Patêjan fribordzê
Hou k’èkrijon

Hou k’èkrijon

Chin l’è la kotse di « j’auteu »,
hou dzin k’âmon la linvoua dè nouthrè j’anhyan por èkrire di j’ichtouârè, di gougenètè o n’in tranchlatâ di j’ôtrè
Ceci est le coin des « auteurs »,
ces gens qui aiment utiliser la langue de nos anciens pour traduire des textes ou même écrire de petites histoires

Pour obtenir les textes en français, vous pouvez écrire ici

Tiré de Sous la bannière de la grue, La fariboula dè Gargantua est une traduction de Bernard Chaney

Le mouêno è lè charpin

Lè Hôtè-Konbè, a rinda dou Lé d’Omêna, iran dèvinyêtè la rèkatse d’ouna redâye dè vouivrè.
Lè patchi n’iran pâ mé chur, lè tsalè panyi : hou dondzèràjè vejatyàjè ch’atsarnâvan apri lè j’omo è lè bithè. Chè nyâvan i tètè di vatsè è n’in tourdjivan le lathi tantyè ou chan.
Chin irè dèvinyê tan inchuportâbyo, ke lè j’armayi chatsin pâ mé tyè fére, chon jelâ chè rèkemandâ ou Prèyà d’Ôtaruva, pêrmo ke le kovin irè propriyètéro dè dutrè j’alpâdzo dè ha kotse, po… ke fachichè ôtyè !

Chi mouêno irè on chin l’omo. A chin que chè dyejê, l’avê inprêcha chu totè lè chouârtè dè dyâbyichè.

– Dyu l’è pechyin ! Lou j’a de le mouêno, i l’akutè la prèyire dè hou ke l’inpyoron…
L’a inbotâ chè botè fèrâyè, l’a prê ouna krê, ch’è armâ d’on grô bâthon è, l’è modâ avu lè j’armayi po lè Hôtè-Konbè.
Todoulon dou tsemin, l’an pâ pyakâ dè rèchitâ di lètèrnè ma…, ou pi dè la montanye, chon j’ou chorèprê pê la né. On yâdzo, por alâ du Planfayon tantyè ou Lé-d’Omêna, l’i avê rintyè on krouyo chindolè. Dinche, chon j’ou d’obedji dè ch’arèthâ.

Oun’inpartya dè la né ch’è pachâye in prèyirè è…, le lindèman matin, a la peka dou dzoua, le mouêno l’a keminhyi a grapiyi la montanye.
Lè j’armayi l’an chyèvu tantyè ou dêri rèpyan ma…, kan l’an oyu lè chinichtrè chubyâyè, lè pye brâvo n’in d’an j’ou la pi d’ouye è, l’an pâ oujâ alâ mé in’an.

Kan l’an yu le mouêno, lè vouivrè chè chon betâyè in binda charâye, è a l’èvi ke montâvè, in chè mâyin, in chubyin, ranpâvan kontre li in rakuchin lou mètchin krotsé inpojenâ.
Dyora chon arouvâyè ou ketsè. Adon, kemin povan pâ alâ pye yin, chè chon charâyè lè j’enè kontre lè j’ôtrè, inbortoyè, inbouèlâyè kemin ouna grôcha hyota dè lanna. L’an formâ oun’afriyàja budzenêre du la tyinta ch’ètsekâvè on ochkur trayin.
Lou kou ch’alondjivan, chè korbâvan, lou tithè barganyivan, lou j’yè breyivan kemin di pêrlè dè fu.

Le mouêno chobrâvè a ouna thinkantanna d’èchtrapâyè è pyakâvè pâ dè grapiyi.
To d’on kou, la yê ch’è inbornâye, di j’èyudzo inradji la frelindjivan. Le fu dou tin ronnâvè è rèthrenâvè kemin di ryè dè metô chu on pavâdzo, i pyovechê a innèyi di pèchon. La têra irè arâye pê lè grélon è l’ouragan dètsinâ, dèrachenâvè lè j’âbro.

Le rèlidzyà, inpachibyo, vuitin fè la yê, charin la krê dè bou è chon tsapalè intrè chè man djintè, avanhyivè…, avanhyivè chin ch’arèthâ.
L’è arouvâ in fathe dè chè j’advèrchéro.

To tsô lè vouivrè l’an tindu lou moua dè chorchyére inradya kontre li è lou krotsè inpojenâ chè dzèrutâvan mètchintamin. Chè mâyivan poutamin dè radze è dè kolére è, chinbyâvan menachi le mouêno, prèchtè a li choutâ dèchu che fajê on pâ dè pye.

