tsámo, léva par delé, ou pî d’la Grôcha Din, l’an pachâ ou lètyà chti matin…
Ly’a don dza pechintamin nyu, chti l’outon. È pechintamin bâ. Hô par inque, ly a imbêrdyi dè dyîja trè dzoa dè tin.
L’è po chin que chàbrè adi de la nê pa mé d’on colyà. Pa le dèchu di vêchin, dêrri di frîthè que l’an dza rè têrrenâ, l’evê, que pouthënâvè dza ou Rècrotson, l’a léchi bin mé tyè di potyè dè dzé. Di grô j’ârlo dè nê noválla, rouvon dè fô chèré, prou chûr pâ bin cholîdo, ly fan cmin di córnè dü To-lè-Chin mitya dètsêrpenâyè.
Du adon, le tin l’a rè veri ou bi. L’outon ch’è pâ léchi tséthi lêvi pa l’evê, bin prèchâ.
– La tyînta bèdda, quan-mîmo!..
Le Tyénon ch’achîtè na vouêrba.
– Chta né, dremethri inque, a Gran-Tsállè. Dèman, gran bi tin! Apri-dèman, ché pâ… Chalyèri hô chu la frîtha dè Bálla-Tsô. Pu fari on chô tanty’ou Crà di Michèfe. Rèvindri hô pa chu lè Rojirèttè, pachèri ou quetsè dou Patrahlyon, rèdèchindri chu la vajilyêre dè Bremingâ…
– Ch’le tin chàbrè dinche, travèri bin a ly tsalochi dèman né…
Du la rindya, lè montágnè chon vúddyè. In attindin l’evê, la gránta cómba chîmblyè badêre cmin na tsoudêre a l’outon.
Óra que l’è chu plyêthe, l’anhyan n’in profitè. Tanty’ ou dêrri thinlyon!… Cherî bin »cha dè bàja » dè pâ ch’in règalâ. Le Tyénon bhlyè chon toua de la vèprâ. Chè chin cholè ou móndo. Contin. Bènirà d’ètsapâ a hou borré de la vëlla.
– Na, bâ-lé, l’è pâ na ya!…
Pa chu on dou-d’âno, le vîlye armalyi vê tralenâ lè dêrrîrè marmôtè dou tsôtin. Di vretâblyo bortô dè gréche… Lou chihlyâyè chtérè fan a pêna lèvâ la tîtha a hou quótyè tsámo, dza rè-attropalâ, léva-lé, boc, tyîvrè è tsevri.
Le Tyénon grèppè doulon de na gránta pêrálla. Rin tyè po le plyéji. On tro pe lyin, n’orbêna, lè trè-câ blyantse, ch’ invôlè intrèmi dè dúvè grôchè pêrrè. Le vîlyo braconnyé cátsè cmin on fôri dèjo cha man :
– Chin, ouê, î âmo!… Cmin l’é pu chuportâ d’îthre lyin dè to chin ache grantin? Trè j’an dè tin, que chu bohlyâ bâ-lé. Pâ pochúblyo!…
Avui l’âdzo, le vîlye fretyi chè chin rê pa lè pyôtè. Cmin tî… Ma lè cónnyè adi par cà, lè rèveryè dè hou patyi. Chin li pêrmè, chta vèprâ, dè pâ tru brutâ chon couâ po rin. L’avuî chè jumèllè è chè j’yè, que li fô corre…
– Chacredyé, chè bályon le mo!…
A pêna chu la drête, derri na trëtse dè temi purri, la pëna rochetta d’on renâ. Ô, l’a tyè yu tralenâ. Ma dèje la molètta dè chè grô bèrîhlyo a mandzon, la chacramintâye dou vìlyo corrèri l’a chihlyâ cmin le chublyè dè tsámo dèrandyi. Na vouêrbètta apri, l’élye!.. L’è chalyête du delé de la frîtha de la tsô i muton.
– L’è apri tyè?
Chin ch’occupâ dè li, tché-la que fâ di grántè ryôlè ou mitin de la grôcha cómba. Le chèlà de la vèprâ l’è j’ou coúr. Ly’ a vúto fê dè chombrèyi tot’ outoa. Le Tyénon rèvin chéva po tsalochi a Gran-Tsállè.
Lè j’àrè pachâyè ou crà dou fu l’an pâ fî bourlâ bin dè hou tsavanton. Lè j’armalyi le cónnyon a la chyà, le prî dè chi bou dè crà dou fu. Yô ly a chuto bourinyi, l’è din le cà dou vîlye fretyi. E din cha tîtha.
Apri na coúrta marînda, molyá ou câfé nê tsathrotâ dè goutte ê a quótyüè gordyè dè ródzo, le Tyénon l’ a fê chon róndzo : chi di chovinyi.
To cómpto fê, l’è inque amon, din chi tsállè pêrdu, lyîn de la vëlla è dè chè prèjon, que cha ya l’è vretâblya. Dyóra fournête, èlâ. Ma dyúchta. Dotya que vályè. È yôfô.
Le vîlye Fribordzê l’a dinche dondâ, du-trè j’àrè dè tin, in rèmontin le ryalè dè cha ya.
Pu, vê lè dyi j’àrè, t’lo-lé que ch’ incrottè di dou talon din le crouye tètson dou cholê. Dè tsanthe, po li fére on tro d’intrètsô, dúvè bóttè dè palye. Le vilyo tringlô vouêrdè chè tsôthè dè trîdzo chu li. I cràvè cha gránta carcache dè plyâno croji avui na vilye capóta dè chudâ. Le to, bohlyâ pa quótyè j’âlyon dè tru, è na couvêrta a tsavô trovâye ou bè dou cholê. To chin l’îdyè a chè câlâ, in dèfro atan tyè in dedin, contre lè rachënè dúrè dè chon vretâblyo payi.
– L’é mé chondyi tyè dremê…
Le Tyénon le chavê d’avántho. A chat’ àrè dou matin, l’è plye cordâ tyè rèpojâ! Ma tyè mînè-the? L’a volu, îthre inque. Règrèttè rin!… A bohlyon dèje l’inretyà, on tro dè tsoudèron.
Le vîlye armalyi ly ètsàdè l’îvouè d’on câfé, ma chti cou, dè premire!… Le bê couèjin. L’a togran amâ chin. Por allâ avui on grô tsapyon dè fre, on valyin mochi dè pan… dza on bocon chè. Ma chi guijignon l’a cmin on go dè corbállè…
– Ouè!…
Le Tyénon le rècónnyè. L’è lè corbállè dè hou ramáchè, a dé dè vouârgno, que cha dónna implyèyîvè on yâdzo por ècovâ lè hyîndrè dou foua. Chon tro dè bacon vérâ, a mitya dèbortolyi ou fon dè chon cha carrâ in pî dè vatse, li fâ a moujâ, li, a hou marmôtè que l’a apêchu yê a la vèprâ…
Achtou dèdzounâ, a la múdda bin chûr, cmin chovin din cha ya, le Tyêne chályè pa dèvan le tsállè. Ly fâ adi gri, è pâ tsô. Ma va fére bî. Chè rè chin dza dè Bêrna. L’è pâ que catënè pâ, ma rèfâ chon toua dè montagne din cha tîtha po le trintyime coû.
Inque-lo rè inmodâ. Plyan. Crânamin. Cha cánna dè cádra a la man, cmin che modâvè avui na mótta chu l’oji…
Le patyi d’amon l’è to in plyanè, in poyè, in combèttè.