Lè montanyâre, èpouiri, ch’iran adzenoyê in chè chinyin trè kou.

Portan, le chin l’omo ch’èfarâvè rin. Pyakâvè pâ d’avanhyi in tindin chon kruchifi kontre lè vouivrè in dyejin d’on ê chèvéro:
– Chinyà ! Vo ke j’i bayi a vouthrè j’apôtre le povê dè martchi chu lè chkorpyon, dè tsahyi lè tsankro, chôpyé ! Fédè ke grâthe a ma prèyire ha montanye chêyè libèrâye dè la kalamitâ ke l’akouèthrè.

In oyechin hou mo, lè vouivrè chè chon bètouâyè kemin ouna boutse dè paye din le fu. L’orâdzo l’è jelâ chè katchi dêrê le Kaiseregg, le chèlà l’è rèvinyê è, èbouâyè pê cha hyèrtâ, lè vouivrè chè chon ingourgiyè, formin ouna monchtra grôcha palôta. La têra l’a dzèrdziyi è le mouêno ch’è betâ a kâro. Adon, lè charpin môfajintè l’an dzubyâ kemin ouna lèvantse, po muchi din la prèvondyà chonbra dou lé.

Outre chi tin, le rèvèran Prèyà d’Ôtaruva l’è arouvâ ou ketsè dè la montanye yô, in ch’adzenoyin, l’a rèmarhyâ le Bon-Dyu. Lè j’armayi l’an koru vê li, li an béji chè man, cha choutanna, chè pi, chatsin pâ kemin li mothrâ lou rèkonyechanthe.

È, devan dè lè tchithâ, in chovinyi dè cht’ichtouâre, le vayin mouêno l’a léchi la mârka dè chon pi chu la rotse nyuva ke l’a vouèrdâ tantyè a vouè, le non dè « Pâ dou Mouêno ».

Du chin, nyon l’a djêmé rèyu di vouivrè i Hôtè-Konbè.

Tirée de Sous la bannière de la Grue, histoires et légendes du Comté de Gruyère, G. Schmid et al., Fribourg, s.d., pp.54-56
Bèrnâ Chaney
Mai 2024


Tiré de Sous la bannière de la grue, La fariboula dè Gargantua est une traduction de Bernard Chaney

La fariboula dè Gargantua

Dèvan ke Chin Donat, èvètyè dè Besançon, konvèrtichè la Grevire a la rèlidzyon katolike, totè chè j’ârmè iran payênè. Châ-rin è… bedyè, chi bon poupyo adorâvè on koloche k’irè a non Gargantua.
Chi koloche… l’avê ouna titha monchtramin grôcha è pouta. Chè nari è chè j’oroyè rèchinbyâvan a di chonbrè kavêrnè è chè pi, lârdzo è pèjan, akouèthrâvan to chu chon pachâdzo. Ch’on, dzoua dè tsôtin, i chè kutchivè chu kotyè kotsè alpithrè, la mârka dè chon kouâ chobrâvè inkruchtâye adèbon din la têra.
Kan i chumiyivè, chè ronhyèmin fajan mé dè boukan tyè le pye j’èpovintâbyo di j’orâdzo. Lè règoua dè chè ronhyèmin fajan a frebiyi la têra è lou rèfrenâyè kôjâvan prà chovin di lèvantsè dè pêra.

On dzoua ke chôrkèyivè pê le bi payi dè Tsarmê, l’a j’ou l’invide d’alâ gugâ dè l’ôtra pâ di montanyè. L’è dinche, ke l’a pèrhyi lè rotchi chètsâ di Gachtiyè po chè fére on pachâdzo ke l’è a non, « Lè Pouârtè dè Chavinyi »
On ôtro kou, l’a tinprâ chè grô pi mônè din le lé d’Omêna, to pri dou Kaiseregg. Le koloche mangounèri l’a tan kontchi l’ivouè dè chi piti lé ke chtache l’è adi nêre ou dzoua d’ora. L’è a chin ke chè di, la réjon po la tyinta le lé d’Omêna l’a èretâ dou non dè « Lé Nê ».