Le tsôtin, on lórdo tropi dè modzon. Lè toúrè è lè módzè l’an prê la plyêthe i vátsè d’on yâdzo, li chè gâlon. La bógnon chûr pâ, h’êrba coúrta que dê chè dèpátyi dè crèthre, chu la fin d’on furi galyâ cour. Ma arroúvè togran a chôr, ou mî dè juin, intrèmî dè hou pêrrèvouè è di dêrrirè lëquè dè nê di bachêrè.
– Yô l’è, chi chindê?
Chi dè chi dêrri tro d’ intsan, le Tyénon l’ a bin dû le tsêrtyî on bocon. A coúja di j’avalántsè, l’é mô marquâ. Ou mitin dè hou lâpyè, ly grèppè pechintamin, ché, pu lé, cmin na vilye tsenô dèpondya. A la mîndra câra, l’ îvouè n’in rè cràjè lè brî .
– Cré nom, la fô chuto grèpi, ha rúppa!..
Pa le dèchu, portan, pe chyâ ravêre a tsámo tyè tsô a muton, na mónchtra êrba. Le chèlà ly bályè dza pâ mé. A man gôtse, na parê, avouî di ban dè vani èthrê cmin di loyèttè. Dè l’îvouè inrulya chô de na granta béte. Pu, pîchè bâ par di tro dè colyà pèlà. Du tin j’in tin, di tsúvè ly fan tsêre di pêrrè.
Tèthu cmin on mulè, le vilye armalyi chè crampoúnè.
– Plyan tsemënè, lyin va…
Le tsêyo boúgro ch’arrîthè a pêna. Mèjërè chon chóhlyo. Ch’incorádzè :
– Achu, botsâ…
Ouê, prindrè chon tin!.. Pâ le momin dè bâchtâ. Ómmo a tsámo atan tyè a vátsè, le Tyénon lè j’a tru corrê din le tin, hou rupîto, po rèfoujâ, vouè, cmin on tsavô vouêthâ.
– Ah, ch’on îrè di j’oji!… Tsáncor d’inroúna!.. Ouf, inque-la grèpya!…
Ma na montágne ch’arrîthè pâ a cha frîtha.
On cou hô, di j’ôtrè tsô. Di j’ôtro vani. Di j’ôtro colyà, que mênon pe lyin. Le Tyénon l’è on rènyâ. Ch’inmódè dza rè, a la travêcha chticou, pa l’ôtro vêchin.
– Cmin prèyu!…
Ou dèbu, a man drête, ly pîn bin proumatêre. Lè fô fouryâ dè dà, hou rotsachon que vo bârron le pachâdzo cmin di polútyo.
– Allin, allin!.. Dyúchto apri, porri profitâ dou chindolè di fályè… Cré nom dè pû, l’è dza dúvè j’àrè!…
Ma l’ómmo, que chè prin adi di cou por on falyê dè chèdz’an, l’a bin mërtâ na golâ. Chè bëtè on bocon a chocrê, d’lé de la frîtha. Oun’ oúra pâ frantse ch’è lèvâyè. Fâ plye frè. Cmin di muton outoua dè trè pugnè dè chô, di nyóllè in candrëlyè verótton pa chu le Vani d’Erpilye.
– Bàgro, chè va falyi dègremilyi na mélye!..
Lè dzènà dou vîlye fretyi cmînthon a îthre on bocon rê. Ma lè pyôtè chè rèbëton ou travô. La gránta frîtha montè, pû rèdèchin. Ma to va bin.
Vet’inque-lo!… Le dzounè dè chaptant’an ch’in rèvin dza de la Tsámbr’ î Tsámo.
– A tè, Patrahlyon!..
Fô rè-grèpi. Rè-dèchindre. Di vouêrbè, lè j’yè vêyon min bin. Dèjo lè couârnè dou tsêpi bron, lè rèfrîntsè grîjè rè dèpoúron. Lijin dè chyà, le fron dègarni rèthrànè cmin le chenô d’on mulè. Lè grôchè bóttè a tricouni chè fan plye pèjántè.
Pa hou calyoútsè a moti mô abovâ, ou mitin de la chenánna, l’armalyi in bredzon, chalyê du prèjon yê matin, chè rin cómpto, to d’on cou, que l’è cholè. Ouê, mâr-cholè hô par inque. Hô pa chu ha frîtha a crètta-dè-pû que ch’innúblyè tsô poû.
– L’ê di Hôtè m’a choulâ…
Tèthu cmin on muton, le Tyénon rècónnyè, tot’ in allin, ché on tsállè, lé on fèni.
– Tê… L’an fê on novi tsemin, lé dè travê, d’amon de la chérne…
Léva-lé, ma lyin bâ delé dè ha gránta fritha a pî dè tsin, avoui ha crê ou fin dèchu, l’è Friboua… È cha nyólla de la mètsanthe!…
– Ma portyè dza rè-moujâ a hou grántè carbóllè !..
Trè j’àrè pachâ.
Di nyóllè cmin di gran linhyu mônè chè dècuchîron in pachin pa chu la Grôcha Din. In dêrrê dou Molèjon, le chèlà, li, fâ veri on dêrri cou cha grôcha mótta rodze chu l’inretyà de na dzà.
Ma chi diâblyo dè Tyénon l’è dza in trin dè grèppi la frèthètta dou Grô Vani. Lè j’orólyè lî bordënon :
– L’è quan-mo pâ hou trè golâ dè ródzo que l’é tsuvâ pi óra que mè fan chin…
La tîtha ou Tyénon li fyê óra cmin na chenalye d’intsan. Hou coú dè battan, in li, l’è adi rè hou dè tan dè chovigni. L’è na vretâblya hlyotse, que l’a pa chu lè j’èpôlè. Pa momin, întrè dúvè j’imburhlyè d’oúra matse, lî chîmblyè que ly’a atan dè montágnè a vátsè dêrrî chè j’yè tyè dèjo chè pî…
Prèjenê du ly’a tru grantin, cmin tséthi tru rîdo pa na tsêrrêre tru èthrête, di lètêrni dè tropi chè dèpyon di quatre pî pa dèjo chon tsêpi dè frotson. Lè j’on móddon pa di j’intsan. Di j’ôtro n’in rèvîgnon. Di lîmbè dè dzà a thúvè coúrtè è a temi impachënon di patyotè dè vî. Di pouê roúnon amon pa di lántsè.
L’è vretâblyamin lè chouchant’an dè cha ya dè bouébo è d’armalyi que fan le cómpto dè tóttè hou chalyêtè, dè tóttè hou rèmouâyè, dè ti hou tolâ, tsêrdyi dè tan dè móttè.
Inque le dêrri tro dè frîtha.
Ou dèchu, on plyanè d’êrba chètse. L’ómmo dè tóttè hou montágnè n’in profîtè po chè rè arrèthâ na vouêrba.
– Chóhlya don!… Na râva po h’oúra!…
On tro plye avô, le Tyénon le châ, on gran è fran vani. Lè dzoa dè poutin, ly ch’è drîthè cmin on lórdo l’inmolyà. Ou quetsè dè ha din a crouye rotse, na crê in boû. To chin que cómptè, po le Tyêne, óra, dèvan dè rèdèchindre a règrè, l’ è dè robâ na dêrrire mouâcha a chi hô payi.