Le mimo dzoua, l’a grapiyi tantyè in’amon dè Balavouêrda. Gayâ prà arenâ, le koloche ch’è ètharbalâ chu l’Euschels. On tropi dè muton ke dèkutivè pêr cht’alpâdzo ch’è pèrdu din la granta bârba dè Gargantua. In le gatoyin, lè bithè l’an fê a rèchoutâ. Korohyi l’a yètâ lè pouro muton è, in lè charin intrè chè dou j’orubyo pàdzo, lè j’a inpèkalâ kemin di pyà.
Pu, rapyati pê le tsô, ch’è rè indremê tot’in léchin ourâ chen’afriyà è prèvon moua. Èpouiri pê di tsahyà, di tsamo ke chè dèbenâvan chè chon tronpâ è In krêyin trovâ on achokrê, chè chon infelâ din chi grô goufro. To d’on kou, bruchkamin teri fro du chè chondzo, l’a pekâ la motse è, in chè nètèyin lè din avu le tron afelâ d’on grô vouârnyo, l’a èpingâ ouna dodzanna dè bithè ke ch’iran inkaratâyè intrè chè grô-marti. Intrè tin, chè krêyin ithre pômâ din ouna vâchta dzà dè montanye, lè tsahyà pichtâvan adi din la fayoutse dou monchtro.

Di j’avanturè dinche, Gargantua n’in d’a j’ou din totè lè rèkotsè dè la Grevire, pê l’Intyamon, pê la kràja dè la Dzonye tantyè a la Bèra è ou Dzubyà.
Di kou, le koloche kouratâvè avu ouna monchtramin grôcha lota. Che pêr ajâ, on tro dè vuji dè cha lota chè brejivè, Gargantua ch’abohyâvè è dèrachenâvè dutrè chapalè. Lè j’èbyolâvè, lè pyumâvè avu chè grantè j’onlyè pointyè lè j’amahyivè mimamin ouna badyèta pu, kemin on chuti pyàma-vuji, lè trèhyivè po rètakounâ cha lota.
Po chè dècharâ, l’avê prà dè pyéji dè bêre l’ivouè frètse dè la Charna. I betâvè adon on pi chu la Bèra è l’ôtro chu le Dzubyà pu, in ch’abohyin chu la Charna, ch’abrèvâvè a règordji. Di kou kan gargochivè, la Charna chè dèchètchivè outre trè dzoua. L’avê kothema dè fére la mima tsouja dè la pâ dè Tsathi-Dé è din la kràja dou Rhône pêrmô ke nouthron Gargantua vanglâvè d’on payi a l’ôtro.
Portan, on kou, l’a dèchidâ dè ch’aproprèyi l’ivouè dè la Charna, ma, in ch’abohyin, l’a dzubyâ chu la toupa matse è l’è tsejê la titha in n’an. Cha lota l’a taraboulâ in fajin on monchtro boukan è totè lè pêrè k’iran dedin l’an roubatâ bâ. L’é du adon k’ègjichtè le mon dè Bertinyi. Dutrè pêrè chon tsejêtè din la Charna è l’an rindu chêrvucho ou dyâbyo po bâti le pont dè Tuji.

Apri totè hou chinichtrè j’ichtouârè, chi mô dèkuti dè Gargantua l’a kanbyâ lè montanyè è l’a muchi dè la pâ dè l’oura po djêmé n’in rèvinyi. Du chin, lè j’ârmé dè la Grevire l’an vèku trantchilè è benéjè.

Tiré de Sous la bannière de la Grue, histoires et légendes du Comté de Gruyère, G. Schmid et al., Fribourg, s.d., pp.54-56. Traduction :
Bernâ Chaney
mai 2024


Tiré d’un écrit de La Louise du Perchoir, Mon cher Mimile a été traduit et adapté en patois par Gérard Genoud

Me n’êmi Mimile

I vinyo dè yêre, ke din ton Québec, lè mohyi chè vudjon kemin vêr no. On’a pâ mé d’ardzin po lè rètinyi è po payi lè j’inkourâ. L’an mimamin vindu la viye katèdrale dè Montréal po n’in fére thinkant’è vouète tinyèmin dè grôcha vayà. Vêr no, l’è la mima tsouja. A Bâla, l’an lityidâ chê mohyi, krêyo, dè la pâ katolike. Di tsanhyà, chon lè pèrotsin dè Chin-Pyéro a Friboua ke puon betâ trè milyon dè noutrè fran po rèfére lou mohyi. L’è vré ke l’è le cheul a ithre borâ yu la kalitâ dè chè minichtro. Chin ke modè, l’è pâ la krèyanthe in Dyu, puchke l’è le gran rètoua dè la prèyire a chin ke no dyon, ma ouna mètoda fondâye chu l’èchpèranthe koncholinta dou Paradis po lè danâ dè la têra è tan d’ôtrè tsoujè onko.