Vindrón dza, bin tru rîdo, bin tru dè hou mê gri, dêrri bin tru dè hou redyô dè câfé!… Bin tru rîdo, achebin, hou tapi vê, è hou tsiron dè cârtè, ou Bouffè de la Gâre. Chîntron bin tru vúto le taba trîchto, è chi blyan bèddo dè carbatyé. Hou gran papê a lyêre, dou, trè cou, pindron bin tru grantin, pa chu hou trâblyè bin tru proúprè, blyochi din lou fouhyi a rèchouâ bin tru lîcho.
Bin tru d’anhyan potu ly promênon tru chovin, prèjenê cmin li, bin tru d’innoúyo.
Tyînta tsanthe, vouè, de rè povî vouityî ôtyè du dèchu!… Dè chintre h’oúra di vîlyè chenályè lètyi hou rupîto cmin na lînvoua dè vatse. Le plyéji, l’è chi dè vivre, d’allâ… de la pâ yô la lumiére ch’è ch’îrè lèvâye, hlyâra cmin dè l’îvouè, la gránta cómba, prêcha întrè chè vani è chè colyà, l’a, chta vèprâ, cmin di j’èfrethon. Le chèlà l’a veri cour. Cha drôla dè mótta rodze chîmblyè óra la mitya fro dè cha rëtse. Hô pa chu ha chouârta dè hlyotyi, doú crotsèran l’an frounâ, in coachin, la travêcha de la crê. Pu, chon j’ou couêrlâ pe lyin, in’ an pa chu lè Patyalè.
– L’è pâ le to, mè fô lêvi, que ch’è dî le Tyêne!… Dè hou gran j’ ègrâ a cordèttè que van amon è avô, n’ in d’a bin tyè pa din lou prèjon!…
Pou acothemâ a ch’acutâ, le vîlye armalyî l’a c’mandâ a chè pyôtè. Cmin todelon, l’an chu tyè le portâ. Dè tsanthe, du j’óra, chàbrè tyè mé dèchindre. Po chin que l’è di dzènà, î va pâ tru mô. Cha gránta cánna d’èpëna va li choladyî lè j’ántsè, on bocon inrulyè.
Dyúchto inque, portan, fô chè balyi achyîn : ly pîn dè trè pâ a la vê. Le vúdo vo poû lyètâ achebin dri dèvan, tyè a man drête è a man gôtse. L’è pâ le momin dè dzublyâ di dou talon!…
Ma to va bin!… T’ché dza le rèplyan, quan-bin la frîtha chàbrè èthrête chu on pâr dè mêtre. Chi trotè min chatúblyo, tsô a muton de na pâ, ban dè vani a tsámo dè l’ôtra, le Tyénon l’ari fê lè j’yè cottâ.
Ma ou bî mitin dè ha cróppa, yô on mónchtro poutin, tyîndzè dzoa dèvan, imbotyîvè dza in chublyin lè premi rouvon dè nê dè l’evê, l’ómmo in mandzeron l’a j’ou cmin on rèthrin. La tîtha lî a-the veri? Na pouthenâye dè l’oúra plye yôta tyè lè j’ôtrè l’a-the fê a balenâ on rin? Ch’è-the tinyê in ly pachin, a coúja dou vúdo, proumatêre rê? Ch’è-the betâ ou dèfi, li-mîmo, a chen’âdzo, dè fére oncóra on coû ôtyè chin tru gurlâ ? L’ârlo dè ha nê d’outon l’a-the pâ, lî, oncóra mô coju a la pëna dè ha frîtha, lâtyi nè?
Le Tyénon l’è-the pâ j’ou, pe chyâ, chorèprê, ma pa na drôla dè yére : ha dè chi grô tsámo nê, apêchu yê a la vèprâ, abadâ cmin on rèchouâ d’on ban dè vani, è plyantâ, dri dèvan li, cmin on lórdo tsin a couârnè?
L’è tyè le furi d’apri, que chon mandzeron l’è j’ou rètrovâ, dècucheri, bâ pa chu lè rîchto dè nê dou colyà.
Marcel Gachet
Texte transmis par son frère Raymond Gachet,
décembre 2024
Un texte de Bernard Chaney
Ouna galéja rinkontra
On dumidzoua, in pachin dèvan la méjon d’anhyan, l’é apèchu on viyelè, l’ê chondjà, achètâ chu on ban. Chè duvè man, mafitè pê l’ouvrâdzo, tinyan ouna viye krochèta. In dèjo dè chon tsapi hyapi, chè j’yè, bânyi dè pititè lègremè, vuitchivan fê lè montanyè. La foumêre ke ch’ètsekâvè du le tavi dè cha viye boufanna a ku dè fê, l’avê l’ê dè l’idji a moujâ i j’an pachâ pê lè j’intsan. Adon, l’é j’ou l’invide dè m’achètâ dèkouthè li po menâ on bokon lè marmàlè. To bounamin no j’an fê konyechanthe, pu l’a keminhyi dè mè kontâ ouna treya dè cha ya ou tsalè :
– On kou, kemin dè kothema outre l’intsôtenâdzo, no j’avan di j’invelè. L’i avê l’inkourâ, brè dè tsô dèjo cha choutanna, le chindike è cha bourdze bin’aryondâye, on dèputé avui che n’èpàja fyêrta kemin on pu chu la kourtena. Kan no j’avan di j’invelè, po no tsandji di makaron è dè la choupa a la grachèta, le mêtre armayi marmitenâvè la tsanbèta, le linju è le bakon. On kou ke to le mondo irè atrabyâ è, k’ou chon dè la bachtringa lè botoyè chè vudjivan rondô, avui Mélie, la grahyàja brechàla ou chindike, no no kortijâvan in katson.
Môgrâ ke le prèkô è cha fèna mè dègrelandâvan, avui Mélie, no no j’amâvan è, pêr in dèjo la trâbya, nouthrè man ch’anyatâvan. Pu no no j’ètsekâvan pêr dèkouthè por alâ chè kontâ hyorèta a l’achokrê d’on viyo tsômyà. Tyin bi chovinyi l’é vouèrdâ dè hou galé momin.
Kotyè j’an pye tâ, avui kemin tsèrmalê la dzanthanna è la bal’éthêla, din ouna tsapalèta apèdji i hyan dè la montanye, no no chin betâ le lin ou kou.
Ô ! Chin l’è pâ j’ou on maryâdzo kemin din lè lêvro dè konto, l’i avê nè prinhyo nè prinhya, ma rintyè dutrè bon j’êmi in bredzon avui lou miyè in dzakiyon. Tyin bon chovinyi ! No no chin rèvondâ dè linju, dè tsanbèta è dè bakon, pu Milon ke tchithâvè djêmé cha bachtringa, no j’a fê a danhyi tanty’a ke le loutsèrou ôchè fournê dè lulâ.
Avui Mélie, nouthra ya l’è j’ou on chindê krouvâ dè rôjè, pu maliràjamin, chi dè Lé-Hô ke prou chur l’avê fôta d’on andze, l’a invouyi la Granta-Chètse mè la robâ. L’è dinche ke mè chu rètrovâ din ha méjon, to cholè.
Bon ! Ora ke no j’an prà batoyi, mè chinbyè ke l’àra dè la marinda l’a chenâ. Adon, mè fô modâ, pêrmô ke lè koujenêrè âmon pâ k’on medjichè dè la chouye rèvintâye.