Ma dechando, i oudri prèyi chu lè fouchè puchke Tolèchin l’è la fitha di dzin dou poupyo dè Dyu, dè hou dzin ke l’an teri la linvoua chu la têra, chèkutâ pê la maladi. Te dê tè chovinyi dou bolondji Tam-Tam ? M’avi de, adon k’irè d’àra a rindre chon dêri chohyo :
– Chu kontin dè muri, pèchke ouminté pâyèri pâ mé d’inpou.
Tolèchin chàbrè por mè la fitha la pye formidâbya, la pye proutse dè no, pèchke l’è la fitha dè nouthrè proutso. È l’é pâ achintu la nèchèchitâ d’alâ medji la choupa i kudrè po fithâ lè djij’an « d’Halloween » a Vuadin. Lè mouâ mè fan pâ a pouêre. L’inkourâ Papaux dê chè rèveri din cha foucha.

È pu avui Tolèchin, chè fournè la chajon di maryâdzo. L’i a tyindzè dzoua dè chin, irè chi dè Sarah è Saturnin. Chin l’è j’ou fro delé bi. Di j’orèdzichè botyatâyè tot’in’orandze, di li, di kudrè dè la vèrdyà, betâyè chu pi pêr Anita è che n’êmi Hortensia dè Vôru. Le piti mohyi, on veretâbyo bijou, è chu la louye katro mènèthrê puchke la maryâye fâ partya dou Kouâ dè mujika dè la vela dè Bulo. Ouna binda dè katro tsantèri dè rèthèta avui lè vouê tsôdè dè Ludmilla, la tsan-cholèta, è Christian, le Philibert dè la fitha di venyolan. È pu le komité di mujikè fribordzêrè avui chon gonfanon, Sarah n’in d’è minbra è grâta-papê, irè inke in vithire dè rèyuva, tandi k’adon lè ringâre avui lou bré chinyenà dè viyo Chuiche intorâvan dè lou balè chenayè lè Holstein è lou êmi Saturnin. È po korenâ to chin, ou mitin dè chi bi dèkouâ, lou pitita prinhya Juchtine ke vinyê dè rèchuêdre chon batchimo. Ouna farma bouna marinda inkotchya pêr on koujenê chpèchyalichte po koujenâ a la fathon dè la noubyèche : dou piti pyôtèri ou Kalvados. Nouthrè dou j’amouryâ rèchuèvon, kemin kadô, on « bon » por ouna chenanna dè vakanthè a Venise, vayâbyo du le delon ke vin. Venise dèjo l’ivouè, di botinè dè pètsenê, la Pyathe Chin-Marc inondâye, ouna tsambra ou katrimo l’ètâdzo, rin dè lavabô, di dutchirè è di kanpinè ou fon d’on pouêrtso inbornâ. I pyà di kouârdè. L’an mimamin pâ j’ou liji d’alâ vejetâ le chimetyéro yô rèpojon lè j’amouryà dè Vèrone, Roméo è Juliette.

È pu, grôcha tyèchyon : fô-the kotâ nouthrè mohyi tota la chenanna ? Na, dyon lè j’on, ouê lè j’ôtro. I opto po le ouê, kemin l’inkourâ Hegelbach le fajê dza a Korbêre. On le fâ a Ôtavela. L’è mô dzoyà d’in’arouvâ a chin, d’akouâ, ma kan te vê chin ke ch’è pachâ devindro né ou mohyi d’Âvri : profanachyon, drouga din lè konfèchyenéro, l’ouârga machakrâye, lè lêvro « D’une même voix » inlinbâ, di kayenèri gribouyêtè on bokon pèrto. Inkroyâbyo. I moujo a la tsapala dè Ruvêre-Trèfaye tan galéjamin rènovalâye. Chu j’ou la vejetâ avui on viyo l’inkourâ franché. M’a de :
– Vêr no din l’Isère, on oujèrê pâ léchi ourâ on mohyi avui on ache bi « antipendium » in kouê dè Cordoue. Chin muchèrê in pou dè dzoua.

Adon ? L’è avui hou trichtè konchidèrachyon ke fournecho ma patarafa.
Bouna fitha dè Tolèchin kan mimo. L’è la bènichon di mouâ.

To mè bon chovinyi a Séraphine, Nestor è Chloé.
Ta Luvije dou Pèrtchyà

Tiré des textes parus dans La Gruyère sous le titre « La Louise du perchoir », Traduction en patois :
Gérard Genoud
Mai 2024


Traduction en patois gruérien, par Raymond Gachet, d’un article paru dans terre & nature sous la plume de M. Blaise Guignard
Vers l’article en français

Dè chêjon


La douhyà inimitâbya dou
pan ou «bèton»
betè in vayà on lathi dè rèthèta

A Châlè (FR), la Bolondzèri Mauron lè ouna di cheule dou tyinton a inkotchi ouna chpèchyalitâ râra :chouârta dè kuchôla fête chin buro avui dou «colostrum bovin», dou bèton in pâtè è ke li balyè chon non. Din le po, le lathi ke Christian Mauron va inpyèyi po fabrekâ chi pan ache râ tyè dè tradihyon, l’è dzôno fonthâ. È la pi lè tan èpècha k’on derê on chimin dorâ chu le poin dè prindre. L’è pout’ithre l’orijine dou mo «bèton» ke bayè din le tyinton dè Friboua le non dou premi lathi d’ouna toura ke vin dè vilâ, d’abouâ po nuri le vi. Lè payijan inpyèyon chin ke l’i a dè tru po fére ha gormandi. Lè achebin pochubyo ke bèton vinyichè dè «Biestmilch», le mo in aleman po «colostrum». Premi lathi dè na toura. Kâ l’è vretâbyamin chi bin a hôta vaya dè nouretera ke le bolondji dè Châlè inpyêyè po fabrekâ on pan rion avu na krotha fonthâye è na mi tindra ke tirè chu le dzôno on bokon kemin la kuchôla, chin le chafro è le buro. Le bèton dou dzoua, on bidon dè thin litre lè jou aportâ pê Willy Patchi, on payijan panchyenâ di j’invrenâdzo ke va le tsèrtchi li mimo vê chè j’èmi payijan. «Li é amenâ dou lathi dè tourè ke l’an vilâ li a min dè karant’è ouèt’arè, no derè pye tâ chi Yannâre. On pou achebin inpyèyi dou lathi dè vatsè ke l’an dza vilâ dou ou trè kou!» Levrâ on bokon dè bèton ou bolondji po n’in fére dou pan l’è din ouna tradihyon pye lârdze dou pan a fathon: lè payijan betâvan lou poupra farna vè le bolondji è vinyan tsèrtchi le pan a parê. Li avê le «karnè dou pan» a débitâ chu l’an. Le bolondji chè payivè in prenyin on pothantâdzo po chon komêrche. «Mon chènya, achebin bolondji n’in fajê to dè gran», no rakontè Jean-Louis Mauron, le pére dè Christian (vêre inke dèjo), ke vin d’arouvâ a Châlè.

«Por on pan de na luvra, i fô trè a katro dèthi dè bèton, no di le fe. Ma n’in féjo pâ a min don litre, chin tyè l’è difichilo d’inpathâ adrê! Li beto 1,6 kg dè farna, 250 g dè chukro è on bokon dè nouthron lèvin méjon». Apri fudrè 6 a 8 menutè por inpathâ. La pâtha ke dê ch’èthindre choupyamin, l’è adon fathenâye in bôlè pu betâye a fèrmintâ por ouna bouna né, dèvan d’ithre markâye in krèjiyon è betâye ou foua ouna karantanna dè menutè è bin churvèya pè le bolondji. I fô chuto pâ ke le chukro bourlichè che l’afére vin tru tsô! «On pou fachilamin chè «loupâ» avu le pan ou bèton, no di Christian Mauron. Cha tinya in gréche fâ la pâtha pye pèjanta è le travô dou «gluten» chè fâ pâ adrê por inlèvâ l’umiditâ». Mi vô atindre on dzoua dèvan dè medji chi pan, chin tyè la mi va ch’èfondrâ in le tayin. A medji pâ tru frè. On chè règalè dè pan ou bèton po le dèchê, ou bin lè katr’arè, «avu dou mê ou in le godjin din le kâfé», no di Jean-Louis, lè j’yè lijin. I fô pâ krêre, chi pan lè pâ ache grâ tyè k’on porè le moujâ in vèyin le bèton, retso in hyà. «La tinya in gréche dou bèton l’è a pou pri parêre tyè ha dou lathi» rèlêvè Benoît Genoud, konchèyà a la chochyètâ Casei, a Grandzenavua FR. Don, in dè pye di grôchè valyà in immunoglobulines (ndlr: de 15 à 40 mg/l), kontre kôtyè trachè din nouthron lathi dè ti lè dzoua, le bèton chè dichêrnè chuto pè cha grôcha pâ in protèyna sérique, intrè 13 è 14% dè chon pê. Ma la protèyna sérique i brètsè in ètsoudin; chin l’è d’ayeu ha rèakchyon ke ch’inpyêyè po fére oun’ôtra chpèchyalitâ avu le bèton. Chouârta dè bratho k’on betè a kouêre ou foua. Willy Patchi, ke levrè chon bèton vê lè Mauron, n’in châ tota la valya. «On fâ tsifrenâ di j’inyon k’on betè ou fon d’on toufelè. On vêchè le bèton pèr dèchu dèvan dè betâ ou foua», no di-the d’on ê gorman!