Drelin-drelin, on bokenè chondjà, in moujin a chi galé viyelè, a to chin ke m’avê kontâ è, ou pyéji ke l’é j’ou dè l’oure, chu rèveri intche mè in mè dejin ke chin cherê chejin dè rèvinyi li tornâ invela.
On travê dè tin l’è pachâ è chu rè inke dèvan ha méjon. Chu le piti ban, nyon mé. Tyè ch’è-the pachâ ? L’é pojâ la tyèchyon a ouna dzoun’infirmyére ke chayechê dou travô. Amâbyamin m’a rèbrekâ :
– È bin, dèmandâdè a Julon ke l’è inke, l’irè che n’êmi.
Julon, ke l’avê l’oroye ache fenè tyè le rochè, l’a achoroyi nouthra konvèrchachyon. In terin la pyôta, pyan, l’è vinyê vêr mè po mè dre :
– T’i vinyê trovâ le viy’omo ? L’i a ouna chenanna ke l’a léchi kore cha pupa. Dèvan dè dèbantchi, m’a de avui chon pye dzoyà fôri :
– Chu bènirà dè modâ, lé-hô m’in vé rètrovâ ma Mélie. In la charin din mè bré, pori rè oure din la trantchilitâ è la pé, la brijon di chenayè è di hyotsètè, virvoutâ pê lè vani dè l’in-delé.
Du adon, d’evê ou bin dè tsôtin, totè lè né bregolâyè d’èthêlè, n’in gugo duvè ke chinbyon ch’akokalâ. Cherê-the pâ di kou, le viyelè è cha Mélie ?
Bernard Chaney
Septembre 2024
Tiré de Sous la bannière de la grue, Le mouêno è lè charpin est une traduction de Bernard Chaney
Le mouêno è lè charpin
Lè Hôtè-Konbè, a rinda dou Lé d’Omêna, iran dèvinyêtè la rèkatse d’ouna redâye dè vouivrè.
Lè patchi n’iran pâ mé chur, lè tsalè panyi : hou dondzèràjè vejatyàjè ch’atsarnâvan apri lè j’omo è lè bithè. Chè nyâvan i tètè di vatsè è n’in tourdjivan le lathi tantyè ou chan.
Chin irè dèvinyê tan inchuportâbyo, ke lè j’armayi chatsin pâ mé tyè fére, chon jelâ chè rèkemandâ ou Prèyà d’Ôtaruva, pêrmo ke le kovin irè propriyètéro dè dutrè j’alpâdzo dè ha kotse, po… ke fachichè ôtyè !
Chi mouêno irè on chin l’omo. A chin que chè dyejê, l’avê inprêcha chu totè lè chouârtè dè dyâbyichè.
– Dyu l’è pechyin ! Lou j’a de le mouêno, i l’akutè la prèyire dè hou ke l’inpyoron…
L’a inbotâ chè botè fèrâyè, l’a prê ouna krê, ch’è armâ d’on grô bâthon è, l’è modâ avu lè j’armayi po lè Hôtè-Konbè.
Todoulon dou tsemin, l’an pâ pyakâ dè rèchitâ di lètèrnè ma…, ou pi dè la montanye, chon j’ou chorèprê pê la né. On yâdzo, por alâ du Planfayon tantyè ou Lé-d’Omêna, l’i avê rintyè on krouyo chindolè. Dinche, chon j’ou d’obedji dè ch’arèthâ.
Oun’inpartya dè la né ch’è pachâye in prèyirè è…, le lindèman matin, a la peka dou dzoua, le mouêno l’a keminhyi a grapiyi la montanye.
Lè j’armayi l’an chyèvu tantyè ou dêri rèpyan ma…, kan l’an oyu lè chinichtrè chubyâyè, lè pye brâvo n’in d’an j’ou la pi d’ouye è, l’an pâ oujâ alâ mé in’an.
Kan l’an yu le mouêno, lè vouivrè chè chon betâyè in binda charâye, è a l’èvi ke montâvè, in chè mâyin, in chubyin, ranpâvan kontre li in rakuchin lou mètchin krotsé inpojenâ.
Dyora chon arouvâyè ou ketsè. Adon, kemin povan pâ alâ pye yin, chè chon charâyè lè j’enè kontre lè j’ôtrè, inbortoyè, inbouèlâyè kemin ouna grôcha hyota dè lanna. L’an formâ oun’afriyàja budzenêre du la tyinta ch’ètsekâvè on ochkur trayin.
Lou kou ch’alondjivan, chè korbâvan, lou tithè barganyivan, lou j’yè breyivan kemin di pêrlè dè fu.
Le mouêno chobrâvè a ouna thinkantanna d’èchtrapâyè è pyakâvè pâ dè grapiyi.
To d’on kou, la yê ch’è inbornâye, di j’èyudzo inradji la frelindjivan. Le fu dou tin ronnâvè è rèthrenâvè kemin di ryè dè metô chu on pavâdzo, i pyovechê a innèyi di pèchon. La têra irè arâye pê lè grélon è l’ouragan dètsinâ, dèrachenâvè lè j’âbro.
Le rèlidzyà, inpachibyo, vuitin fè la yê, charin la krê dè bou è chon tsapalè intrè chè man djintè, avanhyivè…, avanhyivè chin ch’arèthâ.
L’è arouvâ in fathe dè chè j’advèrchéro.
To tsô lè vouivrè l’an tindu lou moua dè chorchyére inradya kontre li è lou krotsè inpojenâ chè dzèrutâvan mètchintamin. Chè mâyivan poutamin dè radze è dè kolére è, chinbyâvan menachi le mouêno, prèchtè a li choutâ dèchu che fajê on pâ dè pye.
Lè montanyâre, èpouiri, ch’iran adzenoyê in chè chinyin trè kou.
Portan, le chin l’omo ch’èfarâvè rin. Pyakâvè pâ d’avanhyi in tindin chon kruchifi kontre lè vouivrè in dyejin d’on ê chèvéro:
– Chinyà ! Vo ke j’i bayi a vouthrè j’apôtre le povê dè martchi chu lè chkorpyon, dè tsahyi lè tsankro, chôpyé ! Fédè ke grâthe a ma prèyire ha montanye chêyè libèrâye dè la kalamitâ ke l’akouèthrè.
In oyechin hou mo, lè vouivrè chè chon bètouâyè kemin ouna boutse dè paye din le fu. L’orâdzo l’è jelâ chè katchi dêrê le Kaiseregg, le chèlà l’è rèvinyê è, èbouâyè pê cha hyèrtâ, lè vouivrè chè chon ingourgiyè, formin ouna monchtra grôcha palôta. La têra l’a dzèrdziyi è le mouêno ch’è betâ a kâro. Adon, lè charpin môfajintè l’an dzubyâ kemin ouna lèvantse, po muchi din la prèvondyà chonbra dou lé.
Outre chi tin, le rèvèran Prèyà d’Ôtaruva l’è arouvâ ou ketsè dè la montanye yô, in ch’adzenoyin, l’a rèmarhyâ le Bon-Dyu. Lè j’armayi l’an koru vê li, li an béji chè man, cha choutanna, chè pi, chatsin pâ kemin li mothrâ lou rèkonyechanthe.
È, devan dè lè tchithâ, in chovinyi dè cht’ichtouâre, le vayin mouêno l’a léchi la mârka dè chon pi chu la rotse nyuva ke l’a vouèrdâ tantyè a vouè, le non dè « Pâ dou Mouêno ».