Le bèton vin on bokon cholido avu na bala krotha dorâye. On le chayè dou pya avu na potse pèrhya po léchi kore on bokon le brè. Avu on bokenè dè vin kouè pèr dèchu, chin l’è ôtyè dè rèyi!»

On pya rèjervâ chuto i famiyè dè payijan. È kemin po le pan, dutin ke lè vatsè i vilon, dè dèthanbre a âvri. «Ma on pou betâ le bèton din la dzalêre po n’in fére kôtyè metsè dou tin dou tsôtin che lè dzin n’in dèmandon », no rachurè Christian Mauron. Èvi i j’amateu. La chêjon arouvè ou bè!

Traduction en patois, avec l’aimable accord de l’auteur :
Raymond Gachet
Février 2024


Buchkubo dou Bouneu,
ouna rèthèta dè Rosemarie Dèvaud

Chin kalori è achebin po lè vègane

Po chin i vo fô :

– ouna luvra d’amihyâ

– ouna pouinta dè kuti d’èchpèranthe

– ouna méjera dè bontâ

– ouna pyumuche dè konfianthe

– ouna kuyi d’atinhyon

– ouna grôcha tacha dè djitâ

– ouna potse dè douhyà

– on chatsè dè boun’imeu

– kotyè gotè dè tindrèthe

– ouna punya dè chèkuritâ

Mèhyâdè la luvra d’amihyâ avui la pyumuche dè konfianthe chin fére a règoyi. Ajoutâdè lè j’ôtro j’afére, dinche vo j’alâdè obtinyi na pâtha lèrdjelèta, ma n’oubyâdè chuto pâ d’ajoutâ le chatsè dè boun’imeu !

Fére a fornèyi a la tsalâ dou yi.

Dinche vo j’arâ di buchkubo don rintyè on per dzoua chufirè a vouthron Bouneu

Rosemarie Dévaud
Noël 2023


D’un conte de Grimm, traduit et adapté en patois par Bernard Chaney.

La poura dona è chè chat’infan

L’irè la fèmala la pye poura dou velâdzo, mimo dè to le payi. Mô limâye, le vejâdzo dètsarnâ, la mina trichta, li fajê mô a vêre. A la mouâ dè chen’èpà, ha maliràja l’avê to pèrdu, cha byoutâ, chè dzouyo è chon pou dè fortena. In dèpye l’avê cha fe, chate botsè a nuri, ma môgrâ cha mijére, l’amâvè chè bouébo, è hou-inke le li rindâvan bin.

Kemin le mâleu trakè totèvi lè pye malirà, teché k’on’an, ouna grôcha famena l’è tsejête chu le payi. Po ke lou dona chêyè pâ mé d’obedja dè ch’arenâ po lè nuri, chè fe l’an dèchidâ dè tchithâ la méjon por alâ gânyi lou ya ôtra pâ pê le mondo. L’è avui le kà kapo k’on matin, l’an de a rèvêre a lou poura dona, la tyinta, môgrâ cha ya rijida, n’avê djêmé pyakâ dè lè j’amâ, nè dè lè nuri.

In chè propoujin po fére lè tâtsè lè pye bâchè, chon jelâ d’ouna vela a l’ôtra, ma nyon l’a volu lè j’akovintâ. Tsapouè, koujenê, payijan, è mimo focheryà, ti, lou rèbrekâvan k’iran tru dzouno, tru frelè ; anfin, l’avan ti oun‘èchkuja po lou rèfoujâ dou travô.

Lè dzouno bouébo dremechan chovin le vintro vudyo. Che, di kou, trovâvan la mindra di noureterè a medji, irè pèchke on pèchenê ou bin on majalê lou bayivè kotyè richto dè lou martchandi. Chin le mindro di j’èku po chè payi ouna tsanbra, chè rèpojâvan a ruva dou tsemin ou bin din lè dzà.

Ma, teché k’on dzoua la yê ch’è korohya. Ouna ramâye è la dèkarkachya dou fu dou tin lè j’an obedji dè tsèrtchi on’achokrê. Apri avê vanglâ kotyè j’àrè, lè frârè chè chon trovâ dèvan le mu rèkrouvâ d’anbourdyê è dè mocha d’on viyo tsathi.

Ouna tsanthe por là, tinprâ tantyè i j’ou, dè povê trovâ ouna rèkatse din chi tsathi prou gayâ grô po ti lè rèchyêdre. L’an fyê a la lorda pouârta, ma rin dè rèponcha. Le tsathi irè-the abandenâ ? Le pye viyo, pye tèmèréro tyè lè jôtro, ch’è dèchidâ dè rintrâ. Chè frârè l’an chuèvu. Chè chon rètrovâ din ouna koua gravalâye d’aranyâ è dè mônè. Le tsathi irè bal’è bin abandenâ. L’an keminhyi dè fouinâ pê totè lè rèkotsè, ma l’an trovâ rintyè dè la putha è dè la krache akumulâyè outre di j’an è di j’an. Din l’èthrâbyo, rin dè tsavô, din la dzeniyire, rin d’inpyumâyè. Rin dè doto, iran cholè din chi grô tsathi. Le pye viyo, ke menâvè la binda, l’a onkô on kou kudji dè tchirâ po ch’achurâ ke nyon chobrâvè inke, ma l’è rintyè la rèfrenâye dè cha vouê ke li a rèbrekâ.

Lè bouébo l’an vijitâ totè lè pithè. Arouvâ a la dêrire, chorèprêcha ! Irè on pêyo, poupro, ètsoudâ pêr ouna bala tsemenâ fênamin chkultâye. Ou mitin chè trovâvè ouna trâbya drèhya po chate pèrchenè, ornâye dè ketalichè d’êrdzin ke breyivan a la hyiranthe dou foyidzo. On veretâbyo fèchtin lè j’atindê : di trêtè, dè la pyôta, dou tsebrô, dou pouê-thinlyà è proumatêre d’ôtro pyatalè krouchtiyà atindan d’adodâ lou fan. Lè cha frârè, chin chè fére a prèyi, chè chon atrabyâ è in mankin pâ d’agothâ tsatyè pyati, ch’in règalâvan.

Ma, vinyête du nyena pâ, ou mitin dou rèpé, ouna vouê myôlèrida ch’è fête a oure :

– Chôpyé ! Mé dè lumyére, onkora mé dè lumyére !

Lè frârè l’an pyakâ dè medji è chè chon vuitchi fê. To parê ! Chi tsathi, l’avan vijitâ chin nyon rinkontrâ. Du yô ha vouê povê-the vinyi ? Pou-t-ithre ke l’avan chondji ? È chin j’ôtro pochyin, chon rèvinyê a lou fèchtin. Ma, la premire mouâcha irè adi pâ arouvâye a lou poté ke la vouê rèkeminhyivè cha ninyoula:

– Mé dè lumyére ! Chôpyé, onkora mé dè lumyére !

Intyè, le pye viyo ch’è abadâ in dejin i jôtro :

– Mè fô alâ vuityi chin ke chè trâmè pêr inke.

Chè frârè l’an chyèvu. La vouê pyakâvè pâ dè rèchotâ hou dolinté parolè. Lè bouébo, po dèkrouvâ du yô vinyan hou dzemotâyè, l’an rè tsèrtchi din to le tsathi. Ma bêrnike ! Kemin dèvan, l’an nyon trovâ. Portan, in chè terin pri d’ouna toua vejena, l’an oyu lè dzemotâyè ch’aprotchi. Chè chon betâ a chate po forhyi la lorda pouârta è, a mèjera ke grapiyivan on ochkuro l’ègrâ, lè dzemotâyè chè fajan pye proutsè. Rin dè doto, lè frârè chè terivan pri dè chin ke tsèrtchivan.

Ou ketsè dè la toua, l’an trovâ ouna viye pouârta purya. Chin nyena pêna, l’an infonthâye è chè chon rètrovâ din ouna pithe ke l’avê du grantin pâ rèyu la lumyére. Le pye grô l’a èhyiri la pithe avui cha touârtse : irè ouna tsanbrèta. Akrotchi a la parê, l’i avê on tablô rèprèjintin on grô tsa nê, avui di j’yè inradji, ke lè vuitchivè dè biga.

Dèvan chi tablô l’i avê on fôteye in vèlu è, din chi foteye, irè achètâ on viyelè tinyin on grô lêvro intrè chè man. L’avê di pê byan ke li tsejechan chu lè dzènà è ouna granta bârba ke li rèkrouvâvè lè pi. Chatsin pâ che ch’irè dou viyo oubin dou tablô ke l’avan la pètoche, lè frârè l’an rèchoutâ. Adon, drelin-drelin, le viyelè ch’è betâ a lè chupiyi :

– Chôpyé, mé dè lumyére !