Du chin, nyon l’a djêmé rèyu di vouivrè i Hôtè-Konbè.
Tirée de Sous la bannière de la Grue, histoires et légendes du Comté de Gruyère, G. Schmid et al., Fribourg, s.d., pp.54-56. Traduction :
Bèrnâ Chaney
Mai 2024
Tiré de Sous la bannière de la grue, La fariboula dè Gargantua est une traduction de Bernard Chaney
La fariboula dè Gargantua
Dèvan ke Chin Donat, èvètyè dè Besançon, konvèrtichè la Grevire a la rèlidzyon katolike, totè chè j’ârmè iran payênè. Châ-rin è… bedyè, chi bon poupyo adorâvè on koloche k’irè a non Gargantua.
Chi koloche… l’avê ouna titha monchtramin grôcha è pouta. Chè nari è chè j’oroyè rèchinbyâvan a di chonbrè kavêrnè è chè pi, lârdzo è pèjan, akouèthrâvan to chu chon pachâdzo. Ch’on, dzoua dè tsôtin, i chè kutchivè chu kotyè kotsè alpithrè, la mârka dè chon kouâ chobrâvè inkruchtâye adèbon din la têra.
Kan i chumiyivè, chè ronhyèmin fajan mé dè boukan tyè le pye j’èpovintâbyo di j’orâdzo. Lè règoua dè chè ronhyèmin fajan a frebiyi la têra è lou rèfrenâyè kôjâvan prà chovin di lèvantsè dè pêra.
On dzoua ke chôrkèyivè pê le bi payi dè Tsarmê, l’a j’ou l’invide d’alâ gugâ dè l’ôtra pâ di montanyè. L’è dinche, ke l’a pèrhyi lè rotchi chètsâ di Gachtiyè po chè fére on pachâdzo ke l’è a non, « Lè Pouârtè dè Chavinyi »
On ôtro kou, l’a tinprâ chè grô pi mônè din le lé d’Omêna, to pri dou Kaiseregg. Le koloche mangounèri l’a tan kontchi l’ivouè dè chi piti lé ke chtache l’è adi nêre ou dzoua d’ora. L’è a chin ke chè di, la réjon po la tyinta le lé d’Omêna l’a èretâ dou non dè « Lé Nê ».
Le mimo dzoua, l’a grapiyi tantyè in’amon dè Balavouêrda. Gayâ prà arenâ, le koloche ch’è ètharbalâ chu l’Euschels. On tropi dè muton ke dèkutivè pêr cht’alpâdzo ch’è pèrdu din la granta bârba dè Gargantua. In le gatoyin, lè bithè l’an fê a rèchoutâ. Korohyi l’a yètâ lè pouro muton è, in lè charin intrè chè dou j’orubyo pàdzo, lè j’a inpèkalâ kemin di pyà.
Pu, rapyati pê le tsô, ch’è rè indremê tot’in léchin ourâ chen’afriyà è prèvon moua. Èpouiri pê di tsahyà, di tsamo ke chè dèbenâvan chè chon tronpâ è In krêyin trovâ on achokrê, chè chon infelâ din chi grô goufro. To d’on kou, bruchkamin teri fro du chè chondzo, l’a pekâ la motse è, in chè nètèyin lè din avu le tron afelâ d’on grô vouârnyo, l’a èpingâ ouna dodzanna dè bithè ke ch’iran inkaratâyè intrè chè grô-marti. Intrè tin, chè krêyin ithre pômâ din ouna vâchta dzà dè montanye, lè tsahyà pichtâvan adi din la fayoutse dou monchtro.
Di j’avanturè dinche, Gargantua n’in d’a j’ou din totè lè rèkotsè dè la Grevire, pê l’Intyamon, pê la kràja dè la Dzonye tantyè a la Bèra è ou Dzubyà.
Di kou, le koloche kouratâvè avu ouna monchtramin grôcha lota. Che pêr ajâ, on tro dè vuji dè cha lota chè brejivè, Gargantua ch’abohyâvè è dèrachenâvè dutrè chapalè. Lè j’èbyolâvè, lè pyumâvè avu chè grantè j’onlyè pointyè lè j’amahyivè mimamin ouna badyèta pu, kemin on chuti pyàma-vuji, lè trèhyivè po rètakounâ cha lota.
Po chè dècharâ, l’avê prà dè pyéji dè bêre l’ivouè frètse dè la Charna. I betâvè adon on pi chu la Bèra è l’ôtro chu le Dzubyà pu, in ch’abohyin chu la Charna, ch’abrèvâvè a règordji. Di kou kan gargochivè, la Charna chè dèchètchivè outre trè dzoua. L’avê kothema dè fére la mima tsouja dè la pâ dè Tsathi-Dé è din la kràja dou Rhône pêrmô ke nouthron Gargantua vanglâvè d’on payi a l’ôtro.
Portan, on kou, l’a dèchidâ dè ch’aproprèyi l’ivouè dè la Charna, ma, in ch’abohyin, l’a dzubyâ chu la toupa matse è l’è tsejê la titha in n’an. Cha lota l’a taraboulâ in fajin on monchtro boukan è totè lè pêrè k’iran dedin l’an roubatâ bâ. L’é du adon k’ègjichtè le mon dè Bertinyi. Dutrè pêrè chon tsejêtè din la Charna è l’an rindu chêrvucho ou dyâbyo po bâti le pont dè Tuji.
Apri totè hou chinichtrè j’ichtouârè, chi mô dèkuti dè Gargantua l’a kanbyâ lè montanyè è l’a muchi dè la pâ dè l’oura po djêmé n’in rèvinyi. Du chin, lè j’ârmé dè la Grevire l’an vèku trantchilè è benéjè.
Tiré de Sous la bannière de la Grue, histoires et légendes du Comté de Gruyère, G. Schmid et al., Fribourg, s.d., pp.54-56. Traduction :
Bernâ Chaney
mai 2024
Tiré d’un écrit de La Louise du Perchoir, Mon cher Mimile a été traduit et adapté en patois par Gérard Genoud
Me n’êmi Mimile
I vinyo dè yêre, ke din ton Québec, lè mohyi chè vudjon kemin vêr no. On’a pâ mé d’ardzin po lè rètinyi è po payi lè j’inkourâ. L’an mimamin vindu la viye katèdrale dè Montréal po n’in fére thinkant’è vouète tinyèmin dè grôcha vayà. Vêr no, l’è la mima tsouja. A Bâla, l’an lityidâ chê mohyi, krêyo, dè la pâ katolike. Di tsanhyà, chon lè pèrotsin dè Chin-Pyéro a Friboua ke puon betâ trè milyon dè noutrè fran po rèfére lou mohyi. L’è vré ke l’è le cheul a ithre borâ yu la kalitâ dè chè minichtro. Chin ke modè, l’è pâ la krèyanthe in Dyu, puchke l’è le gran rètoua dè la prèyire a chin ke no dyon, ma ouna mètoda fondâye chu l’èchpèranthe koncholinta dou Paradis po lè danâ dè la têra è tan d’ôtrè tsoujè onko.
Ma dechando, i oudri prèyi chu lè fouchè puchke Tolèchin l’è la fitha di dzin dou poupyo dè Dyu, dè hou dzin ke l’an teri la linvoua chu la têra, chèkutâ pê la maladi. Te dê tè chovinyi dou bolondji Tam-Tam ? M’avi de, adon k’irè d’àra a rindre chon dêri chohyo :
– Chu kontin dè muri, pèchke ouminté pâyèri pâ mé d’inpou.