Le pye grô di frârè chè teri pri dè li avui cha touârtse in li dejin :

– Tinke dè la lumyére !

A la hyiranthe dè la touârtse, dè rido le viyelè l’a keminhyi dè yêre chon grô lêvro. I yêjê pas lè frâjè, ma lè rupâvè kemin che l’avê pouêre ke la touârtse chè dèhyênè. Dèvan chè j’yè, outre di grantè menutè, lè pâdzè oujâyè dèfelâvan dè to katro. N’irè pâ tan a kouja dè chi drôlo dè pèrchenâdzo ke lè frârè ch’achintan mô a l’éje, ma pechyâ a kouja dè la pouta yére dou tsa nê k’irè pintolâ chu le tablô.

Cha lèkture fournête, le viyelè l’a fê ouna chouchpirâye dè choladzèmin. L’a vuitchi lè chate bouébo è l’a rèmarhyâ chi ke tinyê la touârtse in li dejin :

– Rèmarhyin bin mon bouébo, rèmarhyin bin a vo ti ! Vêdè-vo, l’i a dè chin bin grantin, iro on omo chin kà è inpitoyâbyo. Kan mè rinkontrâvan, lè dzin dègalenâvan, lè donè mè chupiyivan dè tsouyi lou j’infan, lè j’omo rèhyamâvan men’induljanthe. Chin ratinya, terivo a profi dè mon povê. Amâvo nyon è konyeché pâ la pityi. Ma teché k’on dzoua, on ‘omo, ke vanglâvè deché-delé, l’è j’ou abathourdi pê mè krouyè j’akchyon. Maliràjamin por mè, chi vangle irè on majichyin è, po mè puni, m’a dèbèni è inprèjenâ din ha pithe ochkura in mè dejin ke tràvèré pâ le bon rèpou dèvan k’ôcho fournê la lèkture dè chi grô lêvro. Chi grô lêvro dèvejè dè pèrchenâdzo châdzo è bon, dè la choufranthe di viktimè dè l’indjuchtiche, dè mè mèfê, dè men’orgouè, dè ma kroyètâ, di chegotâyè di donè ke l’an pêrdu lou j’infan.

L’i a ouna redâye dè j’an ke, din l’ochkuritâ dè ha tsanbrèta, invrenâ dè la dolà è dè l’inpahyinthe, èpràvo dè yêre chi lêvro. Di j’an è di j’an a atindre chi ke vindrè m’èhyiri po ke chêyo dèlevrâ dè chi malèfitho. Vo m’i chôvâ, adon, po vo rèkonpinchâ, vo bayo chi tsathi. L’è prou gayâ viyo, ma, a la kâva, vo tràvèri inkrotâ chate toupenè inpyâyè dè pithè d’ouâ. Chin cherè vouthron kovin.

Kemin le lou j’avê de le viy’omo, lè cha bouébo l’an trovâ lè toupenè è, avui ha fortena, l’an pu rindre ou tsathi cha glouâre d’antan. L’an fê a vinyi lou dona è, avui li, l’an vèku bènirà po totèvi.

Bèrnâ Chaney
Décembre 2023


Tinke la premire ke no vo propoujin. L’è dè Bèrnâ Chaney
La première que nous vous proposons est de Bernard Chaney

A propou d’on mèhyo dè kurtiyâdzo

I vu pâ vo rakontâ di chalârdè ! L’é bi avê on piti pê din la charvala è on kà dè karda, chu pâ tsejê dè la dêrire pyodze. Ma, l’è kan t’â pâ mé on ravounè, rin dè buro po koujenâ lè j’èpenatsè, nè dè pimin din ta ya, ke te keminhyè dè moujâ ke lè rirochètè chon kouètè, ke l’è la fin di fanfyoulè, ke te tè prin le tsou po rin, ke t’â dou brè dè ruta din lè vênè, ke t’â la titha kemin ouna kudra, ke te t’akupiyè pâ mé dè tè j’inyon, ke te n’in d’a grô chu le pre dè têra, ke t’i djuchto bon a rupâ lè lètron pê la rachena è, pechyâ tyè dè fére le porâ kemin ouna kudrèta, t’âmè mi pèjâ chu le tsanpinyon.

– Tyè ke vo ditè ? Féjo pâ le pê ? Adon… râva po chin !

Bèrnâ Chaney
Décembre 2023