Tolèchin chàbrè por mè la fitha la pye formidâbya, la pye proutse dè no, pèchke l’è la fitha dè nouthrè proutso. È l’é pâ achintu la nèchèchitâ d’alâ medji la choupa i kudrè po fithâ lè djij’an « d’Halloween » a Vuadin. Lè mouâ mè fan pâ a pouêre. L’inkourâ Papaux dê chè rèveri din cha foucha.
È pu avui Tolèchin, chè fournè la chajon di maryâdzo. L’i a tyindzè dzoua dè chin, irè chi dè Sarah è Saturnin. Chin l’è j’ou fro delé bi. Di j’orèdzichè botyatâyè tot’in’orandze, di li, di kudrè dè la vèrdyà, betâyè chu pi pêr Anita è che n’êmi Hortensia dè Vôru. Le piti mohyi, on veretâbyo bijou, è chu la louye katro mènèthrê puchke la maryâye fâ partya dou Kouâ dè mujika dè la vela dè Bulo. Ouna binda dè katro tsantèri dè rèthèta avui lè vouê tsôdè dè Ludmilla, la tsan-cholèta, è Christian, le Philibert dè la fitha di venyolan. È pu le komité di mujikè fribordzêrè avui chon gonfanon, Sarah n’in d’è minbra è grâta-papê, irè inke in vithire dè rèyuva, tandi k’adon lè ringâre avui lou bré chinyenà dè viyo Chuiche intorâvan dè lou balè chenayè lè Holstein è lou êmi Saturnin. È po korenâ to chin, ou mitin dè chi bi dèkouâ, lou pitita prinhya Juchtine ke vinyê dè rèchuêdre chon batchimo. Ouna farma bouna marinda inkotchya pêr on koujenê chpèchyalichte po koujenâ a la fathon dè la noubyèche : dou piti pyôtèri ou Kalvados. Nouthrè dou j’amouryâ rèchuèvon, kemin kadô, on « bon » por ouna chenanna dè vakanthè a Venise, vayâbyo du le delon ke vin. Venise dèjo l’ivouè, di botinè dè pètsenê, la Pyathe Chin-Marc inondâye, ouna tsambra ou katrimo l’ètâdzo, rin dè lavabô, di dutchirè è di kanpinè ou fon d’on pouêrtso inbornâ. I pyà di kouârdè. L’an mimamin pâ j’ou liji d’alâ vejetâ le chimetyéro yô rèpojon lè j’amouryà dè Vèrone, Roméo è Juliette.
È pu, grôcha tyèchyon : fô-the kotâ nouthrè mohyi tota la chenanna ? Na, dyon lè j’on, ouê lè j’ôtro. I opto po le ouê, kemin l’inkourâ Hegelbach le fajê dza a Korbêre. On le fâ a Ôtavela. L’è mô dzoyà d’in’arouvâ a chin, d’akouâ, ma kan te vê chin ke ch’è pachâ devindro né ou mohyi d’Âvri : profanachyon, drouga din lè konfèchyenéro, l’ouârga machakrâye, lè lêvro « D’une même voix » inlinbâ, di kayenèri gribouyêtè on bokon pèrto. Inkroyâbyo. I moujo a la tsapala dè Ruvêre-Trèfaye tan galéjamin rènovalâye. Chu j’ou la vejetâ avui on viyo l’inkourâ franché. M’a de :
– Vêr no din l’Isère, on oujèrê pâ léchi ourâ on mohyi avui on ache bi « antipendium » in kouê dè Cordoue. Chin muchèrê in pou dè dzoua.
Adon ? L’è avui hou trichtè konchidèrachyon ke fournecho ma patarafa.
Bouna fitha dè Tolèchin kan mimo. L’è la bènichon di mouâ.
To mè bon chovinyi a Séraphine, Nestor è Chloé.
Ta Luvije dou Pèrtchyà
Tiré des textes parus dans La Gruyère sous le titre « La Louise du perchoir », Traduction en patois :
Gérard Genoud
Mai 2024
Traduction en patois gruérien, par Raymond Gachet, d’un article paru dans terre & nature sous la plume de M. Blaise Guignard
Vers l’article en français
Dè chêjon
La douhyà inimitâbya dou
pan ou «bèton»
betè in vayà on lathi dè rèthèta
A Châlè (FR), la Bolondzèri Mauron lè ouna di cheule dou tyinton a inkotchi ouna chpèchyalitâ râra :chouârta dè kuchôla fête chin buro avui dou «colostrum bovin», dou bèton in pâtè è ke li balyè chon non. Din le po, le lathi ke Christian Mauron va inpyèyi po fabrekâ chi pan ache râ tyè dè tradihyon, l’è dzôno fonthâ. È la pi lè tan èpècha k’on derê on chimin dorâ chu le poin dè prindre. L’è pout’ithre l’orijine dou mo «bèton» ke bayè din le tyinton dè Friboua le non dou premi lathi d’ouna toura ke vin dè vilâ, d’abouâ po nuri le vi. Lè payijan inpyèyon chin ke l’i a dè tru po fére ha gormandi. Lè achebin pochubyo ke bèton vinyichè dè «Biestmilch», le mo in aleman po «colostrum». Premi lathi dè na toura. Kâ l’è vretâbyamin chi bin a hôta vaya dè nouretera ke le bolondji dè Châlè inpyêyè po fabrekâ on pan rion avu na krotha fonthâye è na mi tindra ke tirè chu le dzôno on bokon kemin la kuchôla, chin le chafro è le buro. Le bèton dou dzoua, on bidon dè thin litre lè jou aportâ pê Willy Patchi, on payijan panchyenâ di j’invrenâdzo ke va le tsèrtchi li mimo vê chè j’èmi payijan. «Li é amenâ dou lathi dè tourè ke l’an vilâ li a min dè karant’è ouèt’arè, no derè pye tâ chi Yannâre. On pou achebin inpyèyi dou lathi dè vatsè ke l’an dza vilâ dou ou trè kou!» Levrâ on bokon dè bèton ou bolondji po n’in fére dou pan l’è din ouna tradihyon pye lârdze dou pan a fathon: lè payijan betâvan lou poupra farna vè le bolondji è vinyan tsèrtchi le pan a parê. Li avê le «karnè dou pan» a débitâ chu l’an. Le bolondji chè payivè in prenyin on pothantâdzo po chon komêrche. «Mon chènya, achebin bolondji n’in fajê to dè gran», no rakontè Jean-Louis Mauron, le pére dè Christian (vêre inke dèjo), ke vin d’arouvâ a Châlè.
«Por on pan de na luvra, i fô trè a katro dèthi dè bèton, no di le fe. Ma n’in féjo pâ a min don litre, chin tyè l’è difichilo d’inpathâ adrê! Li beto 1,6 kg dè farna, 250 g dè chukro è on bokon dè nouthron lèvin méjon». Apri fudrè 6 a 8 menutè por inpathâ. La pâtha ke dê ch’èthindre choupyamin, l’è adon fathenâye in bôlè pu betâye a fèrmintâ por ouna bouna né, dèvan d’ithre markâye in krèjiyon è betâye ou foua ouna karantanna dè menutè è bin churvèya pè le bolondji. I fô chuto pâ ke le chukro bourlichè che l’afére vin tru tsô! «On pou fachilamin chè «loupâ» avu le pan ou bèton, no di Christian Mauron. Cha tinya in gréche fâ la pâtha pye pèjanta è le travô dou «gluten» chè fâ pâ adrê por inlèvâ l’umiditâ». Mi vô atindre on dzoua dèvan dè medji chi pan, chin tyè la mi va ch’èfondrâ in le tayin. A medji pâ tru frè. On chè règalè dè pan ou bèton po le dèchê, ou bin lè katr’arè, «avu dou mê ou in le godjin din le kâfé», no di Jean-Louis, lè j’yè lijin. I fô pâ krêre, chi pan lè pâ ache grâ tyè k’on porè le moujâ in vèyin le bèton, retso in hyà. «La tinya in gréche dou bèton l’è a pou pri parêre tyè ha dou lathi» rèlêvè Benoît Genoud, konchèyà a la chochyètâ Casei, a Grandzenavua FR. Don, in dè pye di grôchè valyà in immunoglobulines (ndlr: de 15 à 40 mg/l), kontre kôtyè trachè din nouthron lathi dè ti lè dzoua, le bèton chè dichêrnè chuto pè cha grôcha pâ in protèyna sérique, intrè 13 è 14% dè chon pê. Ma la protèyna sérique i brètsè in ètsoudin; chin l’è d’ayeu ha rèakchyon ke ch’inpyêyè po fére oun’ôtra chpèchyalitâ avu le bèton. Chouârta dè bratho k’on betè a kouêre ou foua. Willy Patchi, ke levrè chon bèton vê lè Mauron, n’in châ tota la valya. «On fâ tsifrenâ di j’inyon k’on betè ou fon d’on toufelè. On vêchè le bèton pèr dèchu dèvan dè betâ ou foua», no di-the d’on ê gorman!
Le bèton vin on bokon cholido avu na bala krotha dorâye. On le chayè dou pya avu na potse pèrhya po léchi kore on bokon le brè. Avu on bokenè dè vin kouè pèr dèchu, chin l’è ôtyè dè rèyi!»
On pya rèjervâ chuto i famiyè dè payijan. È kemin po le pan, dutin ke lè vatsè i vilon, dè dèthanbre a âvri. «Ma on pou betâ le bèton din la dzalêre po n’in fére kôtyè metsè dou tin dou tsôtin che lè dzin n’in dèmandon », no rachurè Christian Mauron. Èvi i j’amateu. La chêjon arouvè ou bè!
Traduction en patois, avec l’aimable accord de l’auteur :
Raymond Gachet
Février 2024
Buchkubo dou Bouneu,
ouna rèthèta dè Rosemarie Dèvaud
Chin kalori è achebin po lè vègane
Po chin i vo fô :
– ouna luvra d’amihyâ
– ouna pouinta dè kuti d’èchpèranthe
– ouna méjera dè bontâ
– ouna pyumuche dè konfianthe
– ouna kuyi d’atinhyon
– ouna grôcha tacha dè djitâ
– ouna potse dè douhyà
– on chatsè dè boun’imeu
– kotyè gotè dè tindrèthe
– ouna punya dè chèkuritâ
Mèhyâdè la luvra d’amihyâ avui la pyumuche dè konfianthe chin fére a règoyi. Ajoutâdè lè j’ôtro j’afére, dinche vo j’alâdè obtinyi na pâtha lèrdjelèta, ma n’oubyâdè chuto pâ d’ajoutâ le chatsè dè boun’imeu !
Fére a fornèyi a la tsalâ dou yi.
Dinche vo j’arâ di buchkubo don rintyè on per dzoua chufirè a vouthron Bouneu
Rosemarie Dévaud
Noël 2023
D’un conte de Grimm, traduit et adapté en patois par Bernard Chaney.
La poura dona è chè chat’infan
L’irè la fèmala la pye poura dou velâdzo, mimo dè to le payi. Mô limâye, le vejâdzo dètsarnâ, la mina trichta, li fajê mô a vêre. A la mouâ dè chen’èpà, ha maliràja l’avê to pèrdu, cha byoutâ, chè dzouyo è chon pou dè fortena. In dèpye l’avê cha fe, chate botsè a nuri, ma môgrâ cha mijére, l’amâvè chè bouébo, è hou-inke le li rindâvan bin.
Kemin le mâleu trakè totèvi lè pye malirà, teché k’on’an, ouna grôcha famena l’è tsejête chu le payi. Po ke lou dona chêyè pâ mé d’obedja dè ch’arenâ po lè nuri, chè fe l’an dèchidâ dè tchithâ la méjon por alâ gânyi lou ya ôtra pâ pê le mondo. L’è avui le kà kapo k’on matin, l’an de a rèvêre a lou poura dona, la tyinta, môgrâ cha ya rijida, n’avê djêmé pyakâ dè lè j’amâ, nè dè lè nuri.
In chè propoujin po fére lè tâtsè lè pye bâchè, chon jelâ d’ouna vela a l’ôtra, ma nyon l’a volu lè j’akovintâ. Tsapouè, koujenê, payijan, è mimo focheryà, ti, lou rèbrekâvan k’iran tru dzouno, tru frelè ; anfin, l’avan ti oun‘èchkuja po lou rèfoujâ dou travô.
Lè dzouno bouébo dremechan chovin le vintro vudyo. Che, di kou, trovâvan la mindra di noureterè a medji, irè pèchke on pèchenê ou bin on majalê lou bayivè kotyè richto dè lou martchandi. Chin le mindro di j’èku po chè payi ouna tsanbra, chè rèpojâvan a ruva dou tsemin ou bin din lè dzà.
Ma, teché k’on dzoua la yê ch’è korohya. Ouna ramâye è la dèkarkachya dou fu dou tin lè j’an obedji dè tsèrtchi on’achokrê. Apri avê vanglâ kotyè j’àrè, lè frârè chè chon trovâ dèvan le mu rèkrouvâ d’anbourdyê è dè mocha d’on viyo tsathi.
Ouna tsanthe por là, tinprâ tantyè i j’ou, dè povê trovâ ouna rèkatse din chi tsathi prou gayâ grô po ti lè rèchyêdre. L’an fyê a la lorda pouârta, ma rin dè rèponcha. Le tsathi irè-the abandenâ ? Le pye viyo, pye tèmèréro tyè lè jôtro, ch’è dèchidâ dè rintrâ. Chè frârè l’an chuèvu. Chè chon rètrovâ din ouna koua gravalâye d’aranyâ è dè mônè. Le tsathi irè bal’è bin abandenâ. L’an keminhyi dè fouinâ pê totè lè rèkotsè, ma l’an trovâ rintyè dè la putha è dè la krache akumulâyè outre di j’an è di j’an. Din l’èthrâbyo, rin dè tsavô, din la dzeniyire, rin d’inpyumâyè. Rin dè doto, iran cholè din chi grô tsathi. Le pye viyo, ke menâvè la binda, l’a onkô on kou kudji dè tchirâ po ch’achurâ ke nyon chobrâvè inke, ma l’è rintyè la rèfrenâye dè cha vouê ke li a rèbrekâ.
Lè bouébo l’an vijitâ totè lè pithè. Arouvâ a la dêrire, chorèprêcha ! Irè on pêyo, poupro, ètsoudâ pêr ouna bala tsemenâ fênamin chkultâye. Ou mitin chè trovâvè ouna trâbya drèhya po chate pèrchenè, ornâye dè ketalichè d’êrdzin ke breyivan a la hyiranthe dou foyidzo. On veretâbyo fèchtin lè j’atindê : di trêtè, dè la pyôta, dou tsebrô, dou pouê-thinlyà è proumatêre d’ôtro pyatalè krouchtiyà atindan d’adodâ lou fan. Lè cha frârè, chin chè fére a prèyi, chè chon atrabyâ è in mankin pâ d’agothâ tsatyè pyati, ch’in règalâvan.
Ma, vinyête du nyena pâ, ou mitin dou rèpé, ouna vouê myôlèrida ch’è fête a oure :
– Chôpyé ! Mé dè lumyére, onkora mé dè lumyére !
Lè frârè l’an pyakâ dè medji è chè chon vuitchi fê. To parê ! Chi tsathi, l’avan vijitâ chin nyon rinkontrâ. Du yô ha vouê povê-the vinyi ? Pou-t-ithre ke l’avan chondji ? È chin j’ôtro pochyin, chon rèvinyê a lou fèchtin. Ma, la premire mouâcha irè adi pâ arouvâye a lou poté ke la vouê rèkeminhyivè cha ninyoula:
– Mé dè lumyére ! Chôpyé, onkora mé dè lumyére !
Intyè, le pye viyo ch’è abadâ in dejin i jôtro :
– Mè fô alâ vuityi chin ke chè trâmè pêr inke.
Chè frârè l’an chyèvu. La vouê pyakâvè pâ dè rèchotâ hou dolinté parolè. Lè bouébo, po dèkrouvâ du yô vinyan hou dzemotâyè, l’an rè tsèrtchi din to le tsathi. Ma bêrnike ! Kemin dèvan, l’an nyon trovâ. Portan, in chè terin pri d’ouna toua vejena, l’an oyu lè dzemotâyè ch’aprotchi. Chè chon betâ a chate po forhyi la lorda pouârta è, a mèjera ke grapiyivan on ochkuro l’ègrâ, lè dzemotâyè chè fajan pye proutsè. Rin dè doto, lè frârè chè terivan pri dè chin ke tsèrtchivan.
Ou ketsè dè la toua, l’an trovâ ouna viye pouârta purya. Chin nyena pêna, l’an infonthâye è chè chon rètrovâ din ouna pithe ke l’avê du grantin pâ rèyu la lumyére. Le pye grô l’a èhyiri la pithe avui cha touârtse : irè ouna tsanbrèta. Akrotchi a la parê, l’i avê on tablô rèprèjintin on grô tsa nê, avui di j’yè inradji, ke lè vuitchivè dè biga.
Dèvan chi tablô l’i avê on fôteye in vèlu è, din chi foteye, irè achètâ on viyelè tinyin on grô lêvro intrè chè man. L’avê di pê byan ke li tsejechan chu lè dzènà è ouna granta bârba ke li rèkrouvâvè lè pi. Chatsin pâ che ch’irè dou viyo oubin dou tablô ke l’avan la pètoche, lè frârè l’an rèchoutâ. Adon, drelin-drelin, le viyelè ch’è betâ a lè chupiyi :
– Chôpyé, mé dè lumyére !
Le pye grô di frârè chè teri pri dè li avui cha touârtse in li dejin :
– Tinke dè la lumyére !
A la hyiranthe dè la touârtse, dè rido le viyelè l’a keminhyi dè yêre chon grô lêvro. I yêjê pâ lè frâjè, ma lè rupâvè kemin che l’avê pouêre ke la touârtse chè dèhyênè. Dèvan chè j’yè, outre di grantè menutè, lè pâdzè oujâyè dèfelâvan dè to katro. N’irè pâ tan a kouja dè chi drôlo dè pèrchenâdzo ke lè frârè ch’achintan mô a l’éje, ma pechyâ a kouja dè la pouta yére dou tsa nê k’irè pintolâ chu le tablô.
Cha lèkture fournête, le viyelè l’a fê ouna chouchpirâye dè choladzèmin. L’a vuitchi lè chate bouébo è l’a rèmarhyâ chi ke tinyê la touârtse in li dejin :
– Rèmarhyin bin mon bouébo, rèmarhyin bin a vo ti ! Vêdè-vo, l’i a dè chin bin grantin, iro on omo chin kà è inpitoyâbyo. Kan mè rinkontrâvan, lè dzin dègalenâvan, lè donè mè chupiyivan dè tsouyi lou j’infan, lè j’omo rèhyamâvan men’induljanthe. Chin ratinya, terivo a profi dè mon povê. Amâvo nyon è konyeché pâ la pityi. Ma teché k’on dzoua, on ‘omo, ke vanglâvè deché-delé, l’è j’ou abathourdi pê mè krouyè j’akchyon. Maliràjamin por mè, chi vangle irè on majichyin è, po mè puni, m’a dèbèni è inprèjenâ din ha pithe ochkura in mè dejin ke tràvèré pâ le bon rèpou dèvan k’ôcho fournê la lèkture dè chi grô lêvro. Chi grô lêvro dèvejè dè pèrchenâdzo châdzo è bon, dè la choufranthe di viktimè dè l’indjuchtiche, dè mè mèfê, dè men’orgouè, dè ma kroyètâ, di chegotâyè di donè ke l’an pêrdu lou j’infan.
L’i a ouna redâye dè j’an ke, din l’ochkuritâ dè ha tsanbrèta, invrenâ dè la dolà è dè l’inpahyinthe, èpràvo dè yêre chi lêvro. Di j’an è di j’an a atindre chi ke vindrè m’èhyiri po ke chêyo dèlevrâ dè chi malèfitho. Vo m’i chôvâ, adon, po vo rèkonpinchâ, vo bayo chi tsathi. L’è prou gayâ viyo, ma, a la kâva, vo tràvèri inkrotâ chate toupenè inpyâyè dè pithè d’ouâ. Chin cherè vouthron kovin.
Kemin le lou j’avê de le viy’omo, lè cha bouébo l’an trovâ lè toupenè è, avui ha fortena, l’an pu rindre ou tsathi cha glouâre d’antan. L’an fê a vinyi lou dona è, avui li, l’an vèku bènirà po totèvi.
Bèrnâ Chaney
Décembre 2023
Tinke la premire ke no vo propoujin. L’è dè Bèrnâ Chaney
La première que nous vous proposons est de Bernard Chaney
A propou d’on mèhyo dè kurtiyâdzo
I vu pâ vo rakontâ di chalârdè ! L’é bi avê on piti pê din la charvala è on kà dè karda, chu pâ tsejê dè la dêrire pyodze. Ma, l’è kan t’â pâ mé on ravounè, rin dè buro po koujenâ lè j’èpenatsè, nè dè pimin din ta ya, ke te keminhyè dè moujâ ke lè rirochètè chon kouètè, ke l’è la fin di fanfyoulè, ke te tè prin le tsou po rin, ke t’â dou brè dè ruta din lè vênè, ke t’â la titha kemin ouna kudra, ke te t’akupiyè pâ mé dè tè j’inyon, ke te n’in d’a grô chu le pre dè têra, ke t’i djuchto bon a rupâ lè lètron pê la rachena è, pechyâ tyè dè fére le porâ kemin ouna kudrèta, t’âmè mi pèjâ chu le tsanpinyon.
– Tyè ke vo ditè ? Féjo pâ le pê ? Adon… râva po chin !
Bèrnâ Chaney
Décembre 2023